Zvláštne pocity pri bývalom partnerovi

Ahojte, potrebujem sa poradiť, toto možno bude aj na psychológa, ale kým ho nájdem...
Bola som dlhšie obdobie so svojím priateľom. Sme obaja zrelí ľudia, nie sme dvadsiatnici a už ani tridsiatnici.
Je to dobrý človek, je milý, nikdy mi neublížil, ani slovne, ani fyzicky. Naozaj je ľudsky veľmi fajn a pomohol mi vo veľmi ťažkých situáciách. Žiaľ nefunguje to medzi nami. Nevieme spolu byť, nevieme spolu fungovať, nie sme kompatibilní.
Posledné mesiace boli ťažké, emočne som si siahla na dno svojich síl pri ňom. A myslím, že aj on pri mne. Tiež mu začali problémy so srdcom a bolí ho stále žalúdok. Myslím, že to je stres a náš vzťah. On tvrdí že nie, že ma miluje, ale jednoducho sa neustále hádky a naťahovačky odzrkadľujú aj na jeho zdraví.

Posledné mesiace mu bolo veľmi zle od žalúdka a vždy ho bolelo brucho - črevá.
Prosila som ho, nech ideme na pohotovosť, že mu urobia vyšetrenia, zoberú krv, spravia USG. Keď mu bolo zle, sľúbil, že hneď zajtra pôjdeme. A keď sa mu polepšilo, už o tom nemohla byť ani reč. Takto to išlo dookola posledné týždne a už som bola z toho aj vyčerpaná.

Každopádne mi začalo byť posledné 3 týždne psychicky a fyzicky zle a nevedela som z čoho.
Všimla som si, že keď sme spolu pár dni neboli, akokeby sa mi polepšilo a potom som bola zase späť.

Rozchádzame sa posledné dva týždne a vysvetľujem mu, že musíme ísť od seba.
V piatok sme sa videli naposledy, len na pol hodinu, ale naozaj ma len byť pri ňom pol hodinu emočne strašne rozhodilo a nebolo mi vôbec dobre.

Ale včera, som s ním nebola, ani sme si nepísali a bol to v pohode deň aj dnes dopoludnia. Potom sme sa stretli v nákupnom centre náhodou, tak sme si dali priateľskú kávu. A ja ľudia neviem prečo, ale mne začalo byť pri ňom veľmi zle, až na odpadnutie.
Na konci som už nevládala ani sedieť a jednoducho som chcela len odísť.
Pritom bol milý, nič zlé nepovedal, nič neurobil.
Povedala som mu, že asi nebudeme ani kamaráti... že zjavne to nejde, čo ma inak veľmi mrzí, lebo sme si ľudsky blízki.

Myslíte, že to, že mi nebolo dobre môže súvisieť s ním?
Alebo je to jednoducho zhoda náhod? Ešte keď som prišla domov som sa pol hodinu normálne vnútorne triasla a bolo mi na odpadnutie. Nerozumiem tomu.

Čo ma však desí je strach a obava, že s ním niečo nie je v poriadku.
Bojím sa, že je naozaj chorý a nebudem s ním, keď ma bude naozaj potrebovať. Lebo on je ten typ, čo keď bude aj zomierať, nedá vám vedieť. Bojím sa, že ho nechám samého a stane sa mu niečo zlé. Ale na druhej strane viem, že byť spolu nemôžeme.

Čo by ste urobili vy na mojom mieste?
Ľudsky a priateľsky mi na ňom veľmi záleží. Je mi najbližší človek.