Závidíte, keď nemôžete mať deti?
Dobry den chcela by som sa opytat ak ste tu take co sa vam nedari uz dlhodobo mat dietatko zavidite inym ludom ze ich maju? Alebo mate k nim nejake negativne pocity ako smutok? My mame v rodine par ktoremu sa to zial nepodarilo a ani uz nepodari a mam pocit ze odkedy som otehotnela sa nam vyhybali a nase dieta este neprisli ani raz pozriet.
no mne sa "nedarilo" cca 5rokov... a popravde, nemohla som sa na male deti ani pozriet, kociky, vtedy babyboom vsade, nervu som mala lebo vela sme chodili s obchodnymi partnermi a tam partnerky tehotne a tak.. ale voci ludom som nikdy nemala ziadne negativne pocity.. skor taka som bola z toho smutna a vyhybala som sa velmi detom uz tak ku koncu, co nebolo u mna nikdy bezne... nakoniec som sa na to vykaslala a nalepilo sa mi u znamych :D
ALe je to prirodzene, clovek ma stres, nemoze, neda sa.. a pokym sa to nezahoji, neukludni, nejak neutriedi v hlave, je to podla mna tazke male deti drzat v rukach.. napr ked prislo ktomu ze nebudeme mat dalsie, tak som sa dlhsie s tym vysporiadavala, to ma rozrevalo aj babatko na navsteve, ale na ludi som sa nijak nehnevala. Pirpadne narazky dceri, ked mala 8-9 rokov, ze ona nema surodenca len psa.. no tak to bol koniec...
CIze nehnevaj sa na znamych... urcite vam nepraju zle ani nic🙂
To sa podľa mňa nedá nazvať závisť.
Mam kamošku, dlho nemôže mať detičky.
Keď vidí tehotnú ženu plače, zapozerava sa na ňu .
Ona mi v otvorenej debate povedala že to není závisť ale smútok, bolesť....
No ja ked som potratila, tak mi bolo trochu zatazko stretnut sa s kamoskou, ktora mala prave zdrave prosperujuce male babatko. Trochu som obmedzila kontakt na nejaky cas. Ale neprerusila som ho napriek smutku. Zase bolo by mi luto stratit blizku osobu a tiez som videla, ze ani s babatkom nie je vzdy na ruziach ustlane a ze aj ona potrebuje blizkych ludi v tomto obdobi.