Plakali ste niekedy v práci kvôli stresu?
Veru plačem pretože mi končí materská a ja sa bojím ísť normálne do práce mám z toho obavy od kedy som bola doma trpím sociálnou fóbiou či ako sa to volá a normálne nechcem ísť do práce ale musím to dáko prekonať a sama neviem ako takže áno plakala som že ako to zvládnem len predstava toho má fakt desí ľudia, kolektív aký bude či to zvládnem prísť s práce a ešte doma práca plus malý bojím sa ale nevzdávam to
Plakala som ked ma raz davno bez nejakeho uvedenia dovodu vyhodili a potom neskor v inej praci ked mi bolo vytykanie nieco, co nebola moja vina.
Keď nám umrela kolegyňa.
@marym12345 Ked ma chceli prelozit z oblubeneho kolektivu a niekedy ked odisli dobri ludia.
Áno plakala. Mala som prácu, kde som takmer denne chodila domov s plačom kvôli šéfke. Bola to moja prvá práca po škole a trvalo mi 2 roky kým som zistila, že nie takto to má vyzerať v práci. Aktuálne mi je občas tiež na zaplakanie keď musím vstávať o 4tej😃
Ano, v aktualnej praci som sa 2 krat rozrevala a to som dost racionalny clovek, ale situacie boli ake boli a bud by som niekoho poslala do pecka a uz sa tam nevratila, alebo som to potrebovala vyventilovat takto. Ten druhykrat sme plakali spolu so sefkou 🙈 Pracu mam rada a nechystam sa na zmenu.
@marym12345 áno plakala. Ak kvôli šéfke aj kvôli odpornym kolegyniam. Materská ma zachránila. Už nikdy viac tie ženy nechcem vidieť. Ani ich stretnúť na ulici.
Ano, plakala. Kvoli klientom. Absolutne som si nezasluzila take jednanie, rozcitlivelo ma to a sla som sa vyplakakat na zachod. Dokonca som vtedy plakala aj pri sefovi, ked som mu celu situaciu vysvetlovala. Nastastie to pochopil, bol velmi mily ku mne a samozrejme mi pridrzal stranu.
Áno.. samozrejme v súkromí, nie pred kolegamj
Ja stále plačem, hlavne cestou do práce 😆😂
Ano, sice doma - sama v zahranici… prva praca nie na cierno, pracovne povolenie ziskane za € viazane na pracu, kt som nenavidela ale iny sposob nebol (neboli sme este v EU, takze som vydrzat 4 m musel aj) Teraz si hovorim … teraz sa mi sice tiez nieco nepaci a je to na zaplakanie, ale je to tiez len otazka par mesiacov … tak si ponadavam a koniec. Ale to uz je aj vekom
Ano ked mi zomrel pes
Raz, keď po ošetrení sa na mňa sťažoval pacient rovno šéfovi a boli to samé výmysly, aj za šéfom som došla so zaslzenymi očami ( bola som tam ešte len krátko, hneď po škole). Našťastie šéf ma podržal, že tento pacient má vždy nejaký problém a sťažuje sa aj naňho, nakoniec ho poslal kade ľahšie.
😂 hej raz keď som dva týždne robila od rana do noci aby nám vyšlo čerpanie, bola som unavená, zničená, nenajedená, ledva som existovala a v posledný deň vznikla komplikácia, kvôli ktorej sme mysleli, že to nevydá... Všetci sme sa dovadili, plakali sme štyri aj so šéfkou. Vyplakali sme si úspešný koniec 😂
áno, veľakrát, dufam, že ma čaká aj lepšia v zivote
Ano raz.som sa zrutila po fakt tazkych 9.dnoch po otvaracke 12 hodinovych smenach od unavy nervov a vycerpania.samu ma to vtedy prekvapilo..
Áno, raz sa ma dotklo co nám vytkol jeden kolega co vôbec nebola pravda, aj keď to bola len taka blbosť ale mala som blbý deň 😀 tak mi to prišlo ľúto. Kolegovia si to všimli a potešilo ma, že si ma zastali a šli za ním mu niečo povedať 😀
Nie, ja som kvôli práci nikdy neplakala ani v nej, ani doma. Mám také nejaké nastavenie, že je to len práca a o nič nejde, hlavne odkedy mám dcéru.
Ale veľakrát som videla v práci zeny plakať, takže je to asi dosť bežné.
@marym12345 ano, raz ked mi jeden zakaznik hnusne vynadal za nieco, za co som vobec nemohla (a k tomu som bola este tehotna, takze aj hormony svoje spravili).
Ano, 2x. Raz ked mi moj sef vynadal ci som normalna a ze som j.......a (mali sme vo firme audit a bol pruser nad pruser ale nie mojou vinou, len si na mne pustil ventil)
A potom druhy krat, ked mi otec do roboty zavolal ze zomrela mama..
Kvôli práci vyslovene nie pretože som tú prácu milovala naozaj každou bunkou svojho tela. Ale kvôli šéfke, ktorá zamestnancov doslova šikanovala a vytvárala nevhodné interné pracovné prostredie medzi nami kolegami áno. A bohužiaľ som nebola, nie som a nebudem jediná.
V kútiku duše dúfam, že sa exšéfke jedného dňa raz všetko pekne vráti a spomenie si na to, že ju dobehla vyššia moc práve preto ako sa zachovala ku všetkým svojim mladším či starším už bývalým alebo aj terajším kolegyniam.
Áno, raz, hneď po strednej (kým som nastúpila na VŠ) som robila počas leta čašníčku v bare a jeden opitý zákazník ma obťažoval, tak som sa bola vyrevať na WCku. Našťastie tam bolo pár stálych zákazníkov, ktorí chodili takmer denne 😀 a tí ho rýchlo uzemnili, čiže nakoniec odišiel. Ale vyklepaná som bola celý deň z toho.
Ano, niekedy je ten stres a frustracia uz moc a za slzy sa nehanbim
Nie, vždy keď to k tomu smerovalo, dal som proste výpoveď, niekoľkokrát aj okamžitu, resp. som druhý deň už neprišiel do roboty. :P Ešte taku nehrali, že by zamestnavateľ so mnou mával. No a odkedy mám živnosť, tak pohoda, klidek, tabaček :D
ano,v byvalej praci kvoli kolegyni,nie kvoli samotnej praci,ktoru mi aj tak casom zhnusila...bola o par rokov starsia odomna a mala pocit ze si moze vsetko ku mne dovolit,,ja niesom ten typ ze to viem cloveku vratit a este respektujem starsieho cloveka,mozno som bola blba a sprosta..,takze ano, nie raz som aj na toalete si poplaklala alebo po ceste domov....ale ako sa dalo som dala vypoved,,taky kamen mi odlahol....teraz mam super kolegov (ž/m)...ze banujem ze som skor neodisla z predchadzajucej prace
Ano prvú nočnu na ARE keď sa kolegyne zavreli na sesterskej s tym, že aj my sme boli mlade.
@marym12345 Nie som nejaký plačko, ale odišla som sa raz v práci vyplakať na záchod, keď mi volal kamarát, že ďalší náš kamarát tragicky zahynul. 😥