Ako sa vyrovnať s neverou manželky?

Ahojte. Prosím poraďte, nemám sa o tom s kým vyrozprávať... Nikdy som si nemyslel, že na vlastnej koži zažijem neveru, najväčšie poníženie a bolesť akú som kedy zažil. So ženou sme boli šťastní, dával som jej dostatok pozornosti, spoľahlivosti, lásky, orgazmov, darčekov, všetkého... povedala to aj sama. Nikdy som jej nijak neublížil...Sme spolu 20rokov zobratý a máme dve deti. Minulého roku v lete ju začal „oblbovať“ jeden známy zákazník (starší o 15rokov). Kaleráby jej tlačil do hlavy asi 5mesiacov, keď ju často navštevoval v práci na predajni. Od decembra s ním trávila navyše 1-2hodiny za týždeň v jeho aute (ja v bolestiach po operácií doma v posteli ..), od februára sa už aj bozkávali, od marca aj spolu sexovali v jeho aute. Selfíčka, emotikony, vyznania lásky aké som ja nikdy nezažil od nej... Plánovali si už aj spoločnú saunu, ich sex a plány sa stupňovali.. (Vraj bol nanič milenec, ale aj tak to s ním robila, aby ho urobila šťastným). Bola medzi nimi bohužiaľ aj láska (alebo „zaslepenosť“?). Moja žena („slušná, svedomitá“) vraj mala občas aj výčitky svedomia, ale aj napriek tomu tento paralélny (milenecký) vzťah nechcela/nevedela ukončiť, lebo zažívala niečo „nové a iné“ ako so mnou (tajné dobrodružstvo). Bolo na nej vidieť, že je „šťastnejšia“, začala cvičiť jógu, mobil si už začiatkom roka zaheslovala a stále ho skrývala. Na konci apríla po dlhšom podozrievaní som zistil z jej mobilu, že mi je neverná (mne, manželstvu, rodine, deťom, vzťahu). So všetkým sa mi potom dopodrobna priznala. Dotyčný „zákazník“ sa ju ešte 2mesiace po prevalení znova pokúšal získať za milenku (telefonáty a návštevy v práci o ktorých sa mi žena bála povedať- a to ma ranilo znova- že nebola ku mne úprimná ako sme si po prevalení nevery sľúbili, že mi niečo zasa tajila.. + po prevalení mi tajila ešte aj iné veci). Veľmi ťažko to znášam aj teraz. (Mal som infarktové stavy, pichanie srdca, plytké dýchanie, vysoký tlak,.. úzkosť, závraty a depresie mám doteraz). Sebadôvera na bode nula. Neprešiel deň, aby som na to nemyslel a neplakal. Veľmi to bolí ak ťa zradí a sklame človek na ktorom ti najviac záleží, od ktorého to fakt nečakáš, ktorému som dal všetko (lásku, seba, rodinu, zázemie, krásne bývanie pod Tatrami, dôveru, city, pozornosť,...). Žene som odpustil (veľmi ľutuje čo spravila, chce byť lepšia a do konca života verná, máme deti, máme 20r vzťah, zázemie...) ale nezabudol, ani nikdy nezabudnem. Je ťažké začínať odznova, znova budovať dôveru, rešpekt, lásku, vzťah. Ľudia, prosím vás, ak vám záleží na vašom partnerovi nikdy ho nepodveďte a vážte si to čo máte, lebo je veľmi ľahké prísť o všetko čo budujete celý život. Klamať, pretvarovať sa, tajiť, zrádzať, ubližovať je ľahké, skúste byť radšej úprimní a verní... Ľahšie by som to celé prekonával, keby tá nevera bola jednorázová (napr. v opitosti), a nie milenecký vzťah (s emóciami, bozkami, sexom a to všetko s triezvou hlavou). Ak ste zažili niečo podobné, ako ste to vyriešili? Zahojil to čas? Budem ešte v živote šťastný? Mám si nájsť aj ja milenku/jednorázovku? Uľaví sa mi potom aspoň trochu? Ja som jej bol celý život verný. Píšte prosím len tí, ktorí ste neveru/paralélny vzťah naozaj zažili na vlastnej koži. Kým som ja neveru nezažil, tiež som tvrdil, že je neodpustiteľná. Tatranec (40r.)