Som vo vzťahu s nesprávnym mužom
Stalo sa vám, že ste sa ocitli vo vzťahu/manželstve s nesprávnym mužom? Neviem ako si odpustiť. Keď sme si začali, boli sme mladi, boli sme si pre seba vzájomne prvými partnermi, ja som aj cítila, že zrejme to nie je všetko v poriadku, chcela som sa s ním rozísť, on ma vždy presvedčil že nie. Raz sa chcel aj on rozísť ešte na začiatku a presvedčila som ho, že nie. Až sa nas život preplietol záväzkami, definitívny rozchod by som urobila po 5r v čase keď som zistila, že som tehotná, pričom dieťa sme urobili cielene... To ma priputalo k nemu na ďalšie roky, obdobie materskej a vlastne už doživotne ho zrejme mať v živote budem. Nebola tam sexualna príťažlivosť z mojej strany a ani porozumenie na úrovni záujmov pováh. Obaja sme "kvalitní" ľudia, vhodni do vzťahu, čo sa týka zodpovednosti, vernosti, financii, vzdelania, venovania sa partnerovi, ale nehodime sa k sebe. Nikdy sme neboli prelietavi, chceli sme nájsť "toho pravého". Dnes si myslím, že je možno lepšie aj niečo v mladosti poskusat, spoznať aj viac iných ľudí, aby si vedel človek správne vybrať. Stalo sa Vám to niekomu? Zrejme sa to stalo veľa párom, veď rozvodovosť je vysoká. Ale trápi ma to. 13 rokov zabitých, kedy som sa cítila viac sama ako vo vzťahu. A teraz na to doplatí naše dieťa. Síce sa snažíme čo najviac, aby to pocítilo čo najmenej. Ale samozrejme nemá milujúcu rodinu. Neviem ako sa vyrovnať s tým, že mám dieťa, s nesprávnym mužom, ktorý ku mne zrejme nikdy nepatril a ani ma nepritahoval. Zistila som to až časom, keďže som bola neskúsená a nevedela som, že prečo odmietam s ním sex. Zažili ste to aspoň niekto? Pretože tu som čítala dnes komentár, že toto je niečo ako prostitúcia,
Áno, presne toto prežívam a ešte aj spolu bývame, kvôli dcére, ktorá otca zbožňuje a u mňa prestala chcieť spávať (tiež sme bývali istý čas oddelene). Roky bola ale oveľa viac so mnou, a teraz preferuje jeho. Tiež sme si ju urobili vedome, bez vášne. Máme podobné názory, máme sa aj celkom radi, ale je to príšerné. Cítim, že sa k sebe nehodíme. Ani nemáme iných partnerov. No myslíme si, že pre dcéru je to spoločné bývanie lepšie s ja zas viem, že keď odídem, nebude mať so mnou kontakt, lebo teraz má "tatinkovske" obdobie. Robím domáce práce, varím, pečiem, pre ľudí, ktorí sú mi vzdialení a popritom vlastne najbližší akých mám. Úplne ti rozumiem.

Viem, o com rozpravas, moje prve manzelstvo sa rozpadlo presne takto..nastastie sme nemali deti. Boli chvile, ked som lutovala, kazdy rok s nim ( 6 rokov chodenia 6 rokov manzelia).
A predstav si dnes po 17 rokoch vidim aj tie pozitiva.
A pre dieta jasne, ze to bude zlozite, ale zase necitim v Tebe nenavist voci ex, verim, ze najdete cestu ako spravny rodicia aj ked uz nie partneri. Vies kolki ex sa nenavidia a robia si zle najma cez deti.
Teraz skus nesprtat sa v tom, co bolo, co malo byt inak... isto ta caka nieco uzasne 😍