Psychicky už nevládzem pracovať.

Mala. Bola to depresia. Pol roka liecby a nasledny dostatok sil na zmenu prace, a je zo mna iny clovek.

Nesla by som tam zajtra, hud to ries dovolenkou, alebo chod rovno na PN, toto je úplne bežný stav "vyprahnutia" , netrapila by som sa tam na tvojom mieste...

@suzitok na mojej pozicii som sama,ak nepojdem,nevedia za mna spravit pracu. A kolegovci sa citia rovnako,nestihnu robit aj za mna. Nie je riesenie nejst tam,vsetko ma pocka.

@sissy27 Toto je uz druha praca,ktoru vzala iba docasne. Uz fakt nevladzem hladat pracu. Vsade je nieco a preto sa potrebujem dat dokopy,najst zmysel zivota,ale ako? Keby som teraz isla do novej prace,nepohka by som sa dalej. Nechcem sa ruhat a lutovat,mozem byt rada,ze nebojujem s tazkymi chorobami. Kolko ludi by bralo akukolvek pracu a ja tu fnukam,nechcem,aby sa mi to otocilo a zasiahla karma alebo nieco take.

podla tvojho opisu - dovolenka nič nevyrieši, ani PN - možno len krátkodobo..urýchlene zmenit zamestnanie , načas sa registrovat na úrade práce -preklenieš obdobie hladania nov. zamestnania, dostaneš podporu aspon načas - oddýchneš si..príp poriešiš s lekármi..ak Ti je zdravie a život milý, tak rieš rýchlo..a zdravotné problemy pri takejto situacii sú len otázka krátkeho času kedy sa objavia..a následky z nich možu byt doživotne..naozaj

jednoznačne vyhľadať odborníka. psychiatra, psychológa. To čo si napísala je obyčajná depresia. ešte otázočka : ako spávaš v noci?

Z ktorého si mesta?

zmysel života by som nehľadala v práci. pre mňa je práca len niečo čo mi generuje peniaze na to, aby som si popri zabezpečení bežných životných potrieb vedela aj spraviť radosť. nehovorím, že by ma práca vyslovene nebavila, ale zas to ani nie je moje hobby.
keď neprídeš do práce a práca nebude spravená, tak sa stane čo? skolabuje táto krajina? začne sa zem točiť opačným smerom? normálne sa poraď s lekárom, možno ťa vypíše na pnku, dá ti niečo na upokojenie, pošle k psychológovi na sedenie.
V každej práci je niečo, niekde nižší plat, niekde blbý kolektív, niekde to nie je až tak zaujímavé... ale treba si tak nejak pripomenúť, prečo do tej práce chodím a ako sa potom odmením.

@sissy27 toto som si vzdy myslela,ale naozaj clovek co to nezazije,nepochopi. Mna znicilo prostredie,nie samotna praca. Praca je super,ale ak ti nejaky cholerik cely vrieska a vulgarne nadava kazdemu,to ta znici,ver mi. Sef tak vybuchne,ze hodi mys o steny a kusky ta zasiahnu. Toto je dennodenne. Jeden aj druhy sef su psychopati. Chodievala som cvicit,do kina,stretavala som sa s kamoskami. No negativne prostredie ma nadobro znicilo

veď ale preto ti radím, že ber voľno (je úplne jedno či dovolenka alebo pn alebo rovno výpoveď a úrad práce), oddýchni si, načerpaj nové sily a hľadaj novú prácu. len sa k tomu nestavaj tak, že aj tam to bude zlé. Jasné, asi nikde to nebude ideálne, len teda treba vedieť, prečo do tej práce chodíme a kde sú naše hranice. toto je za tvojou hranicou, takže preč odtiaľ.

Jednoznacne odist a byt aj hoci na urade prace...das si 1-2mesiacov pauzu a potom si zacnes hladat nieco ine.

No poradím ti akurát - zmeň prácu.....Kludne choď k lekárovi a daj sa vypísať a popri PN si hľadaj niečo normálne....o že máš VŠ neznamená že musíš robiť v kancelárii...Dnes sú skoro všade tlaky na výkon, takže si hladaj prácu ktorá je kludnejšia....Moja jediná rada je - žiadna banka ani žiadna poisťovna, ale kludne pozeraj prácu v štátnej sfére... Máš VŠ tak podľa charakteru práce už vieš usúdiť či tam je možný tlak na výkon alebo nie....

chod hned v pondelok k lekarovi a otvorene mu povedz ze sa citis vyhorena a smeruje to k depresii, nech ta vypise na PN aspon na mesiac, bolo by fajn obratit sa aj na pychologicku/psychologa, hlavne si neustale opakuj, ze tvoje zdravie je v tomto pripade prednejsie ako to, co si budu mysliet kolegovia, sefovci pripadne ci zvladnu za teba urobit pracu, za mesiac sa daj ako tak dohromady a rozhodni sa bud pre urad prace pripadne zacni hladat novu pracu, ono aj zmena v type prace, ci prestahovanie za pracou do ineho mesta ci krajiny je moznost....

Nikto nie je nenahraditelny, takze ak mas taketo stavy, tak si musis v prvom rade uvedomit, ze to treba riesit a to hned, takze smer lekar, nechaj sa vypisat a pocas PN sa zacni obzerat po inej praci. Nepises, aku mas VS, takze sa radi tazko, ale ak nevies fungovat na vykon, tak sa treba obzerat po niecom menej narocnom, aj za cenu nizsieho platu.

inak to co za nervakov to tam mate? neda sa na nich poslat nejaku kontrolu ci odbory?😉

@dskjhfdlkdjhl praveze vzdy som fungovala na vykon,ale cholericke,vybusne a negativne prostredie ma znicilo. Kto by zvladal,aby mu denne okolo hlavy nieco lietalo,lebo sef zuri? Krik,nadavky to si nevies predstavit,pokial nezazijes

@nickpick neda sa nic,je to ich firma. V zivote som takych nervakov nezazila. Navyse su to zli,zakreni ludia zazrati za peniazmi

To je uplne jedno, ze si tak fungovala, ked teraz nefungujes. Proste treba (aspon na prechodnu dobu) hladat nieco menej narocne, kym sa zregenerujes. Ci bude lepsie, ked sa zblaznis?

@nickpick leda tak kontrolu z psychiatickej liečebne jedine☹to by ich asi zobrali oboch-šefov...akože, aby každý den si na mne niekto v práci vyvršoval svoje mindráky☹zažila som podobné pre rokmi, alkohol u najvyššieho nadriadeného v práci skoro dennodenne..tí čo mu boli podriadení, so strachom čakali ráno na jeho prvé stlačenie klučky vo vchode..ešte ho ani nevideli, už sa vzduchom niesla sprška nadávok, výčitiek, ponižovania..vyriešilo sa to samé po čase - ťažko ochorel / z alkoholu/, prestal chlastať, začal si viac vážit život..aj podriadených ..aj ked to nebolo úplne ružové, ale sto a jedno oproti predchádzajúcemu stavu..

Tak tam by som teda nerobila. Načo si ničiť zdravie a psychickú pohodu a ešte za mizerný plat?! V kašlala by som sa im na to a dala výpoveď. Pol roka podpory tiež nie je na zahodenie a zatiaľ si nájdeš niečo normálne.

Ak si posledne dva roky bola v TPP, daj vypoved a pol roka mozes byt nezamestnana. Soc. davky ti vypocitaju z hrubeho platu, takze prijem budes mat nizsi len o nieco. Psychicky oddychnuta si lahsie najdes novu pracu. Alebo chod na PN, lekarke vysvetli svoju situaciu, mozno pochopi. Pred mnohymi rokmi som bola tiez v takej situacii a riesila to vypovedou - hoci ma odhovaralo cele okolie. Nevies si predstavit tu ulavu, ked som odisla. Dala som sa dokopy a ku koncu obdobia nasla novu pracu. Doteraz som tento riskantny krok neolutovala. Drzim palce 🙂

Aj ja dom robila v práci, kde nadriadení boli manželia a ich hádky boli tiež super, rincalo sklo, veci lietali zo stola, nadávky. Pomohlo mi len odísť. V tvojom prípade by som išla na úrad práce, dala sa dokopy a hľadala po pár mesiacoch niečo iné.

Aj ja som si prešla tým čo píšeš. Mala som skvelú prácu a super šéfa no potom sa musel vrátiť domov (bol cudzinec) a prišiel nový šéf. Každé ráno krik, trieskanie palicou po stole a nadávky. Po mesiaci som nenávidela svoju prácu a každé ráno plakala, že zas musím do práce. Vydržala som to s ním 2 mesiace, dala výpoveď a našla si brigádu. Po 3 mesiacoch sa mi podarilo si nájsť prácu na trvalý pracovný pomer a teraz mám skvelú prácu, ktorá ma baví a som maximálne spokojná. Najlepšie rozhodnutie aké som mohla urobiť.

@h2so4 hrozne,ze toto musime zazivat. Od novembra tam hadam piaty rok a posledne styri roky citim,ze musim odist. Mali sme rozne rodinne problemy,nemohla som byt bez prijmu. Teraz sa to trosku zlepsilo. Neviem nabrat odvahu. Sama splacam hypoteku,energie v dome a to,co dostanem ako davku v nezameatnanosti je akurat na pokrytie nakladov. Bojim sa ostat bez prace,nikdy som nebola nezamestnana. Posledny rok sa odhodlavam k tomuto kroku. Dalsie coho sa bojim prekliatia. Sef kazdeho preklina,praje mu zle. Druhy nervak neklaje,ale bohvie co si mysli no a jeho zena ta preklaje aj myslienkou. Bojim sa,ze ma preklaju,ak odidem. Viem,ze je to smiesne

Ked tomu veris, nos cerveny naramok, alebo nieco proti urieknutiu.

v prvom rde chod hned na PN zajdi knlekarke nech ta vypise klidne nech to odporuci aj psychologa terapie a potom chod domov len spi oddychuj nech ti da vychadzky atd nerob nic v suvislosti s pracou len odychuj
a nemysli na to co bude atd
po par tyzdnoch mozes zacat rozmyslat na PN mozes byt rok platenej a potommmas narok aj na podporu pol roka takze casu poriesit mas dost len si treba vycistit hlavu
riesila som to u manzela a nakoniec sa to poriesilo uzasne nasiel si novu pracu kde je spokojny

@sonnenshein gratulujem k babetku mali by sme si ist sadnut niekedy na caj

Mala som podobnu pracu, nie az taky krik a nadavky, ale zakerne prostredie, ohovaracky, velke tlaky na vykon, nadcasy. Ale bola to vysoka pozicia, vysoky plat a drzala som sa zubami nechtami, lebo som si myslela, ze to tak proste ma byt. V noci som nevedela spat, rano po ceste do prace stahnuty zaludok. Bola som na tej funkcii jedina a tiez to bolo tak, ze ak som si pracu nespravila, neurobil ju nikto a dokonca boli na mne zavisle mzdy, dochadzka a pod celej firmy. Nebol tam nikto kto by to vedel spravit, kto by vedel kde su podklady, proste naozaj “nenahraditelna”. Az sa stalo, ze som otehotnela a kvoli neskutocnym nevolnostiam som bola prve tyzdne PN. 17x denne s hlavou v zachode a notebookom na zemi pri sebe, co som vybavovala 80 mailov denne. Chcela som byt fer, tak som do prace napisala a priznala dovod mojej PN s tym, ze po par tyzdnoch sa vratim a este minimalne pol roka do nastupu ma matersku budem pracovat, ale poziadala som ich o pomoc a zhovievavost, ze nestiham momentalne pracovat na plny vykon kedze som PN a do buducna ze by sme mohli zacathladat nejaku pomoc nikoho kto vypomoze a zauci sa pocas tehotenstva a potom to po mne preberie. Vies co mi odpisali? Ze po skonceni PN si mam rovno priniest podpisanu vypoved. V tej sekunde som vypla mobil, zavrela notebook so 130 neotvorenymi mailami, poslala som oba po manzelovi nech ich odovzda na recepcii v mojej praci a ostala som na PN cele tehotenstvo. Od toho momentu som s nimi neprehovorila jedinu sms, jediny telefonat proste absolutne nic. A cuduj sa svete, firma dodnes stoji a funguje, na mojej pozicii dnes pracuju traja ludia. Takze k tomu tvojmu pocitu ze nemozes len tak vypadnut, mozes. A urob to, nic ine nie je riesenie. Ak mas starost o kolegov, mozno im urobis sluzbu. Mozno sefovia prijmu miesto teba dvoch, mozno tvoj con nakopne dalsich teoch kolegov co urobia to iste a sefovia zostanu bez personalu a spamataju sa. Ty mozes ist na PN mozes ist na podporu a proste neries. Vsetci ostatni su dospeli a postaraju sa o seba. Hruba ciara, ani obraz ani zvuk a caute. Tvoje zdravie je tvoja priorita.

Bolo to ťažké rozhodnutie, ale už som nevládala ani vstať z postele. Bola som sama s dvomi školopovinnými deťmi v podnájme. Povedala som si dosť, dala výpoveď a zašla do agentúry a vzala prvú brigádu, ktorú mi ponúkli. Tie 3 mesiace boli dosť náročné, no potom prišla práca, ktorá mi všetko vynahradila.

Vôbec nechápem čo tu riešiš...4roky už cítiš, že musíš odísť....ty si zamestnanec, je to ich firma a majiteľov firmy nezmeníš, tak sa konečne nakopni a začni to riešiť....kludne daj 2-mes.výpoveď a hoď sa na PN a popri tom si niečo hladaj...za 2mesiace určite niečo vhodné nájdeš, ak nie máš stále nárok na podporu.....to je tak ak človek ostáva v práci kde nie je spokojný - a je jedno či už z finančných dôvodov alebo že má v práci akú takú istotu.....treba vystúpiť z konfortnej zóny a začať s tým niečo robiť....nemáš sa na čo vyhovárať, v dnešnej dobe kto chce pracovať, prácu nájde....a zbytočne vyplakávať tiež nepomôže, takže sa konečne nakopni a začni to riešiť....alebo teda nadalej ďaľšie roky vyplakávaj akú máš strašnú prácu a čakaj že z toho začneš mať zdrav.problémy....

Vôbec nechápem čoho sa bojíš, jasne že človek keď má hypotéku tak si povie že nejako vydrží....ale len ty sama musíš vedieť či to stojí za to riziko...buď zatneš zuby a budeš do takejto práce chodiť ďaľšie roky s odporom alebo sa nakopneš a dáš výpoveď....ano máš hypotéku ale máš aj VŠ a keďže splácaš hypotéku zoženieš určite aj dobre platenú prácu kde je skúšobná doba 3mesiace - čiže ďaľšie 3mesiace máš na to hladať si DOBRÚ prácu kde bude aj dobrý plat aj normálni ľudia....ja som mala dobrú prácu a sprostého kolegu, skončilo to tým že sme si začali robiť prieky a atmosféra bola strašná...našla som si lepšie miesto, dala dohodu o skončení prac.pomeru a bolo to to najmúdrejšie čo som mohla urobiť.....jedine čo som ľutovala že som to neurobila skôr...ak by mi nepodpísali dohodu, dám výpoveď a hodím sa na PN.....