Budeme spolu?
proste to citite ze sa niekomu pacite... myslim ze som si to nenamyslala... len to skratka nejak nevydalo vdaka mne....
preco vdaka tebe .. keby chcel spravi prvy krok on .. mozno uz ma rodinu ... mozno vazny vztah .. ak mas nanho kontakt napis mu a uvidis .. ak nie nic nenarobis.. kolke si tu mysleli ze je to ten pravy,ze nic ine k nimkomu necitili a hold podpisuju rozvodove papiere
A čo je s ním? Má vzťah? Stretávate sa? Máš ho na FB?
baby co viem, tak nema nikoho.... nestretavame sa uz... parkrat som ho zahliadla autom prefrčat okolo mna ale ja mam nove auto, teda nevie, ze som to ja. FB on nema..
@syslik81 prave to som aj čakala, ze spravi prvy krok on... ale to, ako som mu davala skor najavo, ze mi je lahostajny, tak si myslel, ze sa mi nepaci... preto som nechcela potom robit prvy krok ja... chcem keby sme sa nahodne stretli tak uz by som sa onho zaujimala viac a cakala by som tak ci spravi nieco on potom... ak nie tak by mi to bolo jasne a zmierila by som sa s tym samozrejme... takto ma to mrzi, ze z toho aj nieco mohlo byt a kvoli mojej hlupej povahe som si ho od seba odohnala ☹
baby len o to mi ide, ze ja mam taky vnutorny pocit, proste tak nejak intuitivne citim, ze je to ten pravy... mozno mi sibe... ale mna vacsinou moja intuicia neklame (zatial)... pri nikom inom som to takto nemala.. chlapi sa mi pacili rozni, aj som bola zalubena, ale toto je nieco ine, skratka mi pride, ze my dvaja mame byt spolu.
Hovori sa, bez vetra sa ani listok nepohne. Tak bud budes iniciativna alebo tvoje sny o ,,tom pravom" ostanu len v imaginarnej rovine. A ano, znies, akoby si mala 15 😜
Chápem to správne, že hovoríš o mužovi, s ktorým si sa nevidela 2 roky, nič medzí vami
Nikdy nebolo, ani o teba neprejavil zaujem, ani ta nekontaktuje a žije si svoj vlastný život? 😱
Keby toto čítali chlapi, tak sa zasmejú. Kategória hlúpy hojdací koník.
Pocitas aj s tym ze si ta ani nebude pamatat?
Ak sa chces k nemu nejako priblizit tak cez znamych z tej partie. Pozistuj si kam zvykne chodit, ako travi volny cas, povypytuj sa na neho, mozno sa mu donesie ze sa o neho zaujimas.
To fakt máš nápady na 15. Nikdy ste nič spolu nemali, ignorovala si ho, 2 roky ste sa nevideli a ty cítiš... No asi preto, že nemáš momentálne nikoho a bol by ti dobrý aj on.
Ja si myslím ze s kým máš byť tak s tým budeš. Mala som viac "vztahov". Ja namotana neskutočne druhá strana to asi vždy vnímala ináč ale ja som mala čierne okuliare na očiach....až som si raz povedala ze nejdem riešiť mužov....A za 2 mesiace sa mi primotal môj terajší manžel do cesty. Býva v tej istej obci kde Ja (obec má necelých 2000 obyvatelov) a byval pár domov odo mňa..... vrámci detstva sme sa obaja neregistrovali. Ja tak skôr jeho súrodencov. A keď sme hodili náš prvý rozhovor tak som si povedala ze ak toto nevyjde tak už naozaj neviem....
Samozrejme nebol len on ten "dobyvatel" keďže ja nemám problém aj číslo si vypýtať. A neľutujem....čiže ak to cítiš hocijako, ak máš na dotyčného nejaký kontakt skus sa mu ozvať. Za to nič nedáš. Držím prsty 😊😉
Ak nič neurobíš tak nezistíš či je ten pravý. Pokiaľ máš možnosť zistiť si na neho kontakt, tak to kludne urob. Ak by to aj nevyšlo, nebudeš si aspoň vyčítať, že si nič neurobila.
Podla mna ta to stve lebo to beries ako premarnenu prilezitost.. a ty nevies kde byva? Kde pracuje? Spytaj sa znamych z partie, vyzisti kde by si ho mohla stretnut.. nemas na neho ani cislo?
Fantazia... My zeny milujeme romantiku.. ;) a ked je to,co ti chyba,domyslis si to
Nič medzi vami nebolo, ignorovala si ho, dva roky ste sa nevideli, nemáte absolútne nijaký kontakt....
A ty fantazirujes, že "keď máte byť spolu, tak budete?"🙈🙈🙈
Áno, znies ako. 15 pubertiacka
Ja by som tomu dala šancu a pomohla "náhode"... Nie nejak okato, ako Trojan v Samotaroch, ale nejak tomu pomôcť... Zistiť kade chodí a pri motať sa mu do cesty. A do roka proroka. 👶😃
Ak ho budeš kontaktovať, hlavne naňho nevyleť s týmto príbehom. Znie to šialene. Najskôr sa ťa tak zľakne.
@lintu prečo to znie šialene? 😀
Keby sa odniekiaľ vynoril chlap s teóriou, že som jeho pravá a prišiel na to po dvoch rokoch od nášho posledného stretnutiam, tiež naňho kukám, či mu nešibe.
Ako príbeh je to fajn, ale isto by som ho nespomínala hneď na začiatku.
prepáč, ale ja byť chlap a 30-ročná žena na mňa vybehne s týmto pubertálnym blúznením, zľaknem sa a volám psychatrickú pohotovosť
Toto nie, v hlave nosis fantáziu, že by ste sa k sebe hodili, máte spoločné koníčky atď atď. Ak by ste spolu mali byť tak by to vypálilo inak. Mna raz jeden chalan keď som mala 20r. pozýval na kávu, na ulici sme sa minali, zastavil ma, že ma pozná z videnia. Mala som už priatela. Po 4 rokoch ma znovu zastavil, náhodné stretnutie v obchode, a vravel či som si to s tou kávou nerozmyslela, že má nevie dostať z hlavy, že ma videl minule tam a potom tam. Trošku ma to vydesilo. To sa nevie posunúť niekto ďalej? V hlave nosí predstavy aká tá osoba asi je, omáčky čo by bolo keby, ale realita a fantázia sú 2 rozdielne veci.
To čo sa stalo už nezmeniš, ak si sa vtedy chovala tak, tak to tak malo byť. Neži v minulosti a nelipni na predstave chlapa na bielom koni, ktorý je v tvojej fantázii úžasný atď. Posun sa ďalej. Ty si sa proste platonicky zamilovala, to je všetko. Presne ako 15 ročná. Tie platonicke vyfantazirovane ideály vedia držať ľudí pekne dlho mimo.
veď mu napíš, že ako sa má, zavolaj ho von, pokecajte si, čo máte nové za tie dva roky...zjavne ti chýba....
My ženy si vieme vsugerovať všetko možné, aj to že by to mal byť ten pravý.
Tiež som možno niekedy v mladosti chcela, aby ten a onen boli tí praví. Neboli. No. Realita bola iná.
Neverím na nijakých "pravých a ľavých" partnerov, ani na osud. To ale neznamená, že spolu nemôžete byť 😉 povypytuj sa na neho v tej partii a "náhodou" sa začni vyskytovať tam, kde on. A tentokrát mu už nezabudni dať ten záujem aj najavo 😄

ahojte baby, stalo sa vam niekedy nieco podobne...? na uvod mam 30 rokov, pribeh bude zniet asi blaznivo ako na 15... ale asi dva a nieco roka dozadu som spoznala jedneho chlapa a v ramci jednej partie, boli sme vsetci spolu par krat vonku, citila som, ze sa mu pacim, ale bol hanblivejsi a ja tiez a davala som mu skor najavo ze mi je lahostajny ale nebol ale bohuzial som v tom strese nevedela inak reagovat, co ma doteraz mrzi... a uz by som sa inak spravala a reagovala... len uz sa nase cesty nestretli a 2 doky sme sa nevideli... ja som odvtedy mala nejaky vztah ale v podstate v hlbke duse som celkom presvedcena o tom, ze my dvaja patrime k sebe... on sa mi pacil povahovo velmi, zatial zo vsetkych chlapov ktorych som stretla aj sa mi pacili, ale pri nikom som necitila, ze by sme sa k sebe tak hodili ako s tymto... skratka jeho konicky, povaha, vsetko mi bolo velmi sympaticke a velmi sa zhodovalo s mojou povahou a konickami.
myslite, ze ak mame byt niekedy spolu, budeme? stalo sa vam uz nieco podobne? ako to dopadlo?