Ako ste spoznali koniec vzťahu?
Po 22 rokoch nám začalo dosť zle obdobie,večne hádky, urážanie sa jeden na druhého,ak som v pohode ja všetko ide hladko ako náhle mám ja niečo na srdci viac a poviem to nahlas je oheň na streche,pripadám si ako slúžka ,dones ,urob,uprac,pomôž mi a to ma už irituje.Robila som to z radosťou s láskou ale teraz mi to príde,že ak dám akýkoľvek odpor tak som za všetko zle zodpovedá.
Problem vidim v tom, ze si to vsetko zjavne doteraz robila, sama si sa tym do tej pozicie "sluzky" dostala...
Ale tak vseobecne odporucam parovu terapiu. Opakujem sa tu, ale naozaj to vnimam ako to najlepsie co moze par v kríze/problemoch spravit.
Mala som taký vzťah ... pokiaľ som bola dobručká, chrumkavučká, pritakávala som, bolo všetko OK ... akonáhle som vyjadrila svoj názor, bol oheň na streche ... toto sa cyklicky opakovalo niekoľko rokov ... ja poslušná, potom prišlo niečo, bolo zle a takto dookola ... jedného dňa som to v sebe tak nejako uzavrela, už som tak nechcela žiť, jednoducho som bola unavená dávať si pozor na to, čo poviem, ako poviem, ako sa zatvárim, furt som sa snažila, furt bolo všetko na h.vno ... odišla som od neho ... a veru nebanujem, môj život, vnímanie samej seba sa zmenilo o 180 st.
Veď mu povedz čo ti vadí. "Urob" - "môžeš povedať prosím ťa urob toto hento?". Atď. Ale milo mu odpovedz, nie ako nahrávku na hádku... alebo "vieš čo, nechce sa mi teraz, môžeš to urobiť ty prosím?". Možno ofrfle a povie nie, za jeden večer to asi nevyriešite, ale mohla by to byť cesta, ako oživiť normálnu komunikáciu u vás. A ak to nepomôže, tak sa z neho asi stáva starý uhundraný dedo, nuž a v tomto prípade by som mu povedala, ako to ja vidím a ak sa nič nezmení, tak prečo nie aj rozchod.
@dzulli1980 ano presne toto pocitujem,som unavená ,unavená zo všetkého,robil si karieru podporovala som ho v tom,ved to robil aj pre nás,aby sme sa mali lepšie,na seba som zabudla, všetko sa točilo okolo domacnost i,deti, práce a aj tak nič nemám ,kedysi stále usmiatá srandy kopec kde som prišla,teraz len nútený usmev zo zdvorilosti.A terapia nie nehrozí,on počúvať dristy nejakeho psychologa nebude
@dzulli1980 presne tak, ale nedá sa to donekonečna. tiež som si povedala, že pre pokoj v rodine budem radšej ticho....všetko tolerovala, žiadne sedenie na pive s kamošmi mi nevadilo, lebo však nebudem xantipa ako ostatné manželky... ale po čase zistíš, že to nie si ty a vyrazí ti z toho dekel. ten prúd je potom veľmi ťažké zastaviť. zrazu som bola pre neho mrcha, ktorú nepozná, lebo som prestala prikyvovať a tak sme išli od seba a nič lepšie sa mi nemohlo stať.
Možno až keď zistíte reálne ze o seba môžete prísť tak si obaja uvedomíte co je cenné v živote.
Žiaľ nie každý sa z tej cesty vráti späť.
Sadnite si spolu skôr ako vás rozdelí niečo, alebo niekto.