Baví vás práca?
Mám 43 r a zisťujem, že nikde v práci nie som spokojná.Iba jedna práca ma napĺňala v tej som bola 10 r a po rodičovskej len tapem.Tu som 2 roky, tam 2 roky v jednom zla despoticka sefka, druhá práca tam som bola cez Covid, lebo blízko žiadne cestovanie obcas práca z domu, ale ja nie som spokojná a ani neviem co ďalej.Nechcem robiť na druhých, ale konečne mať niečo svoje.
Pozerám profesiu tam nepôjdem to je ďaleko bývam od mesta 15 km, keď sa mi páči pracovná náplň pracovná doba je do 17.Nasla som niečo zaujímavé v administratíve aj mám vystudovany taký odbor zase ranné a poobedne smeny a koniec o 22hod.Uz neviem či som rozmaznana, či mám depresiu, alebo čo sa deje.Coraz viac si myslím, že si mám spraviť kurz pedikury a začať sama.Kazdy ma svoj smer, cieľ a ja sa len tak ponevieram.Vsetky kamarátky masérka, fotografka, robí u muža, a ja sa neviem pohnúť z miesta a čo vlastne chcem.Ved budem len staršia a kedy, keď nie teraz?Ci mám len ružové okuliare?V každej práci kde som bola bol problém zobrat si dovolenku, intrigy ja už nechcem stále niekomu ustupovať, lebo to je šéfov známy.Je čas robiť na seba?Ako ste to cítili, že už nechcete byť zamestnanec?
Nie nebavi, nebavi ma mat sefa nad sebou. Dala som vypoved v praci, a teraz rozmyslam ze budem pracovat sama na seba. Sice fyzicky, ale lepsie ako pod niekym kto po mne krici kazdy den bezdovodne
Nebavi :( Je to hroza
Ja som tiež na tom rovnako, buď bolo všetko super, ale plat bol fakt hrozný a hlavne keď mne bolo povedané, že nie sú peniaze a potom prišiel chlap, ktorý robil podobnú prácu vo firme a dostal omnoho, omnoho viac ako ja. Ale keď som chcela byť v lete týždeň s deťmi, ísť na dovolenku, bol s tým problém, lebo nemal kto za mňa robiť. Tiež som si namýšlala, že veď mám kopu kontaktov a ľudia ma poznajú ako ochotnú a spoľahlivú, ale nič mi to cez covid nepomohlo.
Potom už prišli iba oveľa horšie práce, v poslednej som mala zlé kolegyne, ktoré po mne hulákali ako po soplavom decku, pritom mám VŠ a robila som odbornú prácu a potrebovala som normálnu radu a nie každý deň tónom ako na malé soplave decko, keď sa niečo spýtam. Nepomohlo ani rázne povedať, že si neželám aby sa so mnou takýmto tómom rozprávali. Ony skrátka mali pocit, že keď som nová, tak môžu.
Tiež by som chcela robiť pre seba, ale neviem čo, keďže nemám vzťah k tým skrášľovacím odvetviam. Skôr nejaký obchod si otvoriť.
Som na tom podobne, som sice mladsia a mam len strednu skolu, ale nic ma dlhsie nebavi.
Strednu skolu mam s dobrym modernym oborom, ale nebavi ma to. Vystudovala som to len koli maturite ze mozem povedat ze ju mam.
Tiez rozmyslam ze sa zacnem zivit sama niecim, po kurze alebo co, pretoze aspon budem vediet ze robim nieco pre seba.
Zamestnanec je super pozicia pokial mas dobry kolektiv, plat, kontakty, najlepsie niekto z rodiny ta dotiahne do firmy, alebo ta odporucia. Inak clovek po case prestane mat tuzbu chodit do tej istej klietky k sliepkam jak sa povie.
Mne vyhovuje byť zamestnancom, práca má relatívne baví, dobrý šéf, kolegovci, plat slušný. Keby to tak nebolo, asi idem preč. Už mám nejakú históriu, kontakty, tak verím ženy nebol problém. A mám aj super pracovnú dobu, končím 16:30, čo je veľmi slušné.