Prehnane žiarlim

Uz kratko po svadbe som zistila ze moj manzel je klamar. Prestala som mu verit, hadali sme sa, on dalej klamal. Po porode sa priznal, ze mi v nejakych veciach klamal. Ja som pochopila, ze moj pocit, ze mu nemam verit, bol spravny. Zacal sa mi priznavat a zakazdym ked som mu neverila, ze povedal vsetko, tak na mna slovne utocil. Vela sme sa hadali a obaja sme na seba boli zli. Chcela som sa rozviest, ale nakoniec som tomu dala sancu. Hadky neprestavali, lebo ja som ho podozrievala, on buchal. Casom sa zmenil a zacal chapat preco mu neverim. Nas vztah sa zmenil, vsetko je krasne, az kym nepride na moje pochybnosti. Ja mu verit nedokazem, ten strach, ze mi bude pozerat do oci a pritom klamat je obrovsky. Snazim sa to potlacit, ale nedokazem to. Vzdy casom zacnem s nedoverou. Chcela som sa rozviest, on to nechce dopustit a snazi sa ma presvedcit, ze to zvladneme. Ja to ale nezvladam, ten silny pocit, ze mu nemam verit nedokazem znicit. Klamal naozaj velmi velakrat a ja som sa snazila verit, ale casom som pochopila, ze som nemala. Teraz je naozaj zmeneny, alebo sa lepsie pretvaruje. Vsetko v momente spochybnim. Viem, ze uz mu verit nedokazem. Ale on na rozvod nepristupi a cela rodina trpi. Co mam robit? Mam zajst za terapeutkou, aby ma naucila opat mu verit? Alebo to nema zmysel? Chcela by som, aby rodina ostaa spolu, milujem ho. Ale mam strach doverovat.