Nemám chuť na sex
Ahojte, viem, že takýchto tém tu je až až, ale chcela by som sa spýtať na názor niekoho, kto si prešiel niečím podobným.. Problém je v mojom partnerstve. Som vydatá 2 roky, s mužom sme spolu už 14 rokov, naše dieťa ma 2 roky.. Problém je už dlhodobejší, že nemám chuť na sex, ale že vôbec a muž nie je pre mňa už príťažlivý.Beriem to ako takú vynútenú povinnosť.Som v zahraničí kde celú starostlivosť zastávam o dieťa ja, víkendy, ak je muž voľný riešime výletmi alebo vybavovaním niečoho. Čo sa týka výletov takmer vždy je to moja iniciatíva, keďže som aj rada pre nejakú zmenu po celom týždni ale vidím na mužovi, že ozaj tomu není rad, nerobí to s takým zápalom, že budeme spolu, užívať si ten spoločný čas, ale hlavou je stále inde.. Postupne zisťujem, že sme si až príliš odlišní. Ja si radšej uberiem zo spánku, aby som si mohla urobiť niečo čo má teší, on zase všetko berie tak, že každá minúta spánku navyše je dobrá. Ja som ten typ co chce niečo zažiť, motivuje, ťahá niekoho a ja to niekedy očakávam naspäť.. Pre mna je motor to naše malé. Dlhšiu dobu sa hádame kvôli rodinám, či už jeho alebo mojej.. Jeho rodina nemá medze, oni by trávili s nami asi aj 24 hodín denne, takže dovolenky na Slovensku sú pre mňa o veľkej tolerancii.Hlavne keď sa ide niekto doptrepat o 10 ráno a odchádza posledným spojom domov. Moja rodina má zase viac na háku, ale nedýchajú mi na krk. Jeho matka má v hlave, že každá žena potrebuje pomôcť, tak sa pcha a aj sa napchala s jej dcérou k nám, chvíľku po pôrode, čo vo mne zanechalo veľmi nepríjemné spomienky ..Ja už neviem, ale začínam rezignovať, lebo ma prestáva baviť niekoho stále ťahať, motivovať na výlety, na cvičenie, na zmeny, na zážitky, keď vidím, že idem niekde ako s malým odutym deckom, ktoré sú nestihlo čosi iné urobiť, tak sa ide svet zrutit . A ten človek si to ani neuvedomuje a opäť ma par dni dozadu zhodil tým, že veď on nemôže ani nič povedať, samozjreme pred kolegami, pritom som tam dobrú chvíľku sedela a nacrtla mu, že čakáme na jeho návrh, ktorý ani nedal, tak mi večer vykrical, čo on si chcel porobiť a všetko sa prispôsobuje nám . X krát sa ho pýtam, čo budeme robiť, daj návrh, on mi odrapoce co musí urobiť na aute atď ale nikde niečo kde sme my.. Myslím ,niečo také pre nás ako rodinu.. Nechcem mu krivdit, ale stalo sa uz aj také...Ja som taktiež není svätá, urážam sa keď si pánko, za tie 2 roky co mame dieťa spinka vždy do 9 hodiny (ja vždy vstávam a prispôsobujem sa malému, ved ja dovolenkujem), my už hladní čakáme na spoločné raňajky, on sa ledva o 9:30 dotrepe .Ma toho určite aj dosť v práci, len proste už sme mali x debát o tomto a zmena žiadna.. Ja som vôbec není nastavená, tak ako kedysi.. Chuť na sex a podobne. A ešte niekedy ten jeho psychicky teror a také podpichovanie ako on si nemôže niečo povedať pred kolegami, mi teda 2x na nálade nepridá. Taktiež, keď už je ten víkend, tak ho vyzývať k tomu aby si dieťa dal na ruky, pripadne sa zahral trosku..Asi som roztrzita, ale ja ako žena nepotrebujem mat doma iba niekoho, kto mi prinesie peniaze.. Sú oveľa dôležitejšie veci. Tak isto aj pre malého.. Nebaví sa mi prizerať sa aký je skvelý otec, len keď ma náladu,cize okolo obeda asi až. Ja už neviem ako z tohto von, mňa to už nebaví, dookola hádka, nasratá som, nekomunikejem, povieme si, že takto to nemôže byť a za pár dní to isté.Určite je aj chyba vo mne, že neprejavujem o neho záujem, že by som to dostávala naspäť, ale mne nejako stále všetky nejaké tie samolube veci utkveli v pamäti a nejako sa neviem cez to preniesť.. Ja som vďačná aj za pokaslane utierky do kuchyne, keby sa jeho spýtam, či vidí co pre nás robím, tak asi nevie. Jedno čo by povedal, že sa starám o malého.Dovolenka sa blíži za nejaké 3 mesiace a vo mne sa už teraz začína stupňovať nervozita, keďže svokra a j švagriná si už mydlia ruky ako si malého užijú 😱 ja som nie asi moc chceny typ nevesty, ale ja dieťa nemám zapotreby odkladať a som na neho neskutočne naucena a nebudem to ani meniť kvôli niekomu, ako mi je už tiež od muža diktovane, kto a aké právo má. Dúfam, že niekto si to dočítal dokonca.. Tam je ešte kopec veci ktoré radšej opisovať nebudem..budem vďačná za radu od tých ktorým sa toto podarilo nejako prekonať, lebo ja sa už dlhšie začínam zahrávať myšlienkou rozviesť sa, aj tak 80 percent času som sama, tak už začínam uvažovat na čo je takýto život vlastne dobrý. Ďakujem moc
mne zanechalo este väčší odpor.
@dadis ďakujem, vieš dosť veci som tam našla takých, ktoré sú mi povedomé..Ja by som sa ozaj mala uvedomiť a zvolnit.. Aj keď mam stále ten pocit, že to vôbec nepotrebujem 😔 o tom, že je pod tlakom mi povedal už aj sam. Len stále som si nejako nahovarala, že určite nie, keďže mu dávam priestor na spánok napríklad a aj na veci ktoré jeho bavia (očividne podľa neho malo, a tlačím na to, aby ozaj trávil s nim čas.. Nie aby bol len prítomný v jednom byte) Tu nemáme možnosť na nejaké stráženie malého. Som na maleho veľmi naviazaná, od tehotenstva ho beriem ako zázrak a fakt vďačím za každú minútu s nim, takže celé to mam takto nejako v hlave nastavene.. Ešte keď viem, že v okolí stále len samé potraty alebo sa nedarí 😔 niekedy je asi menej viac.. Len vieš každá minca má dve strany. Ja som už teraz mala ten pocit, že som ozaj dosť zvolnila, ale asi ešte stále málo
@otaznik29 Dočítala som a aj ta chápem. A nejdem sa ťa pýtať, že prečo si s ním mala dieťa, že určite si za tie roky musela vidieť, akí ste rozdzielni, pretože dieťa je dar a pre väčšínu neskutočné šťastie, tak si synčeka určite užívaš. A to, že si z muža rrozcarovana a znechutená a plus je tam jeho rodina, ktorá ťa znerviznuje, je dosť záväzný problém. Lebo čo môžeš urobiť okrem toho, že by si začala byť milsia k mužovi a komunikovala menej podráždene? Asi nič. Pretože jeho rodina tu bude aj naďalej, manžel bude ďalej nasilu občas ustupovať, ale v podstate si pôjde ďalej svoje a keď vám úplne prestane fungovať sex, tak budete už len spolubývajúci. Ťažko radiť, lebo určite tu budu príspevky že máš byť rada, že nepije, nebije ta a ze zarába a na výlety môžeš chodiť aj sama so syncekom, keď on je unavený alebo zaneprázdnený. Ale je chápem tvoje pocity, potrebuješ spontannost vo vzťahu a pri ňom ju mat nebudeš nikdy. Ale či je to na rozvod, to musíš vedieť iba ty.
@otaznik29 Zacni rozmyslat nad sebou. Ako seba spravit stastnou. Neobetuj svoj zivot dietatu. Tym tomu dietatu nevedomky ublizujes. Ak budes spokojna ty, bude spokojne aj tvoje okolie. Najdolezitejsia pre celu rodinu je spokojna matka. Zacni sa citit dobre sama so sebou. Ak ty budes v pohode, ostatni sa pridaju, alebo ak tvoj muz nebude chciet, tak sa neprida, ale tebe ostane tvoj zivot.Tvoj zivot narodenim dietata neskoncil
stastiw nie su len deti. Okrem rodiny rob nieco, co tvoj zivot naplna. A popros nejaku kamaratku, ci ti dieta nepostrazi, aspon cez vikend poobede a skocte niekam sami....napriklad nejaky wellness...ak sa nebude chciet pridat, pojdes sama a uzijes si to i tak..
@otaznik29 No ale čo vlastne chceš?? Mne to príde, že si až moc náročná, chceš mať všetko podľa seba, chceš, aby muž robil veci tak, ako ty chceš. "Dovolíš" mu spať, ale už na neho čakáte nervózni a hladní, že kedy sa konečne dotrepe. "Vysielaš" mu signály, naznačuješ, že už môže/má niečo zo seba vysúkať, no on to neurobí tak, ako ty si myslela, chcela. Jasné, že je pod tlakom. Furt len sedíš s malým, lebo ty si tak nastavená, on je totálne na vedľajšej koľaji ako chlap, sex s ním nechceš, ale nechceš ani chlapa, čo ti bude nosiť iba prašule domov. Hádate sa, ale veď čo sa mu nepáči, keď ty mu dovolíš aj nejaké veci, čo má rád. To musí byť fakt radosť vraciať sa k tebe domov každý deň, a furt sa nechať tlačiť do nejakých aktivít, lebo on je neschopný niečo sám vymyslieť. On už asi stratil aj tie gule pri tebe, asi si až veľmi akčná, určite stále v strehu, že čo zase neurobí tak, aby bolo dobre. Aj vieš, že je pod tlakom, aj tak nie si schopná dostatočne zvoľniť. Možno na tom by trebalo zapracovať ako prvé, dovoliť mu pocítiť, že je chlap, a aj dať mu pocítiť, že doma má ženu, nie len maminku. Keď je viac submisívnejší alebo si nepotrpí na všakovaké víkendové programy, to ešte neznamená, že je zlý alebo že on nemá čo ponúknuť. Možno je len totálne demotivovaný.
@katkati no ved možno by ta komunikácia pomohla, ale ja niekedy som ozaj až protivna, keď sa x krát spytam , že čo chceš robiť, tak ani neodpovie, alebo povie neviem a potom príde deň, keď mi ide vykricat co všetko nestihol.. Neviem ja som bola kedysi taka istá, o 2 ráno umyvala podlahy, ale skončila som. Nestihla som? ved aj na druhy deň svitá, žiadny zbytočný stres..Rozdelím si všetky povinnosti tak, aby som ich stihla a keď nestihnem, ved nič sa nedeje. Ú nás je aj problém, že príde víkend povie, že ide robiť čosi na aute a chce byť s nami tiež, tak ráta, že pôjdeme s nim.. Len keď sa z domu vytrepeme o takmer 11 (vzhľadom na jeho vstavanie) a medzi 12-13 malý spinkava, tak sa ešte urazí, že čo som oduta.. No prečo asi? Ved si naplanujem niečo tak,aby to vychádzalo (čiže mohol so privstat, aby sme spolu boli a mal pocit, že rodinu nezanedbava).. Ako napríklad ja v piatky väčšinou varím na sobotu .Aby v tu sobotu som nemusela sa stresovať a riešiť co sa bude jesť.. Všetko čo sa dá si snažím nejako zorganizovať a obetovať trosku.. U nás by asi nebol problém, keby od muža nič nechcem.. Nechať ho na pokoji a je.. Ze by prejavil záujem, kedy by sa chcelo jemu.Doteraz, dokým malý nebol na svete sme všetko robili spolu.. Ale ozaj, že všetko. Aj známy sa čudovali, že ako môžeme byť tak stále spolu. Tak aj to mohlo trosku zvážiť na tom.. Príklad - on ide večer k zubárovi, my sa trepeme s nim. Ďakujem veľmi pekne aj za takýto názor.. Tiež som si všimla, že veľa žien ( aj jednu pokrvnu takú poznám co hovorí, že muz mi donesie peniaze, tak je pre ňu svätý takmer) je presne takých, že pokiaľ ich nebiju chlapi alebo zarobia peniaze niet sa na čo sťažovať..
@otaznik29 Ja ťa chápem, pretože mám doma niečo podobné. Až na to ranné vstavanie. Môj vstáva skoro rano aj cez víkendy, lebo ide za svojim koníčkom. Neranajkujeme spolu skoro nikdy, ale v dohodnutý čas príde poobede domov a to už sme spolu, ale to už väčšinou organizujem čas ja, pretože on by tam bol radšej do večera. Ale na noc nechodí nikdy a ani. do krčmy mám o barov. Je pracovitý, ale ja tiež mam pocit, že nám život uteká pomedzi prsty, keď si každý robi svoje, napĺňa svoje potreby a spolocneho času je tak málo, že to odcudzenie sposobi to, že si zvykneme a už nás ani netesi, keď to príde, lebo medzi tým bolo vela prázdneho. A ten čas, ktorý tuzime stráviť so svojom mužom, nám nevynahradi nikto. To by si musela ty sama túžiť stretnúť sa s kamoškami alebo rodinou, aby si niečo z toho mala. Keď je to len nasilu, aby si zabila čas, pretože muž neche alebo nemôže, prídeš domov nervoznejsia ako si z neho odišla. Ja si myslím, že s väčšinou chlapov je to ťažké, ale ani samej žene nemusí byť ako v raji. Je to zložité. A je tažké potom nájsť muža, s ktorým by to všetko fungovalo a aby bolo naplnené aj jeho nároky. Na sex nájdeš, ale na život?
@otaznik29 takže vlastne ťa nepriťahuje a všetko ti na ňom vadí vrátane jeho rodiny. Tak tu platí, že kto nechce (partnera)- hľadá dôvod a ty proste podvedome hľadáš dôvody prečo vytvárať problém aj tam kde nie je. Pretože odúvať sa kvôli tomu, koľko chlap ráno spí a že musíš čakať s hladným dieťaťom na raňajky... smiem vedieť aká je tvoja pohnútka nasrato čakať hladná s dieťaťom s raňajkami alebo si robiť víkendové programy v trojici, keď vlastne ho nechceš? Si si vytvorila pre dieťa nejakú ilúziu akoby mala vyzerať dokonalá rodina a nútiš partnera aby tú predstavu plnil, hoci chuť na sex s ním nemáš a leziete si na nervy pri týchto vašich silených spoločných chvíľach? Myslím, že máš nezdravý vzťah k partnerovi aj k dieťaťu. Prídeš mi ako úzkostlivá osoba, ktorá si vytvorí svet a núti svojich blízkych aby plnili tú predstavu, či sa im páči alebo nie.
Prepáč, ale ty si očividne jedna z tých, ktore sa po pôrode menia len na matky.Sama píšeš, že pred narodením dieťaťa ste všetko robili spolu.Idete na Slovensko,kde máte možnosť venovať sa jeden druhému lebo dieťa vám chcú postrážiť svokra so švagrinou a ty miesto toho aby si sa tešila, že budete mať čas na seba riešiš, že im dieťa nechceš dať lebonty svoje dieťa neodkladáš.Aké odkladanie?Veď sú to jeho teta a babka, ktore ho často nevidia lebo ste v zahraničí.Je jasné, že chcú s vami tráviť veľa času, ked ste na Slovensku.Si až chorobne upätá na svoje dieťa.Jasné, že ti muž nepovie čo chce robiť keď aa ho to opýtaš lebo sa pravdepodobne bojí tvojej reakcie a odutosti.Cez týždeň očividne vstáva do práce, tak cez víkend si chce pospať.Kde je problém?Naješ sa ty a syn a potom on.Vytvorila si si v hlave predstavu idilickej rodinky a tú sa snažíš natlačiť aj mužovi.Prepáč, ale fakt by si mala zvolniť vo svojich požiadavkach lebo pre dieťa je viac kompletná rodina ako spoločné raňajky.
@otaznik29 Prepáč, ale necítim z teba žiadnu empatiu, necítim z teba lásku, len samú kritiku... možno ti teraz krivdím (neviem, nepoznám teba a ani tvoju rodinu) ale možno by najviac pomohlo, keby si zmenila svoj pohľad na veci okolo teba.
Vieš.. prečo musí byť tak strašne všetko po tvojom? Veď keď chce muš opravovať auto, tak si urobte spoločný program pri tom ako on opravuje auto. Urobíš si pri ňom nejaký piknik, decuľo bude račkovať okolo, vy sa môžete zatiaľ rozprávať... ty sa môžeš opaľovať pri tom...
ja by som s tebou byť nemohla, mňa by z teba piclo 😀 po týždni v robote sa ani vyspať nemôžem a už ma ťahajú niekam na výlet, no nazdar... ty si vlastne muža vymenila za syna, už máš parťáka na výlety, ostatné je problém. dievča, spamätaj sa
Ja súhlasím s názormi vyššie..mala by si sa nad sebou zamyslieť..naozaj mať teba za partnerku musí byť strašne náročné..keby môj partner o všetkom rozhodoval,všetko mi plánoval,že si nemôžem urobiť aj to čo ja potrebujem/chcem..veď to je na psychiatriu..že keď celý týždeň vstávam do roboty,tak v ten sprostý víkend si nemôžem pospať ani do 9tej lebo ma už v kuchyni čaká oduta a nasrata žena že som si dovolila dlhšie pospať konecne,mohli by byť tie raňajky aj na zlatom podnose a vykaslala by som sa ti na ne..to že ty toľko späť nemôžeš,lebo sa prispôsobujes dieťaťu,si matka,si s ním doma,a môžeš si s ním môžeš zdriemnuť na obed..veď ozaj žena,zvolni trochu..málokoho by bavilo každý celý víkend niekde lietať po výletoch...najmä takých ktorí sa chodia domov len vyspať lebo chodia do práce,tak chcú byť proste aj doma,lenosit,oddychovať a nie sa furt niekde trepať..ak teba nebaví byť doma,choď sama s malým,alebo s kamoškou a nech si chlap doma porobi čo potrebuje .alebo urobte kompromis a každý druhý víkend výlet,a inokedy doma alebo len prechádzka..veď spoločný čas sa dá tráviť aj doma nie len mimo
Ja ked som to citala, akoby som citala o mojom exmanzelovi, len s tym rozdielom, ze my sme na neho rano necakali s ranajkami, sme sa najedli, ved ktore dieta by vydrzalo od 6ej do 10ej hladne.
Ale tie vylety uplne presne, ked sme sli do zoo, pozerat na ten jeho ofucany ksicht, ma chut rychlo presla na akykolvek vylet. Ked som isla neskor uz sama s detmi, sme si zoo vychutnali aj 3 hodiny, s nim sme za hodinu isli domov. A pri rozvode mi vyhodil na oci, ze som general, ze vsetko muselo byt podla mna, ked som sa pytala co budeme robit, kam pojdeme, nejaky navrh, nikdy nic z neho nevyliezlo. Nastastie on urobil prvy krok k rozpadu nasho vztahu a vtedy sa mi otvorili oci, ze aky klud je doma, ked odisiel k rodicom, aky kamen mi spadol zo srdca.
Tiez som nemala pri nom chut na sex. Len si s nim prosim nesprav druhe dieta, lebo ked sa ti konecne otvoria oci a odides odtial, s jednym dietatom je to lahsie.
A nemysli si, ze si narocna, ako to tu pisu, len ty nieco do toho vztahu davas a ste dvaja rodicia, ked iny chlap dokaze fungovat aj cez vikend, po robote este na zahrade robi, preco by nemohol aj ten tvoj. Ja som bola sprosta, myslela som si, ze nepije, nefajci, nedroguje, negambluje, nebije ma a to staci. Nestaci.
@canany ďakujem pekne, kazdpadne si zoberiem čosi z každého jedného názoru. Ono už aj teraz, keď som mu povedala, že no super aj ja si pospím dlhšie na dovolenke , tak sa môžeš o malého postarať od rána ty, tak hneď ironicky, že no to mi bude super dovolenka. K tomu, že len chyby hľadám a žiadna láska, tak to neviem, keby som ho nemala rada, tak serem na neho úplne a bol by mi ľahostajný aj tým co robi/nerobí. Ja žijem v 21.storočí a som rada, že je viac žien, ktoré už prihliadaju aj na svoje potreby a odchádzajú z nefungujucich vzťahov. Ja nechcem byť iba matka odkedy mame dieťa, ale rodič je aj on, nie iba ja..Nie jeho mama,sestra a podobne.To je zase tiež taka nejaká móda, že majú oni strážiť a podobne. Myslím si, že jeho mama mala príležitost sa o svoje deti starať a travit čas.. Ja si ten čas s dieťaťom chcem užiť, lebo viem, že čoskoro príde ten čas, kedy o to spoločne trávenie času nebude mať dieťa už taký záujem, tu mamu tak potrebovať nebude . Asi je ešte stále bežné v nejakých rodinách, že byt vďačná, že prinesie peniaze, ale podľa mňa je dôležitejší spoločne strávený čas.Peniaze nie sú všetko. Ja si myslím, že som dosť upustila od svojich nárokov, možno je to ešte stále málo a vždy som prihliadala aj na neho, nech ma aj čas pre seba ,ale nejako som to nezachytila spätne. Chodíme spávať väčšinou narovnako spolu, nechávam ho spat teda do tej 9 ako si určil sám, jasne, ze si sem tam poobede lahnem, ale viac nie ako áno, keďže sa snažím pravidelne cvičiť .Myslim,ze u neho už to, že ideme niekde na výlet je veľká služba. Ja robím také tie male veci, ako napríklad jeho kamoša idem v noci zaviezt domov, keďže som chcela dopriať môjmu také posedenie si ako za starých čias pri pive a to po celodennom kolobehu s malým. Nákupy si už poslednu dobu riešim sama, čo je skutočne zážitok pri malom, vylety taktiež, lebo ako vidím chcieť od neho nemôžem nič. Keby tu sedíme a čakáme na nejaký jeho povel, že ideme von, keďže ma malý nejaký režim, tak by sme doma sedeli asi doteraz. Niektoré by asi ozaj slahlo byť so mnou v domácnosti, no ja by som tiež niekedy prijala pri sebe človeka podobne zmyslajuceho ako som ja, neprespat pol života a žiť, byt vďačný za každý deň a tie pre niekoho obyčajne okamihy. Tým netvrdím ale, že by som si aj ja rada nepospala, alebo nelenosila, lenže nemám na to priestor.
"...byt vďačný za každý deň a tie pre niekoho obyčajne okamihy."
Toto je krásne napísané a mala by si nad tým ozaj porozmýšľať. Ty. Tvojho manžela nepoznám, iba z tvojho popisu a to by býva často subjektívne. Takže sa nebudem k nemu vyjadrovať.
Z tvojich komentárov cítiť hnev, sklamanie, frustráciu...
Ja ti na jednej strane rozumiem. No tiež mi to príde tak, že ty máš nejakú predstavu ako by to malo u vás fungovať. Pýtala si sa ho niekedy (v pokoji osamote večer pri vínku) ako by sa jemu páčilo tráviť dni? Bez toho, aby si mu na to oponovala tvojimi predstavami, prípadne mu ich rovno podsúvala? Viete spolu v kľude komunikovať a robiť kompromisy? Spolu, nie že ty mu "dopraješ niečo".
Mám pocit, že u vás komplet zlyhala komunikácia, na čom (nehnevaj sa) myslím že máš veľký podiel viny práve ty. Práve tvojou netrpezlivosťou a nárokmi. Manželstvo nie je o tom, že žijem ako chcem ja, ale že spolu si staviame život a prežitie všedných dní.
Ak myslíš, že ti bude lepšie bez neho, tak od neho odíď. Čo na to povedať?
Ja sama som typ akčnejšej ženy a tiež veľa veci plánujem najmä ja. No snažím sa pomaly a nenásilne manžela zapájať a neprekračujem jeho limity.
@otaznik29 a uvedomuješ si vôbec, že od muža vyžaduješ aby cez dovolenku on vstal k malému, čím mu dávaš najavo, že tebe je to na obtiaž a berieš to ako nejakú obetu pre dieťa, ale keď ti chce odľahčiť starostlivosť jeho rodina, aby ste si dovolenku alebo nejaký ten čas užili bez dieťaťa, tak zrazu argumentuješ že dieťa sa odkladať nemá? Mne to príde úplne akoby si mala nejaké psychické problémy. Dobrovoľne sa obetuješ nadmieru pre svoje dieťa, aby si potom mohla byť v role obete, ako ty sa obetuješ a ako by sa mal aj on. Je to tvoja práca a povinnosť a aká je náročná si určuješ ty sama. Dieťa má taký režim že musí von? To my sa vieme pohrať aj doma, keď je manžel unavený, alebo keď si robí papierovačky. Naozaj mi to príde, že všetko čo urobíš berieš ako veľkú obetu, potom sa hráš na trpiteľku, úprimne - už si mu vyhodila na oči aj tvoju obetu, že si odniesla jeho kamoša autom? Ja mám muža v zahraničí, takže väčšinu mesiaca som sama s troma synmi. Keď príde manžel, nechám ho vyspať sa, nechám ho aby si porobil veci kolo papierov, auta, či iné. Oslavu som mu organizovala pre 15kamošov komplet tony grilovania, obsluhovania len na mne.... a s radosťou. A za to mám manžela, ktorý na tie výlety chodiť chce, ktorí chce tráviť čas aj s nami a ktorí ho trávi plnohodnotne. Ale teda nedusím ho ako fúria. Ty máš svojho doma pri sebe a ideš po ňom ako generál a potom sa čuduješ že to robí s nevôľou.
@zuzanapjat to ako to máš ty ma nezaujíma, ja som sa pýtala na rady, k čomu si sa vyjadrila.. Bodka,viac ma nezaujíma co ty ako robíš a podobne. Nie každá je dokonalá ako ty, samozjreme mam psychické problémy, keď to tvrdíš.. Niekoho takto označovať ako psychicky chorým je cez čiaru podľa mňa. Vieš to aký mame my režim ti na nos vešať nemusíš, viete sa hrať doma? Ved sa hrajte! Ja ti to nezakazujem, ja zase co najviac času trávim vonku na vzduchu a? Vieš ja si myslím, že rodičia sú dvaja, keď začnem chodiť do prace aj ja tak co? Moja predstava o rodine bola trošku odlišná od toho co mam teraz, asi toľko. Chlapa zlého nemám, ale ja mam rodinu sním, nie niekym iným, členmi rodiny a podobne. To ako to máte vy, že ti nevadí, že máš chlapa preč, prosím. To je ta odlišnosť medzi ľuďmi, chvála Bohu. Úprimne? Vieš čo pri debate som mu to povedala, trafila si, dúfam, že sa ti bude lepšie spat 😉 pozdravuje Fúria
@zuzanapjat
@zuzanapjat ešte k tomu vstavaniu a svet sa zrúti, keby vstal k malému aj on? Jasne, ved ja si tu dovolenkujem na materskej (za dva roky sa to nestalo), tak pre mňa to dovolenka nemôže byť?Teda moze, ale iba pokiaľ nebudem robiť čo sa očakáva, dávať dieťa kade tade.
A zase je to o tom co som zase Ja ochotná urobiť pre očakávania a spokojnosť iných. Dúfam, že to máš tak nastavene, ale očividne obeťou si ty. Ja si za svojimi pocitmi stat budem a nepôjdem proti samej sebe,lebo to niekto chce/čaká alebo sa to akože MÁ
@otaznik29 tak malo by ťa zaujímať, ako to riešia iné ženy, keď majú mužov ktorí sa chcú venovať a neprevracajú oči keď musia ísť so ženou na prechádzku. Narážala som na to, že ja som napr. ďaleko viac sama a napriek tomu nechám chlapa aj vyspať, aj venovať sa veciam, ktoré potrebuje. Ty máš svojho doma a prepína ti, keď spí dlhšie ako ty, lebo už máš raňajky. Nie, nie je to v poriadku. Tvoj ostrý komentár ma utvrdzuje v tom, že som trafila klinec po hlavičke. Tlačíš na pílu, lebo si si vytvorila predstavu ako to má vyzerať a nehnevaj sa, ale pohrať sa doma to sa svet nezrúti. Lenže ty nie.... ty to máš stanovené ako robot.... a muž nech sa aj pototo musí ísť lebo to je tak a tak to musí byť v tvojej hlavičke. Detto pomoc od jeho rodiny... nie lebo ty si v rodine s ním... Nech sa vyjadria ostatné či tie tvoje výkriky sú v poriadku, alebo prehnané. To ostatné ktoré dajú dieťa k babke a idú z mužom trebárs na wellnes tie asi nechcú tvoriť rodinu so svojim mužom?
@otaznik29 určite som veľmi obeťou.... akurát že ja som na rozdiel od teba spokojná. Inak to by ma sralo, kebyže muž nevstáva k dieťaťu. Môjmu to problém nerobilo nikdy. Vstával a vstáva aj v noci, aby som mohla pospať ja. Alebo ráno. Takže toto ťa chápem že ťa štve. Ale je tu taká možnosť, že nie je pre teba proste ten pravý... a že jednoducho aj keď vstavať bude, stále to bude málo..... možno len zle formuluješ čo ťa vytáča a potom máme taký dojem, že si hysterická. Možno stačí napísať, že on nie je rodinný typ... taký ako si si predstavovala. Môj ex manžel bol taký...... proste s nami nikam (prvý syn je s ním), keď už išiel dal najavo ako veľmi sa obetuje a mal blbé poznámky. Doma nepohol prstom a vstávaní k dieťaťu nebolo reči. Takže ...... formuluješ to proste tak zvláštne, ale je to o tom, že si si predstavovala rodinne založeného chlapa ktorí by rád s vami trávil čas ako S RODINOU.
@zuzanapjat co tu zase porovnávas co iné robia.. Ja neodsudzujem, keď sa niektorá zdržuje s dieťaťom doma alebo je nonstop vonku, kŕmi deti sladkosťami a podobne.. Každá nech si to robí ako chce.. Ja som sa pýtala na názor, názor viacerých som dostala, čo teraz neznamená, že si to vypíšem na papier a budem chodiť s debilnickom a robiť niečo tak, ako to robí niekto iný. To co teba utvrdzuje, mňa nezaujíma, myslí si co chces,dokonalá nie som ja to viem.. Prečítala som si ako to niekto iný ma, písali mi aj také, ktoré nechceli sem prispievat medzi citujem chapave ženy, lebo to je naše také ženské dotahovanie sa a ukazovanie sa ktorá je lepšia ( nie každá taka je). Ja som sa utvrdila v tom, že áno chcem od neho viac než mam, ale za cenu toho, že ho nútiť do niečo to robiť nebudem.Mne to príde dosť smutné, keď mám človeka ktorého som si zobrala za muža motivovať a prosiť o spoločné strávený čas, lebo stále by mal iný program.. Tie raňajky som spomenula presne kvôli tomu, že som ukazala aj svoju tvár, že sa aj urazim. Nepotrebujem sa hrať na dokonalú, chápavú a hlavne bez chýb.X debát o tomto celom bolo, ale posun žiadny, bohužiaľ ja jedine co môžem urobiť aby zase niečo fungovalo, pre pohľad z druhej strany je zahryznúť sa, robiť ako nejaký robot to, čo druhého uspokojí.
@zuzanapjat
@otaznik29 pozri ja som zažila niečo podobné s tým ex, ale inak by som to formulovala. Ja som mala detstvo také, že oco sa so mnou hral kým mama varila, pomáhal jej, uspával ma on keď mama nemohla. Dovolenky výlety všetko spolu a rodinná pohoda. Naučil ma plávať, hubárčiť, športovať. Ja som toto očakávala od ex a proste on to doma takto nepoznal. Takže za mňa nebol rodinne založený. Je otázne keď povolíš, že sa viac upokojíš, či sa niečo zmení alebo nie. Ale si napätá a naštvaná a proste o neho strácaš záujem, lebo nespĺňa tvoje predstavy o rodine. Ja ti neviem poradiť, pretože u nás to skončilo rozvodom a konečne mám takú rodinu, ako som si vždy priala.
@otaznik29 je možné že k rozchodu to speje u vás. Ak sa nič nezmení tak áno, už tá nechuť do sexu naznačuje veľa. A ako čas pôjde budeš alergická a urážlivá ďaleko viac. Lebo tie predstavy sa ti dlhodobo nespĺňajú. Začneš chodiť na výlety sama, lebo zistíš, že takto aspoň ti nekazí deň jeho kyslá tvár a poznámky. No a potom zistíš že vlastne je tebe i malému nanič.
@otaznik29 inak celkovo keď človek nie je šťastný, tak začne v určitých veciach mať averziu voči partnerovi. Nie len v sexe. Ale proste už začne vadiť všetko, aj to čo by si vôbec neriešila, keby partner spĺňal tvoju predstavu o rodine. Verím, že keby sa venoval tak,ako si predstavuješ, žeby ti napr. nevadilo že pospí dlhšie. Chápem že mať pocit, že ho musíš tlačiť do vecí, ktoré sú mu proti vôli hoci by ich mal robiť s radosťou prináša znechutenie a sklamanie. Ani jeho rodinu by si nebrala tak tragicky, keby spĺňal tvoje predstavy. Proste by ste si pre zmenu užili sami bez dieťaťa a boli by ste happy. Vôbec by si neriešila že odkladáš dieťa.
@zuzanapjat ja preto toto cele sa snažím riešiť.. Chcem urobiť maximum pre to, aby sme všetci boli šťastní.. Nie ze, nechcem sex ale premôžem sa, aby mu nič nechýbalo, pečiem varím, aby sa domov tešil, veľa aktivít hlavne na vyzeravanie podobne som iniciovala, obaja sme sa tešili keď malý pobehuje a napodobňuje ho.. Ale všetko z mojej hlavy, tak aby mali oni pekný vzťah, tak aby si mal malý na čo spomínať (teraz si to síce aj tak pamätať nebude), ale take niečo čo sme ani jeden a ani druhý ako deti nemali..Preto mam aj o malého taky záujem, za čo moja rodina nemá najmenší problém sa so mnou pol roka nepočuť.. Keby tam neprídem, ani ich nenapadne prísť k nám. Co sa týka mužovej, tam je kopec veci ktoré mam v hlave, asi som sa to radšej nemala ani dozvedieť.. Švagriná potratila, jeho matka dala dieťa preč.Pride mi to tým, že ma on teraz dieťa, že si idú užívať to, čo si neužili.. Ja sa preto modlím, aby švagriná mala co najskôr dieťa a babka sa mohla plno angažovať pomáhať, tak ako sú oni zase zvyknutí. Určite z časti co sa týka jeho rodiny preháňam, ale za to môj ma zase problém s tým takým nie moc záujmom z mojej rodiny, čo mne zase nevadí, lebo malého chcem naučiť, že hodnota človeka nespočíva v tom co druhý povie/nepovie a ci o neho niekto záujem ma.Chcem aby sa mal zdravo rad, lebo to je dôležité a tí správni ľudia tu jeho hodnotu uvidia aj bez nejakého vynutenia si..
@otaznik29 zase ako žena je prirodzenejšie že vieš vytvárať program. Si mama a vieš lepšie čo je vhodné pre dieťa k jeho veku, kam ísť, čo robiť. Ale maj na mysli, že dôležité je, aby dieťa malo pocit rodinnej pohody. Ono si vezme veľa aj bez tlačenia na pílu a manažovania jeho vzťahu k otcovi. Váš problém je, že muž nevie ako a ty veľmi chceš zasahovať a dirigovať ako to má robiť. Ja som rezignovala, ty zase chceš riadiť a tlačiť. Zváž sama, či to niekam povedie. Ja si myslím, že absolútne nikam by to v mojom prvom manželstve neviedlo. Že tie snahy boli zbytočné a že som potom radšej sama všade chodila s dieťaťom a že sme si vystačili bohate bez neho... myslím, že rodinné typy chlapov to proste musia mať v sebe.
@otaznik29 ten môj v podstate chcel, aby som si vytvárala program s malým sama. Skús si ten program robiť bez muža. Neprejavuj o neho záujem a zásadné bude, či bude chcieť sa k vašim aktivitám pridať.
@otaznik29 Myslis, ze tvoj zivot bude jednoduchsie bez neho? Poviem ti moj nazor. Si na dieta prilis naviazana, silis neskutpcne tie vikendy a spolocny program. On sa citi podla mna pod tlakom. Ani by mi nenapadlo cakat s ranajkami na neho. Bud k sebe vludna. Sprav si program bez dietata a muza(absolutne sa nezaujimaj o to, ako ten cas stravia, nech ho muz stravi bez tvojho tlaku, ako len chce). Zvolni a stan sa pre neho vzacna a nech chce sam od seba s tebou travit cas. Skuste aj nejake strazenie, nech ozivite ten vztah. Vies, toto, ze zachranis dietatu rodinu, je to najviac, co mu mozes darovat. Sproste umele vylety a nasilne spolocne ranajky rodinu nezachrania. Ty musis byt v prvom rade svojmu muzovi partnerka. Nie v zmysle, ze mu tie ranajky robis ty, ale ze mu v posteli rano spravis taky program, ze tie ranajky bude chciet ist spravit sam..neviem ako v zahranici mate k tomu pristup, ale odporucila by som poradnu. Nevyzera to na zly vztah, len je zanedbany