Zažívate ťažkosti pri vytváraní bežných vzťahov?
Ahojte, máte niektorá skúsenosť, že vytváranie bežných vzťahov je pre vás neúmerne náročné nie kvôli nedostatku empatie, ale kvôli tomu, že vaša forma vnímania a spracovania reality je jednoducho inde? Stáva sa vám, že sa musíte vedome "znižovať" v komunikácii? Nie v zmysle povýšenosti,ale v zmysle neustáleho prispôsobovania .. spomaľujem myšlienky, redukujem presnosť, zámerne vynechávam súvislosti, niekedy dokonca vložím drobnú chybu, alebo nepresnosť, len aby som nepôsobil neprirodzene presne. Máte niekto ten pocit, že ak by ste komunikovali úplne autenticky, tak by to bolo pre väčšinu ľudí skôr rušivé, než zrozumiteľné? Vnímate niekto tak intenzívne neverbálnu komunikáciu, že sa stáva takmer nemožné ju ignorovať? Mikroexpresie v trvaní zlomku sekundy, nepatrné oneskorenie v odpovedi, zmena tónu hlasu o pár frekvenčných odtieňov, nesúlad medzi slovami a držaním tela.. a vy presne viete, že ten človek nie je úprimný, že niečo skrýva alebo si odporuje, ale zároveň viete, že to nemôžete pomenovať bez toho, aby ste narušili celý priebeh debaty? A humor? Máte niekto problém sa úprimne zasmiať, pretože väčšinu "vtipov" váš mozog okamžite rozloží na štruktúru, predvídateľnosť a mechaniku? Že namiesto spontánneho smiechu príde analýza, a smiech je potom skôr vedomé rozhodnutie než prirodzená reakcia?.. Zažívate aj to, že nedokážete veci vnímať "len tak"?Napríklad keď sa pozerám na vzorované šaty, nevidím "pekný kvetinový motív" ale vidím presnú štruktúru.. napríklad 789 kompletných kvetov a 65 deformovaných alebo prerušených v záhyboch látky, vidím ich rozloženie, opakovanie, odchýlky.. Keď sa pozerám na farby, nevidím len odtieň, vidím gradient, prechodové spektrum, akoby rozložené na hodnoty. Máte niekto skúsenosť, že ste medzi ľuďmi, komunikujete, reagujete.. ale zároveň máte neustály pocit jemného posunu, akoby ste boli naladení na inú frekvenciu? Že rozumiete, čo sa deje, ale nie ste toho úplne súčasťou? A čo je na tom najťažšie, cítite niekto, že kvôli tomu postupne strácate motiváciu sa vôbec snažiť o hlbšie spojenia? Nie preto, že by ste ich nechceli, ale preto, že pravdepodobnosť skutočného porozumenia sa zdá byť extrémne nízka? Naozaj by ma zaujímalo… je tu niekto, kto to prežíva podobne?
Nerozmýšlala si ísť na testy na PAS? Lebo áno, toto sa deje ľuďom, ktorí sú na spektre.
@anonym_autor Najlepšie by bolo poradiť sa s psychologičkou, hlavne ak to prekáža aj v škole alebo práci.
Nakolko trpim autizmom (mam aspergerov syndrom) tak mam aj problem s ludmi komunikovat a vytvarat priatelstva.
to co pises je fascinujuce a zaroven smutne. Drzim palce,ze sa s tym jednoducho zzijes, pripadne najdes v tom vyhodu slebo sa to naucis potlacit.
Trosku odbocim. Moj auti syn ked spomina ludi zo skoly pripoji k menu aj farbu naprcervena ninka, modra janka. Nevie mi vysvetlit preco tie farby ale predpokladam, ze ich tak vnima "farebne". Nestretliste sa s takymto cimsi dakto prosim?
Ďakujem, že ste môj problém neodsúdili ani nezľahčili. Intelekt… Hmm.. Pre mnohých dar. Pre mňa skôr bremeno, ktoré si nesiem celý život. Predstavte si, že od detstva túžite po jedinej veci, byť rovnaká ako ostatné deti. Zapadnúť. Nebyť tá, na ktorú sa pozerajú inak. Rozhodnú, že potrebujete testy. Nik sa vás nepýta, či ich chcete. Sedíte tam a zámerne odpovedáte zle. Nie preto, že by ste nevedeli. Ale preto, že chcete byť "normálna" Nevyčnievať. nebyť tá zvláštna.
Viete o sebe veci, ktoré iní nevidia. Máte schopnosti, ktoré väčšina ľudí nemá no niesu sa ako dar. Skôr ako niečo, čo vás oddeľuje. Idete na vysokú školu. Nič. Skúšate inú a opät nič. Neustále hľadáte niekoho, kto by bol ako vy. Nie výnimočný ,ale rovnako "poznačený". Niekto, kto by tomu rozumel.Pretváranie sa je vyčerpávajúce a neustále hrať rolu človeka z davu, keď viete, že ním nie ste. Každý deň vedome tlmiť samú seba, aby ste zapadli. Prejdete sa ulicou či parkom, no večer sa vrátite domov a viete presne, koľko stromov ste míňali, koľko domov, koľko ľudí. Sadnete si do kaviarne a registrujete každý detail , koľko káv pripravili, koľkokrát blikol neón na reklame. Všetko vidíte a všetko vnímate no napriek tomu tam sedíte sama. prečo ja?..Prečo práve ja musím vidieť veci, ktoré si ostatní nevšímajú, nechcú všimnúť… alebo jednoducho nedokážu?
@anonym_autor Ja niektore tieto pocity poznam. Sice ja som bola vzdy socialne zrucna, mam naozaj rada ludi a zapadla som do kazdeho kolektivu, ale vzdy som mala tak nejako pocit, ze nikdy nemozem zo seba vybalit uplne vsetko, lebo sa ludia zlaknu. Mala som aj take obdobie, ked som sa cielene hrala na hlupejsiu ako som, len aby som zapadla, zapadnut bola moja najvacsia tuzba a priorita. Poznam aj to vnimanie drobnych signalov tela a detailov, struktur...
Mne sa strasne ulavilo, ked som spoznala manzela. Bolo to az niekedy tesne po 30ke. Mala som aj predtym vela kamaratov, ktorych som mala a mam velmi rada, aj nejake vztahy, ale az pri manzelovi som nadobudla pocit, ze konecne mam aj ja naozaj blizkeho cloveka. Ani ta najzvlastnejsia vec mu neprisla zvlastna, naopak ho to zaujimalo, mohla som pri nom vybalit naozaj hocico. Dufam, ze aj tebe sa niekto taky pritrafi, nie je takych ludi vela, ale existuju..A aj on bude rad, ze ta nasiel.
Predstavte si, že od detstva túžite po jedinej veci, byť rovnaká ako ostatné deti. Zapadnúť. Nebyť tá, na ktorú sa pozerajú inak.
Tak toto veľmi dobre poznám, tiež som bola tá, čo vyčnieva a nezapadá. Nie si v tom sama. A tie testy ako dopadli? Mňa sledovali ešte v škôlke kvôli podozreniu z autizmu. Ten mi nakoniec nepotvrdili, lebo som mala normálny intelekt a v tom čase aspergera diagnostikovať ešte nevedeli. Až v dospelosti keď som o tom čítala som sama došla na to, že to mám. Napriek tomu fungujem v spoločnosti aspoň ako-tak, mám prácu, som sebestačná. Len tie vzťahy.
@anonym_autor boze dobry toto mam cely zivot. nastastie mam v pracu, v ktorej su velmi typovo podobni ludia. v beznej komunikacii uz po 3tej vete viem o protistrane viac nez by som chcela a znacne mi to komplikuje zivot najma pri ludoch, ktori maju jednoduchsie myslenie. snazim sa im vyhybat. small talks su moja vnutorna smrt. ked je to potrebne, viem to maskovat, mam naucene a odpozrovane postupy co a ako povedat, ale vnutri pri takejto konverzacii trpim. naopak, cim divnejsi ludia, tym lepsie mam s nimi vzajomne porozumenie. okruh mojich blizkych priatelov je velmi uzky. moj muz ma nastastie porozumenie pre moje zvlastnosti. tiez je divny typek a snazi sa to maskovat 😃 vsetky tie veci a detaily, co popisujes vidim, citim, pocujem a analyzujem, ale beriem to ako sucast mna. nepozastavujem sa nad tym, proste to tak mam.
@anonym_autor ano ja to mam rovnako ako ty. Tiež vnimam vo svojom okoli ľudí pre mna povrchnejsich..tie debaty, to plkotanie onicom. Ale rada vediem dialog sama so sebou...alebo si študujem a citam temy ktoré ma zaujímajú. Uz som si tak nejako zvykla ze ludia ma poznajú ako ten vrch ladovca a to co je pod hladinou je len moje.
@anonym_autor
Znakom inteligentného človeka je aj prispôsobiť komunikáciu ľuďom, ktorí sú inteligencne pozadu. Jediné čo je podstatné, aby tvoj budúci manžel bol minimálne na tvojej úrovni, ideálne vyššie