Život s otcom dvoch detí

Ženy, prišla som sa poradiť. Mám takmer polročný vzťah s rozvedeným mužom. Má dve deti v striedavke (nie po týždni ale po 2-3 dňoch si striedajú.) Ja mám dcéru.
Moja otázka je....je žena v takomto vzťahu VŽDY až na štvrtej kolaji? Jemu je jedno že som smutná, vždy rieši len dopad na deti. Boli situácie, nie vážne, dalo sa to rýchlo vyriešiť, ale jeho reakciami sa to vždy len predlžovalo. Nezaujíma ho čo cítim a ako sa cítim, vždy ide len a len o deti. Nechápte ma zle, deti sú prvoradé, veď aj pre mňa, ale to automaticky znamená, že mi majú byť partnerove pocity ukradnuté? Že jednoducho máme deti a už tým pádom ide iba o ne? Dala by som X príkladov, ale nechcem aby to bolo dlhé jak vyplatná páska. Ja som názoru že aj na mojich pocitoch by mu malo záležať, aj keď sme už obaja rodičia, či deťmi to končí?
Bežne ma partner ignoruje. Ja mu napíšem, napriklad že sa cítim ako jeho nejaká spoločníčka, nie partnerka, a on to odignoruje. Neodpíše. A mňa ignorácia strašne vyburcuje. A na druhý deň napíše len ,, dobré ránko, vyspinkaná?"
Neviem ako to mám sformulovať aby to nevyznelo že chcem aby kašľal na deti, to absolútne nie, venujeme sa im, chodíme na výlety, stále sa okolo nich točíme, hráme sa, ja mám rada tie jeho, on moju. Jeho syn ma zbožňuje, naše dcéry sa nevedia od seba odtrhnúť. Keď sme s deťmi, to je furt grilovačka, výlet, aktivity. Ale keď sa stane, že sme len ja a on, tak...pere, kosí, upratuje kôlňu, prechádza sa po záhrade aj 5x denne a pozerá čo ako rastie, vymyslí si všetky možné činnosti...Kino so mnou je strata času. Pre mňa, ako pre partnerku program takmer neexistuje, pokiaľ to nenaplanujem ja a aj to potom počúvam, ako jemu stojí doma robota. Mne snáď nie? Ja som na dcéru sama a mám z mesiaca asi len 5 dní ,, voľna" a tiež mám svoju domácnosť, auto, zvieratá, povinnosti, ale čas spolu je predsa dôležitý....
Ja mu poviem vetu typu: ,, Zlatko, ja mám pocit že ma ani nemáš rád, že pre teba existujú len deti, keď som smutná tak to neriešiš, odignoruješ, občas potrebujem od teba aby si bol aj môj partner, veď aj na nás záleží, nie len na deťoch a cítim sa smutno, neľúbená, nepochopená..."
Jeho reakcia je vždy iba- ,,Pre mňa je prvoradé, aby boli deti ok, ja sa s tebou hádať nebudem".
Poraďte. Komunikácia s ním je veľmi náročná....
Vybrali sme si predsa jeden druhého a aj na mojich pocitoch záleží, alebo pri deťoch na to nemám právo?