Ako sa brániť neúcte a zneužívaniu na pracovisku?
Ahojte, idem sa zdôveriť a po radu… som mladá baba, ktorá v živote robí, čo môže. Študujem aj dosť pracujem. Začiatkom roka som si hľadala ako študentka denného štúdia novú brigádu, pretože som odišla z kolektívu, kde ma využívali a nerešpektovali, pretože som nikdy na nič nepovedala nie. Teraz opäť som v práci, kde začínam vnímať to isté… a je to ešte horšie, kolegovia vedia byť doslova neúctivý, ak nie som terčom posmechu, pritom sa vždy snažím vyjsť v ústrety. Aj vďaka tomu, že sa situácia opäť opakuje si začínam uvedomovať, že si zjavne neviem budovať meno a pôsobím ako bez vlastnej hrdosti. Veľmi ma to mrzí a neviem, či bude ľahké zmeniť to. Určite to nie je len o tom, že sa snažím vyhovieť… nie som veľmi komunikatívna, s málokým si mám skutočne čo povedať mimo práce, no ale vidím to tak, že musím, inak by som pôsobila ako pravý opak - odmeraná, povýšenecká… (uvažujem, že to by bolo pre mňa lepšie) no a takýmto spôsobom zo mňa pravdepodobne cítiť neprirodzenosť.. vidím, že s ľuďmi neviem pracovať, vždy pomôžem, ak o to žiadajú, pretože si myslím, že asi poznajú tie hranice, čo áno a čo už nie, ale zjavne to tak nie je - využijú, radi sa hrajú na to, že je im tu niekto podriadený a ponižujú druhého, aby si pohladili vlastné ego?¿ Netuším, ako to je, ja také potreby nemám. Veľmi rýchlo z môjho správania nadobudnú dojem, že som od toho závislá a podľa toho sa tak aj správajú, potom sú prevapení, že zo dňa na deň oznámim, že už neprídem
Je čas začať pracovať na svojej asertivite, lebo budeš v tomto začarovanom kruhu do konca života. Sú rôzne terapie, ktoré ti v tom pomôžu, áno, sú to tie na sebavedomie. Treba ísť na to spôsobom, že keď máš čas a chuť, tak urobiť tú prácu ale akonáhle na to nemáš kapacitu, tak slušne povedať “prepáč ale nemám na to čas”. V každom prípade aj sociálne skills ako smalltalks sú dôležité, hoc začni aj o počasí, postupne sa dostaneš k lepším témam, keď už zvládneš počasie 😅.
Je čas začať pracovať na svojej asertivite, lebo budeš v tomto začarovanom kruhu do konca života. Sú rôzne terapie, ktoré ti v tom pomôžu, áno, sú to tie na sebavedomie. Treba ísť na to spôsobom, že keď máš čas a chuť, tak urobiť tú prácu ale akonáhle na to nemáš kapacitu, tak slušne povedať “prepáč ale nemám na to čas”. V každom prípade aj sociálne skills ako smalltalks sú dôležité, hoc začni aj o počasí, postupne sa dostaneš k lepším témam, keď už zvládneš počasie 😅.
@denkabemommy 🤷♀️vôbec ma ich každodenné starosti nezaujímajú… som v živote nastavená podstatne inak
Ale ked ta starosti inych nezaujimaju, to tiez nie je bohvieco. Ono nemusis sa do vsetkeho starat a o vsetkom vediet, ale aspon na tej najzakladnejsej zdvorilej urovni sa da porozpravat s kazdym aj o inom ako je robota. Aj to su socialne zrucnosti, ktore do zivota potrebujes.
Ale ja ten “small talk” v medziludskych vztahoch povazujem za dost dolezity. Vypocut si ich, aspon naoko sa o nich zaujimat …. Robit veci spolocne. Mozno je to aj generacny rozdiel, mam mladu kolegynu, ktora je taka odtazita a potom si hocico namysla, ze jej ludia chcu ci nechcu, ze ju zneuzivaju, necenia si ju… Ona je velmi sikovna a ambiciozna, super pracovnicka, no nie je timovy hrac. Robi to fakt zlu krv a ja zacinam coraz viac premyslat nad odchodom 🤷♀️
Nemusí ťa zaujímať ich život, ani sa naň pýtať 🤷🏼♀️. Rozprávať sa dá aj bez toho, aby ti niekto vešal problémy na nos. Ale aby ťa v práci niekto bral vôbec vážne a mal voči tebe nejaké hranice , tak je fajn mať aký taký vzťah s tými ľuďmi. Teraz si ich tichá podržtaška a tak ťa budú brať všade s týmto tvojim prístupom.
Samotár, introvert to tak má. V kolektíve to tak proste býva,keď sa nezaradiš do skupiny už odzačiatku, neskôr to už bude ťažšie. Ty sa asi aj sama od kolektívu dištancuješ, že? Asi by si si mala hľadať prácu,kde nemusíš zapadať do kolektívu,niekde ,kde vykonavaš svoju prácu viac menej osamote. Preto odídeš aj z tejto práce, skôr či neskôr.
Tiež to tak mám...aj keď som sa snažila zapojiť tak vždy ma nejako odbili, alebo nepočúvali, niekedy aj vysmiali...:( a to nielen v práci, ale aj v detstve, v škole.. tak som to vzdala a už sa nezapájam...a je mi fuk čo si ostatní o mne myslia.
Tiež to tak mám...aj keď som sa snažila zapojiť tak vždy ma nejako odbili, alebo nepočúvali, niekedy aj vysmiali...:( a to nielen v práci, ale aj v detstve, v škole.. tak som to vzdala a už sa nezapájam...a je mi fuk čo si ostatní o mne myslia.
@1sally12 aj mne by to bolo fuk, akurát že ma to ovplyvňuje inak
Myslím, že u teba je viac problémov. Už to že teba nezaujímajú ľudia je zvláštne. Nejde o klebety ale o zdieľanie. Potrebovala by si psychológa, lebo toto nedáš sama.
Si nastavená inak...a to je ako?
Jedna z dolezitych zrucnosti do zivota je aj vediet povedat Nie. To sa musis sama naucit, Cim skor zacnes, tym skor sa dostanes z toho stavu, ze ta zneuzivaju lebo nevies povedat nie.