Prepad v kariére kvôli psychickým problémom
Mám 44r. a som v ťažkej situácii, pre psychické problémy strácam vybudovanú pracovnú reputáciu, odolnosť voči stresu, schopnosť sústrediť sa a riešiť náročné úlohy. Prepadáva sa mi kariéra. Ukončila som podnikanie, našla si zamestnanie a aj to som prestala zvládať, aktuálne som bez práce, už si netrúfam ani na slabo platený, všedný job. Blbé je, že ma v mojom meste pozná veľa ľudí, majú všetečné otázky a ja sa bojím chodiť von a čeliť im, vždy zahmlievam a zahováram, niekedy úplne klamem. Je mi zo seba smutno.
Stalo sa to niektorej inej z vás? Kvôli zdraviu? Dlhej MD? Vyhoreniu? Ako ste to celé ustáli?
Budem rada za akúkoľvek vyrozprávanú skúsenosť.
@anonym_autor ahoj, napíš mi správu 🙂
@anonym_autor a čo by som odporúčala? Je kombinácia samozrejme aj liekov, ale aj terapie, oddychu, hľadania seba, prijatia situácie, svojích momentálnych limitov. a nádeje že sa stav zlepší. Vygooglit si Zuzku Smatanovu napr. jej svedectvo.
@1andrea111 negatívne myslenie a zlé vzťahy v rodine nespravia ani najlepšie lieky Veľa ľudí je v depresii, lebo im to vyhovuje a nechcú sa reálne pozrieť čo, alebo kto im ublizuje.Mali sme v práci ako klienta pani, ktorej manžel pil tajila to, chodila na skupinové sedenia, mala dobrú pozíciu v banke VŠ vzdelana príjemná pani.Vedela, že sa musí rozviesť deti už okolo 20 tky a nedokázala to.Isla na liečenie, zmenila xy psychiatrov a stale nevedela pochopiť, že je na vine muž.Teraz je zase v depresii, lebo synovia nechcú chodiť domov.Muz bol hladinkar nie typický ozran pán v obleku, ktorý zničil celú rodinu.Nikto nie je v depresii, keď má v poriadku život len to chce pozrieť sa do svojho vnutra
@dora281
@anonym_autor Ahojte. K psychologovi som chodila, vyhodnotila som, ze mi to takmer nepomaha. Tak som pred tyzdnom zasla k psychiatrovi po lieky, uzivam nieco na uzkost (to ma rychly ucinok, funguje) a k tomu nieco na depresiu ( tam je ucinok az po 4 tyzdnoch, cakam). Dlho som sa tomu branila, ale uz sa nedalo inak... Dakujem za vase postrehy a pribehy. Vseobecne mam rada ludi a pracu s nimi, som mila. Mozno sa poobzeram po realizacii v tejto oblasti. Uprimne, najradsej by som sa odstahovala a zacala niekde znova, ale tu mam manzela a rodinu a par dobrych priatelov, toto by asi nebola dobra cesta.
@anonym_autor Sťahovať sa teraz, v takomto psychickom šoku, ktorý prežívaš, to by bolo, podľa mňa, to posledné, čo by si teraz mala urobiť. To počká. Psychiatrička mi to opakovane obila ( v dobrom ) o hlavu: Ak je človek vo veľkom strese a psychických problémoch, nemá v žiadnom prípade robiť závažné a dôležité životné rozhodnutia. Sťahovanie teraz vypusť radšej z hlavy. Môj názor.
@anonym_autor. Ano, som na tom podobne....
@anonym_autor ❤️ Ďakujem, že si to sem napísala. Chce to veľkú odvahu priznať takýto stav nahlas.
Chcem ti povedať jednu dôležitú vec hneď na začiatku: nie si chybná ani vadná. To, čo popisuješ, som videla veľakrát – u veľmi schopných, zodpovedných a silných žien. A práve tie často „padnú“ najtvrdšie, lebo dlho fungovali nad svoje reálne kapacity.
Základ je porozumieť, čo sa vlastne deje a prečo sa to deje. Psychika nikdy „nezlyhá len tak“. Je to signál, že niečo bolo dlhodobo tlačené, prehliadané alebo nesené osamote. Úbytok odolnosti, sústredenia, odvahy ísť medzi ľudí – to nie je slabosť, ale preťažený systém, ktorý si pýta pauzu a nový spôsob fungovania.
Veľmi rozumiem aj tomu strachu z otázok okolia a pocitu hanby. Ten vie človeka zavrieť doma viac než samotná strata práce. Ale pravda je, že tvoja hodnota nezmizla spolu s kariérou. Len sa mení fáza života – a tie bývajú bolestivé, ale často aj prelomové.
Ak chceš, pokojne mi napíš súkromne. Rada sa s tebou pozriem na to, čo sa u teba deje, bez tlaku na výkon a bez nálepkovania. Už len to, že si to pomenovala, je prvý krok k zmene. 🌱
Držím ti palce – nie preto, aby si „zase zvládala“, ale aby si mohla znova dýchať a byť sama sebou.