Bezcitný partner

Ahojte, ja sa chcem len opýtať na jednu vec, lebo mi ostalo dosť zle z celej situácie, v ktorej som sa ocitla. Ako to máte vo vzťahoch vy? Neviem ako sa to presne opýtať. Keď niečo pokazíte alebo niekedy poviete niečo, čo vás potom mrzí, ale si to uvedomíte a ospravedlníte sa zato, tak ako sa váš partner k tomu postaví? Ja som len proste dnes bola s priateľom aj s jeho rodinou spoločne a je pravda, že som bola dosť nespoločenská, nie vyslovene protivná, ale mám svoje dni (asi nemusím špecifikovať viac) a aj som tuším niečo mu tam povedala, ale nebolo to ozaj nič vážne. Ibaže on strašne sa na mňa nahneval, že ako sa chovám pred jeho rodinou, strašne mi vynadal, až som ostala dosť prekvapená a stalo sa to o šiestej, je desať a ešte stále mi to vyčita, už som sa mu mu milión krát ospravedlnila. Plakala som ako zmyslov zbavená, ako malé dieťa, ale s ním to akoby vôbec nepohlo, bol úplne kľudný, až mám z toho mráz na chrbte, akoby nemal emócie. Neviem, či to preháňam ja a chovám sa ako malé dieťa (čo sa tak či tak) a mala som mu dať priestor a nie mu revať alebo je on vážne psychopat a nemá ľútosť. Ja to tak nemám, pretože nech mu je čokoľvek, hocikedy mi môže zavolať, vždy som tu pre neho a on ostal akoby ho vôbec nezaujíma, že už niekoľko hodín plačem a že mi je to ľúto a že som ho prosila, aby sa aspoň chvíľu bavil so mnou normálne a nie len mi hovoril aký som sociopat a ako sa za mňa hanbí. Len dodal, že mi to vracia za dnešok a že si to zaslúžim, lebo plačem sama kvôli sebe. Rozmýšľam, že ak nemá pravdu on, že sa naozaj rozídem s ním, ale bojím sa, že má pravdu on a že ho svojím plačom vydieram. Čo si myslíte vy? Nemali by tu byť partneri pre seba, keď im je zle, aj keď si zato môžu sami?