Navždy sama

Pekne zdravim.Ak si to niekto prečíta do konca,budem rada.Tento príspevok píšem s velkou ťažobou a smútkom v duši.Mam 21 rokov a doteraz som nezažila lásku.Vždy ma mrzelo aj na strednej škole,ako spolužiačky čakal frajer pred školou alebo ako som stretávala pariky v meste.A ja som bola stále sama. Chodila som pred koronou s kamoškou na diskotéky, posedieť do baru medzi mladych,na rôzne akcie, mládežnícke stretka ale aj tak som nikdy nikoho nespoznala.Nemyslim si žeby som bola škaredá,mám dlhé vlasy,postavu ok, starám sa o seba.Ale aj tak nič..Mám len milenca,ale neviem necitim momentálne z jeho strany nejaku lasku..Vždy som túžila po takej obojstrannej láske,ktorá mi doteraz nebola dopriata a myslím že ani nebude,inak by to už prišlo..Proste po niekom kto by ľúbil len mňa.. Mrzí ma, že to asi nezazijem.Ako sa zmieriť stým?ako sa zmieriť stym že asi ostanem sama do konca života? Myslím že ak to neprišlo doteraz,nepríde to nikdy.A predsa,človek nikdy nevie koľko na tomto svete bude, takže prosím nepíšte mi že mam pred sebou cely život,keď to možno nieje pravda..Ako sa stým všetkým vyrovnať? Je natom niekto podobne alebo bol?