Život po rozchode s bývalým alkoholikom
Keďže nemám takú kamarátku ktorá by ma vedela pochopit a poradiť,skúsim to tuto.Trochu to skratim.Mam 35r a 12r dcérku.Moj bývalý mal 40r.Spoznali sme sa keď som mala čerstvých 20,bola to veľká láska.Po roku som sa k nemu nasťahovala.Az vtedy som si všimla že si rád vypije.Ale bola som mladá sprostá ako sa hovorí a zaľúbená.Narodila sa nám dcérka.Zaciatky boli ťažké aj finančne.Snazila som sa byť dobrá mama aj partnerka.Priatel čoraz častejšie pil, časom prepil aj moje peniaze.Casto sme sa hádali,plakala som a dávala som mu ďalšiu a ďalšiu šancu.Bolo to búrlivé obdobie.Nakoniec dala som mu na výber buď prestane piť alebo rozchod.Ked mala dcérka 1r odišla som od neho.Nemal záujem o nás,ani výživné neplatil.Ja som mu volavala posielala som mu fotky.Casom som prestala.Moja dcérka ho vôbec nepozná,pre ňu je to cudzí človek.Po rokoch som spoznala svojho terajšieho manžela a máme spolu ešte 2 detičky.No na bývalého som nikdy nezabudla.Pokračovanie nižšie..
Odvážna si bola. Ja by som tam ani nešla. Mŕtveho pozerať a aj s dcérou? No klobúk dole. A im sa nečuduj, chcú to na niekoho zvaliť, pomôcť mu mohli ako rodina. Ale keď sám nechcel, nikto by si neporadil. Ani ty.
Nie ty naozaj nie si zodpovedna za ciny a rozhodnutia inej dospelej osoby, spravila si co si mohla a potom si uprednostnila seba a vase dieta. Nemas si co vycitat
Nic viac si nemohla urobit. Mohla si zachranit seba a dieta a to bolo najspravnejsie riesenie. A je hlupe od jeho rodiny,ze ti davaju za vinu,ze si neostala s alkoholikom. Oni mu ako pomohli? Ved oni sami si s nim nedokazali poradit,tak co to hadzu na teba. Je to smutne,ale neutapaj sa v tom. Jemu nebolo pomoci.
ti jeho rodicia su ukazkou ludskeho odpadu...
Si citlivá a zároveň silná žena, v prvom rade si bola a si zodpovedná za svoje dieťa, to, že si zabránila tomu, aby vyrastala pri alkoholikovi a predišlo ste tak doživotným traumám je dôležitejšie ako pomoc bývalému partnerovi ktorá by bola veľmi pravdepodobne zbytočná. Chápem, že máš teraz veľké emócie, ale konala si správne a na tom sa nič nezmení, ani jeho smrťou.
A este ze lutujes,ze si ho nebola pozriet ziveho. Vies si predstavit ako vyzera alkoholik po rokoch pitia? Bud rada,ze ho dcera nevidela a nemala ho vidiet ani mrtveho.
Ja si myslím, že takto to malo byť..
Pre dcérku by bolo kruté, aby spoznala otca, ktorý dal prednosť alkoholu pred ňou..
On mal svojich rodičov a rodinu a mali mu pomôcť a nenechať ho prepiť sa..
Zoznamovať dcérku s takým človekom nebolo vôbec nutné.,
Ty sa tým netráp, držím palce🌷
Je to od teba pekne, ze si isla na pohreb, jeho rodicia boli asi plni emocii, ved im zomrel syn, tak preto take slova, ty si mu sance dala. Prezili ste spolu nejaky cas, tak to teraz tak citis, chce to cas.
@marca12 Veru neviem si predstaviť ako vyzerá alkoholik po rokoch pitia ale určite vyzeral lepšie než teraz mŕtvy.Bol to hrozný pohľad.A dcérka sama sa rozhodla že chce ísť na pohreb,ja som nechala rozhodnutie na ňu.
Čo viem párkrát bol na proti alkoholickom liečení no nepomohlo to bohužiaľ.On nebol zlý človek len alkohol mu opantal hlavu.A necítim sa vôbec silná,skôr cítim sa slabá že to so mnou takto zatriasla aj po toľko rokoch.
Spravila si dobre. Ultimatum od teba bola jedina moznost. Ak sa ani po nom nespamatal, tak mu bol alkohol proste prednejsi ako cokolvek ine, za to ty nemozes. A usetrila si dcere vela neprijemnych zazitkov.
Urcite bolo tazke ho vidiet mrtveho, to verim. Este tazsie by ale bolo byt s nim, vidiet ho pomaly umierat na alkoholizmus, plus znasat aj dopad na teba a dceru. Zazili sme to v blizkej rodine a je to hrozne. Je to naozaj smutne, ako sa niekedy aj inteligentny, talentovany a oblubeny clovek dokaze prepit, uplne si odrovnat telo aj mozog a zniest sa zo sveta.
Rodicia asi hladaju vinnika, pre nich to je asi este horsie ako pre teba, kedze sa onho starali odmalicka. Tiez sa mozno boja, ze maju v tom prsty aj oni, ze nieco skazili, ked bol maly, tak sa snazia to radsej hodit na niekoho ineho. Ale ty si urcite nemas co vycitat.
Urobila so dobre, ze si odisla … on bol dospely a vedel, co robi. Jeho rodicia videli, co bol zac, ale potrebovali zvalit na niekoho vinu, pretoze mu sami nedokazali pomoct. Ale co si urobili to mali … tam bola chyba vo vychove … nie v tebe. Jedine, co by som ja ako matka na tvojom mieste nerobila ist sa s 12 dietatom pozerat do otvorenej rakvy … mohla si pockat kym ju zavru a snad mas aj nejaku peknu fotku, s ktorej si ho dcera moze pamatat
Ak si kdekolvek o alkoholizme precitas, tak tvoj odchod bolo to najsprvnejsie, co si mohla spravit. Pretoze to mal byt ten okamih, co nim zatriasol a mal chciet svoj zivot inak, napravu cez liecenie. Spominas, ze aj bol na tom lieceni, no znovu a znovu do alkoholimu padol.
Napomahaju tomu luda ako jeho rodicia - spoluzavisli. Ktori nechapu, ze bojovat musi clovek sam, chciet musi clovek sam, ze akekolvek chranenie a tahanie z pruserov niekym blizkym skodi aj alkoholikovi, aj tomu pomahajucemu. Proste nesmu zakryvat a popierat a ospravedlnovat. On vie, ze robi zle, a ked ho haja, mozno este i viac trpi.
Pre teba aj pre dceru si spravila naj co si mohla. Jeho postoj dokazuje uz len to, ze ani tak to nim nezatriaslo natolko, aby sa liecil a snazil sa aspon neskor o dcerku zaujimat, alebo aspon to vyzivne posielat ako mal...
Prestan si prosim cokolvek vycitat a s jeho rodicmi radsej prerus styky. Ked znova su im prednejsie vycitky, nevidenie svoej vlastnej zodpovednosti, prenasanie ju na teba... Oni sa aspon o dcerku zaujimali ako stari rodicia? Ci ani to nimi nehne?
Ak ti je ho luto ako cloveka, rozluc sa s nim, je normalne, ak si ho ludila, ze ti je smutno, ale je ti smutno skor za tym, co by mohlo byt keby bol nealkoholik, za nejakou takouto predstavou zrejme. Za vsetkymi tazkymi chvilami ked pil a ked sa nezaujimal o dcerku ti zrejme smutno nie je. To co prezivas je spomienkovy optimizmus, vseto zle je akoby zabudnute...
Vyrozpravaj mu v duchu, vsetko co si nestihla, co mas na srdci alebo dokonca mu napis list a potom ho napriklad spal, zbavis sa spomienok, nechas ich odist spolu s nim, pustis ho. Navzdy a s odpustenim. A mozno to porad aj dcerke, ak by smutila a nevedela sa s tym vysporiadat, ze ak chce nech o vsetom co citi napise otcovi list, ak chce, moze ti ho precitat, mozes jej povedat, ze ma teba a nevlastneho ocka... ze budete tu vzdy pre nu vy... a potom ten jej list mozete podla jej rozhodutia spalit, alebo co ja viem ako papierovu lodku poskladat a pustit ho dolu riekou, a pustit tym symbolicky toho otca prec od vas ...
Nie, ty nemozes za to, ze sa on prepil. Neber si to k srdcu. Rodina je teraz zronena, ved mali nieco oni urobit, ale asi sa nedalo, ked tolke roky pil. Ty si urobila najlepsie co si mohla. Mal na vyber, bud teba s dcerou, alebo flasu. Sam si vybral, bol to dospely chlap. Ja by som, ale dceru na pohreb nebrala. Je to pre nu cudzi clovek, aj ked biologicky otec.
@zanka777 mne stacili dve bohate skusenosti s alkoholikmi, ktory pomedzi vycinanie neustale spominali tazke rodinne traumy, co riesis...? co mi ides hovorit ake slova mam pouzit? mas vacsie skusenosti? dotycni vycitali zene po alebo na pohrebe, ktora zachranovala seba a dieta-ich vnuka na ktoreho od tejto rodiny nebolo nic prispievane -od alkoholika to, ze sa upil...keby aspon boli ticho...bolo to ich dieta, nie jej
autorka, vykasli sa na blbe komentare, ktore bohuzial musi obsahovat kazda tema...prezila som posledny rok s alkoholikom a vydrzala som do stavu, ked mal zlte oci...padal, maval zachvaty, nevedel chodit...nebudem ti detailne popisovat, co taky stav obnasa, lebo zbytocne, ty mas v hlave ten scenar, ze to mohlo byt inak...nemohlo, ver, ty si urobila, co si mohla a cestu si vybral on
@zanka777 asi to nevnimas, ale komunikujes direktivnym sposobom: "Netreba hneď súdiť a už vôbec nie také slová voliť", "hlavne sa ukľudní a nevyskakuj tu na mňa"...nemam rada taku formu komunikacie, lebo argumentujem a nebavim sa s druhou stranou nadradene, pokial nemam dovod...vyjadrila som svoj nazor, kedze som zazila podobnu situaciu ako autorka, aj s tym, ze som mohla byt svedkom reakcie rodicov zosnuleho, ako si umyvali ruky, pricom som poznala ich podiel viny...chvalabohu to nebol moj partner...ja ti nebudem davat ziadne pokyny, usmernenia, pride mi to zbytocne, takze asi radsej ukoncime debatu
Naopak, pogratuluj si ,že si dceru uchranila. A snaď sa ten tam už "momentalne hore" pozerá a dohliadne na dcéru. Dúfaj,že nezdedila po ňom gény. Dcéru vystríhaj pred pitím. A vlastne možno ani netreba, možno ten pohreb to urobil za Teba. Dobre že si neostala, možno by to stiahlo aj Teba. Kto nechce, nezachraniš ho aj keby si sa do kocky poskladala. On, ta Tvoja prvá láska žije naďalej vo Vašej dcére. Držím Ti palce. Si silná žena, odísť v tak mladom veku a v "takej láske" od alkoholika. Plno žien tu na MK by si z Teba mohlo vziať príklad .
Necíť sa slabá, za to že máš emocie. Sme ľudia a emocie k životu patria. Aj tie dobré aj tie zlé. A z toho vidiet,že si ho ozaj kedysi ľubila naozaj. Spravila di všetko čo bolo vtedy v Tvojich silách . Všetko je tak ako má byť. Zapáľ mu doma sviečku, poďakuj za skúsenosť, lekciu, dcéru a nechaj ho odísť.
Už keby mi niekto hovoril, že som s niekým mala ostávať, keď pil, bola by som preč. Oni boli max zúfalí, že mu ani ONI nemohli pomôcť, lebo to on sám nechcel, tak je to pohodlné hodiť na Teba. Práveže by si mala byť rada, že si dala sebe a dcére šancu na pekný život. O tom svojom sa on rozhodol sám. Za to ty nemôžeš. Zaslúžiš si práveže obdiv, že si odišla. Si hrdinka.
@olimuc Nemám žiadnu fotku,my sme sa sťahovali a veľa veci sa mi stratilo.Chcela som že vypitat si fotku od jeho rodičov či by mi dali pre dcérku.
@jumama Ja som si myslela že bude sa zaujímať o nás a že ho náš odchod ako to povedať preberie.No nestalo sa to tak.Viem že dlhé roky ani nepracoval nikde preto neplatil výživné a ja som to nechala tak,keď nemal z čoho zaplatiť.Stary rodičia tiež sa nezaujímali.Dobre ja som odišla a odstrihla sa od nich.Ale keby tak silno chceli tak by nás mohli kontaktovať no nie.
@mabenn On keď si vypil bol úplne iný človek nespoznavala som ho.Raz som mu schovala všetky fľaše a vystrájal vtedy mi dal aj facku,aj to ma potvrdilo v tom že takto ja nechcem žiť.Mozno mám len spomienkový optimizmus ako niekto písal,lebo boli aj pekné chvíle,nie len zle.
Veľmi dobre si urobila a nič lepšie si ani pre svoju dcéru urobiť nemohla.
Odísť od alkoholika ktorý nechce prestať piť je úplne super rozhodnutie. A dcéra ti môže byť vďačná, že to jej mama dokázala.
ON sa rozhodol ako prežije svoj život, je to len jeho zodpovednosť ako to dopadlo.
Keď alkoholik nechce prestať piť, nikto na čele planéte mu nepomôže...ale prestať je neuveriteľne ťažké a štatisticky to dokáže možno 1 z 10 ľudí.
Ja som bola tým dieťaťom, čo v rodine alkoholika vyrastala, q môj otec tiež zomrel keď mal 40.
A pre nás najbližšiu rodinu, to bolo (žiaľ) vyslobodenie z pekla.
Pokračovanie,pred týždnom mi dali vedieť že zomrel.Kvoli alkoholu mal zdravotné problémy.Bola som na pohrebe,aj s dcérkou.Rozpravala som jej o otcovi aspoň z mojich slov a spomienkov ho poznala.Nechala som na nej či chce ísť na pohreb,chcela.No vidieť ho mŕtveho bolo hrozné.Uz je to týždeň a ja neviem prestať naňho myslieť.Je mi do plaču.Ja som ho ľúbila,bola to moja prvá láska,môj prvý vážny vzťah.Je mi to nesmierne ľúto ako skončil.Stretla som jeho rodičov,vyčítali mi veľa vecí,že som sa naňho vykašľala keď potreboval pomoc,že som s ním mala vydržať aj keď pil a ja som ho opustila.Zle mi to padlo.Ale na druhej strane ony prečo sa mi neozvali skôr,prečo nedali vedieť keď bol na tom zle.Ja by som ho bola išla pozrieť a odpustiť mu za všetko.Dcerka by ho mohla vidieť ešte živého.Mne je to tak strašne všetko ľúto.A neviem čo robiť ako to celé spracovať.