Dokázali ste si zvyknúť v práci, kde si nerozumiete s nadriadeným?
Ahojte maminy. Máte niektorá prácu, ktorá Vás baví, len Vás "deptá" vedenie? Minule som tu čítala diskusiu, kde písali maminy kde pracujú a väčšina aj, že ich tá práca baví. Ja chodím do práce so stiahnutým žalúdkom. Nie kvoli samotnej práci, ale kvoli nadriadenej.
Napriek tomu, že ju mnohí na prvý pohľad vnímajú ako príjemnú, ja z nej mám hrôzu. Lebo ten jej úsmev sa z ničoho nič mení na nepríjemný útok. Už x-krát ma obvinila keď nemohla nájsť nejaké papiere, pričom vždy sa ukázalo, že ich mal niekto iný, že ja som v tom bola nevinne. Nikdy neviem, kedy príde do práce zle naladená a bude po mne aj ostatných štekať. Problém s ňou majú aj iné kolegyne, keď im vynadá za niečo, za čo vôbec nemohli. Pričom ospravedlnenie jej nič nehovorí. Niesom moc sebavedomí tip a ona ma svojimi útokmi priam "zatlačí do zeme". Momentálne nieje pre mňa v okolí žiadna iná práca. Máte to aj vy niektorá v práci, že tam chodíte so strachom? Dokázali ste sa nad to nejako povzniesť? Ja som tip, čo si všetko veľmi pripúšťa a prežíva to, trápi ma každý konflikt či krivé obvinenie a bojím sa, že som vďaka mojej šéfke adept na žalúdočné vredy ☹
Nie si moja kolegyňa? 😄 Áno aj ja mám takú šéfku. Len deptá a ponižuje ľudí a zvaluje na každého svoje chyby. Je to majsterka sveta a všetci sa čudujeme že neriadi celú zemegulu. Nič iné ti nezostáva len sa nad to povzniesť alebo dať výpoveď. Snáď nedovolíš aby si mala kvôli nejakej krave zničené zdravie. Toto si vždy musíš uvedomiť že ona si len rieši nejaký komplex a vybíja si to na zamestnancoch. Ja som povedala že ak budem niekedy meniť prácu tak nikdy v živote nechcem pracovať pod ženou. Nech si hovorí kto chce čo chce a bijú sa do hrude za práva žien a emancipáciu ale ženy proste nikdy neboli a nebudú dobré nadriadené.
Nie, nedokázala by som tak pracovať. Čím skôr by som sa snažila si nájsť novú prácu aby som mohla odtiaľ odísť. Držím ti palce nech sa ti to podarí, čim skôr vyriešiť.
poznám podobného človeka a odišla by som, tiež si všetko pripúšťam
Fuuu, keď si teraz oremietam moju dlhoročnú pracovnú kariéru, takmer 40, tak si uvedomujem že na každom pracovisku sme mali debilov. Buď priamy alebo vyšší, našťastie nemala som ich za chrbtom celú pracovnú dobu. Zamestnanci zostávali, menili sa iba občas, ale nadriadení častejšie.
Ale každé stretko bolo otras, či porada, komisia, nejaké riešenie prevádzky, aj stretnutie len tak na chodbe bolo trápne a často nechutné.
Vyrovnali to lepšie vzťahy s kolegovcami a hlavne klienti,.
Avšak aj medzi nimi boli blbci..., ale to zas dorovnal slušný vedúci/a. Skrátka zmes všetkých pováh a rozumu
Najhoršie to bolo keď som mala priamu kolegyňu 🐄.a zopár sa ich našli za tie roky.
Napr aj teraz, v kancli vľavo 2 milé baby, vpravo neuroticka a nevyrovnana, frustrovaná hystérka.
Musíš sa otrkat, nábrat skúsenosti, osmelit, zvýšiť sebavedomie a hrdosť. No a potom sa postaviť za seba a ohradiť sa pri atakoch a blbých situáciách, stopnúť neprimerané správanie.
95 % života v pracovnom období prináša aj takéto opice, kravy, a debilov. Záleží od teba ako ich od.ebeš.
@kkovacovak noo v tomto ti musím protirečiť 😁 ja mám úžasnú šéfku, je empatická a hlavne spravodlivá... Naopak jej a zároveň aj môj nadriadený, chlap, no nič moc... Ona je lepší človek aj zamestnanec určite ☺️ ale tak verím, že existuje veľa žien, ktoré majú komplexy a odnášajú si to ich podriadení 😏
je rozdiel mat blbca kolegu a nadriadeneho..
zazila som a nikdy viac, odisla som uz v skusobnej dobe, ti co ostali boli tak zdeptani, ze sa uz ani nepokusali o zmenu, zili v konstantom strese, presvedceni, ze toto je ich jedina moznost na zamestanie, kolegyne zo schodze odchadzali s placom, niektore mali chronicke zdravotne problemy, mne po dvoch mesiacoch tam zacali padat vlasy😖
po tomto zamestnani som si nasla dobre miesto, kam chodim s radostou, ti co ostali sa tam trapia dodnes
ak mas moznost, odid, hned👍
Väčšina "šéfov" je balík frustrovaných a zakomplexovaných chudákov....Viete ako sa vraví..."keď sa hovno vyšplhá na poličku, tak si myslí, že je torta"
@emasss111 u žien je väčší predpoklad že sú emočnejšie. Chlap ti vynadá a o hodinu už nevie že je nasratý 😄 Ženská si to pamätá pol roka a bude to aj potom vyčítať 😄 Určite sú aj fajn šéfky ale zlá skúsenosť nepustí
Dievčatá ďakujem za odpovede, nedá sa mi dávať 👍 kedže je to anonymná téma.
@mandarinka555 presne to s tým "hovnom na poličke" ma s ňou často napadne, na ňu to sedí. Za to, kde je, vďačí skôr mužovej ako svojej šikovnosti.
Je to podobné ako moja bývalá šéfka, hoci tá bola, myslím, ešte omnoho horšia, bossing ako vyšitý..stres a plač takmer na dennom poriadku. Navonok ku ostatným milá a pekná ako obrázok 🙂 Nakoniec sme sa spoločne , celé oddelenie zobrali a šli za generálnym riaditeľom. Na druhý deň už bola preč a už mi nič nekazilo dobré pocity z mojej práce. 🙂 Nebolo to príjemné, ale netreba sa báť 🙂
nie, nevydrzala. Pred x rokmi som takto v skusobnej dobe odisla. Kolektiv fajn, ale sefka, s ktorou som minimalne prichadzala do styku, mala stale daco voci mne. Odisla som. Nasla som si lepsiu pracu - aj po finanncej stranke, tiez fajn kolektiv a aj nadriadeni boli skveli!!
@sisa3000 no to by sme sa museli sťažovať jej manželovi, ktorý ju veľmi dobre pozná. Takže bez šance.
moj chlap bol dlho takyto boss, potom zachranila zamestnankynu z jeho pazurov (prehovorila som ju nech vezme inu pracu, papiere som jej o ukonceni tpp hned vystavila a neriesili sme s chlapom, on mal nekonecne komentare ku vsetkemu, ta revala kazdy den hadam a uz aj bez dovodne, proste z neho mala stres), jeho som zdrapila, ze teraz budes robit vsetko sam, to co ona robila.. a ked nie.. tak budes sa slusne spravat. Nasla som mu tam chalanov, do ktorych si to nedovoli. Vseobecne do zien si viac dovoloval. A je takyy klud 3 roky, sem tam sa na mne vyburi, ja ho poslem do teplych krajin, lebo mozem (to je najhorsie, ze zamestnanec ani nemoze realne, proste beznemu to slusnost nedovoli poslat sefa do r**i... ). Skoda ze u vas nema kto takto zakrocit...
Mate riesenie skusit zakrocit ak mate dalsieho nadriadeneho, alebo proste ist s kozou na trh, konfronotvat ju, ze je toto nevhodne spravanie a nebudes/nebudete to tolerovat, stylom "ako moja, husi som s tebou nepasla aby si sa tu na mne vyburovala!" a hladat si novu pracu... Lebo dlhodobo toto znasat to je na nervy.
Kazdy mame svoje dni, ja si tiez povrieskam (vacsinou na šefa:DD), a ak mam zlu naladu, tak proste poviem kolegom ze mam den na figu a nech mi idu z cesty. Vybavene. Idu mi z cesty. Ak sa daco stane na firme, krik nepomoze... treba to ludi naucit co maju robit a riesit....
ja som mala tiež podobnú šéfku, našťastie už šéfka nie je, inak by som odišla ja, to bol chaos s chaosom
Ahoj. Ja som akurát včera podala výpoveď, vdakabohu v skúšobnej dobe. Nebavilo ma počúvať nadriadeného ktorý keď mal náhodou zlú náladu tak si zlosť vyvíjal hlavne na mne. Plus nám chodila výplata kedy ako nie v rovnakom termíne a odzubovalo sa na lístkoch. Dovidenia. Nebudem niekde, kde nie som spokojná a kde ma to ubíja.
Mala som takú šéfku, ja čerstvo po výške by som brala všetko, čo by len trosku súviselo s mojim odborom, bola som šťastná, keď ma zobrala, aj keď povesť mala celkom zaujímavú a fluktuácia jej zamestnancov (zvyčajne cca týždeň) bol tiež podozrivý, ale odolávala som pár mesiacov.. Ale to bolo extrémne.. Ináč, ako odborníčku vo svojom fachu ju doteraz naozaj veľmi uznávam. Dalo sa s ňou aj dobre vychádzať, ale tie extrémy prevazovali nad tým dobrým.. Do práce som chodila tak ze som za jednu jazdu v MHD vystúpila z busu aj tri krát (15 minútová cesta) a potom zvažovala, či nastúpim na ďalší spoj, alebo sa tam už nikdy neukážem. Pohár pretiekol a ja som dala výpoveď. Mala som aj záchvaty plaču na toalete, bolo to fakt hrozne. aIšla som robiť niečo úplne iné, na to proste som výšku ani nepotrebovala, ale rozhodla som sa ostať v meste kde som sa presťahovala a hľadať si takto aktívne prácu. Chvalabohu, lebo sa takto do roka aj nasla. Vysnívaná s úžasným kolektívom a s dobrými nadriadenými.Vela šťastia a sily k odhodlaniu 🙂
@kkovacovak to si asi ešte nezažila ako šéfov chlapov, vždy je to o konkrétnom človeku
Ja som mala takeho šéfa, pritom človek si povie, že chlap po 50tke by mohol mat aj rozum 🙂 psychicky teror vzdy, vzdy ked sme sa stretli, nastastie nevidavala som ho kazdu smenu, ale vzdy som so stresom cakala kedy uz nabehne nech to mam z krku. Snazil sa ma vyštvať odtial. Určite by som kvoli nemu odišla, prácu som milovala najviac na svete, najlepsia robota to bola, ale osud to zariadil inak. Otehotnela som, tym padom som vysrala ja s nim hahahaa. Pred koncom rd dam výpoveď, za cca 4 roky. Uz to nebude praca vhodna pre matku. Pre slobodnu bezdetnu zenu hej.
nie. nikdy viac take. U mna velmi rychlo prisli psychosomaticke problemy a potom realne zdravotne problemy a burnout.