Cestovanie na pohovor, keď mám úzkostnú poruchu

@tina1549 myslela som to skôr vzhľadom na ten cestovny problem, či byto bolo v aktualnej situacii viac prinosom alebo škodlivé, kedze chcem v tejto oblasti napredovať

To musíš vedieť ty, čo v aktuálnej situácii bude pre teba lepšie. Aby sme ti vedeli relevantne poradiť, museli by sme ťa poznať a poznať tvoj aktuálny stav.
Okrem cestovania by som sa na tvojom mieste zamýšľala hlavne nad tým, ak ťa prijmú, či si v stave nastúpiť a byť plnohodnotný zamestnanec. Ak máš úzkosti, budeš vedieť fungovať úplne normálne ako všetci ostatní? Ak sa nevieš vysporiadať s tým, či cestovať sama.

to ti ja neviem poradiť nie som psychológ, že či ti to pomôže alebo prihorší

@melanta žial aj pri zamyslení sa nad tým nemám na výber, nemôžem byť donekonečna na PN a potrebujem príjem, čiže do práce nastúpiť musím nech sa cítim akokolvek, v tejto veci nemám naozaj na výber a budem musieť urobiť všetko pre to aby som netrčala z davu

Plus som atakovaná z každej strany rodinou aj partnerom že je smiešne aby človek v 30 rokoch riešil taketo veci, cize nestretla som sa praves okolim ktore by to chapalo, len chcem pracovať a mať zase klud..

Keď chceš v samostatnom cestovaní napredovať, tak cestuj sama napr na nákup, do susednej dediny, za kamarátkou.... Keď to nemá váhu.
Na pohovore potrebuješ byt co najviac v pohide psychicky, takže tam by som neriskovala, že ťa cesta samostatne rozruší.
Určite je v poriadku, keď pôjdeš s niekym spolu. Ak nemáš podporu v rodine, oslov napr kamošku, susedu, atď

Podľa mňa máš zlé nastavenie, ktoré tvojmu stavu neprospieva. Áno, podpora tvojej rodiny a blízkych evidentne nie je primeraná, čo je smutné. Ale ak chceš žiť, tak prestaň riešiť, čo oni hovoria a čo by si mala robiť podľa nich či podľa spoločnosti. Ty sama pre seba by si mala chcieť žiť život, kde sa budeš cítiť dobre. Sama by si mala pre seba chcieť iný život. A to ak chceš, tak ako prvé musíš prestať hovoriť, že robíš niečo kvôli rodine. Rob to kvôli sebe. Vyhľadaj odbornú pomoc. Ak máš a nepomáha ti, zmeň ju. Sama sa sebe venuj, čítaj, rob malé kroky (ako napríklad píše @bolarazjedna že cestuj sama na krátke úseky a postupne pridávaj). Áno, bolo by to jednoduchšie, ak by si mala podporu rodiny a blízkych. Ale ak ju nemáš, tak to nepoužívaj ako výhovorku. Rieš ty sama to, aby si žila lepšie.

Pozri ja som vychovaná tak, že sa spolieham len na seba a pre mňa v žiadnej nepríjemnej situácii nie je druhý človek opora a neprežívam to lepšie. Ale ak máš ty pocit, že by ti to pomohlo a nájdeš človeka čo s tebou pôjde, je to úplne v poriadku.

Žial nenasiel sa nikto kto by bol ochotny ist.. musela som oba pohovory zrusit a mam mam dohodnute este dalsie dva, piatok a pondelok. Tak snad vyjde aspon to dovtedy skusim vymysliet ako to prekonat. Lebo skor som to brala tak ze ked mali ludia v mojom okoli nejake tazke chvile vzdy som bola pre nich oporou, ked mal partner skusky na VŠ tak som si 3x brala dobolenku v praci a šla s nim, tak som cakala ze mi to ludia vratia aspon tymto ale zial
Asi som sa preratala a zostala som na to sama.. co uz

@melanta chápem ale su zial situacie ktore niekedy clovek sam a bez pocitu ze aspon niekto tu je pre neho nezvladne, uz som presla vela vecami sama a beriem to tak ze ked som doteraz davala oporu ludom ja asi by nebolo uplne najhorsie keby dostanem aspon trochu späť pocit ze nie som na veci sama.. zvlast ak ide o par hodin v podstate sedenia.. ale chapem ze ma na to kazdy iny pohlad

@bolarazjedna áno tak nejako som to presne myslela.. ze jednorazovo v takejto situacii mat pri sebe niekoho s kym ta cesta ubehne rychlejsie a nebudem mat az tak stres, aby pohovor dopadol co najlepsie, zial nikto sa nenasiel tak budem musiet vymysliet sposob na najblizsie pohovory co mam dohodnute

Mám prekonanú úzkostnú a panickú poruchu, mala som popritom taktiež silnú agorafobiu (čo je aj tvoj prípad). Nikto mi nepomohol, musela som to zvládnuť sama a to som mala len okolo 19-20r. Jedinou cestou ako sa z toho dostať je postaviť sa tomu čelom, t.j. nie že niekto bude s tebou cestovať, ale pôjdeš busom sama. Garantujem ti, že keď sa prekonáš a pôjdeš raz, pôjdeš aj druhýkrát, potom tretí a potom možno sama poletíš aj do Ameriky (môj prípad). Vždy budeš možno cítiť menšiu či väčšiu úzkosť, ale zvládneš to a zvládneš to vždy práve preto, že si to zvládla sama ten prvýkrát.
Nespoliehaj sa na barle v podobe podpory od ostatných, ten kľúč ku zvládnutiu si len ty sama.
Úzkosť je všadeprítomná, takmer každý druhý človek ňou trpí a je o nej napísané množstvo výbornej literatúry. Skús si o nej naštudovať čo najviac, mechanizmus uzkosti, paniky a fóbií a to ti pomôže najviac.
Jaj, a veľmi odporúčam čo najskôr sa zamestnať. Najhoršie pre človeka s úzkosťou je nemať prácu a záľuby. Držím palce.

Môže byť fajn aj keď si dáš slúchadlá s obľúbenou hudbou, alebo nejakou relaxáciou...alebo zavolať niekomu počas cesty... Alebo si pozrieť film, hoc len na mobile... Alebo knižka.... Odpútať si pozornosť

Myslim, ze by si mala riesit svoj problem s psychiatrom. Ano, rodinny prislusnik je riesenie ale nie dlhodobe. Daj si predpisat lieky a skus zacat fungovat. V praci sa ti uzkosti mozu este prehlbit.

@lauriik ja lieky beriem.. uz som ich skusila niekolko aktualne beriem rok.. ale ziadne nepomohli, skor mam z kazdych len vedlajsie ucinky po ktorych sa citim zle, jediny liek ktory pomohol bol Sertralin ale tiez len na rok a potom prestal ucinkovat.. jednoducho uz neviem sediet v 27 rokoch doma potrebujem žiť a fungovať.. žial lekarom to je jedno

@raffaella ďakujem velmi pekne asi to budem musiet riesit takto.. ine vychodisko naozaj nevidim.. buď alebo.. ďakujem este raz za mile riadky a skusenosť a som zaroven velmi rada ze tebe sa to podarilo a si vporiadku. Si velmi silny clovek ked si to prekonala 🙂