Psychicky už nevládzem pracovať.
Zeny ja uz nevladzem pracovat. Nie fyzicky,ale mentalne,psychicky som znicena,vyprahnuta. Mam 36 rokov, od 15 rokov som brigadovala, po vyske som si nasla pracu. Praca ma velmi bavila,stres som zvladala lavou zadnou,mali sme toho vela,ale cim viacej toho bolo,tym viac ma praca nakopla. V praci sa znizovali stavy a posledny styria prijati, sme museli odist. Stravila som tam 6 rokov. Nevedela som si najst pracu v odbore,tak som si nasla nieco podobne za mizerny plat,ale hovorila som si,ze skusenosti sa zidu. Casom som isla do inej sfery. Tiez platovo nie dobre. Ani nastupny plat po skole som nemala taky nizky. A tu je kamen urazu. V praci su nenormalne tlaky na vykon, zisky a navyse neblaha atmosfera. Denno denny krik sefov, hadky, nadavky. Niekedy mam pocit,ze sa pozabijaju,tak sa hadaju. Na nas zamestnancov tlacia na zisky,riesia s nami svoje konflikty,zatahuju nas do vsetkeho. Vyzuria sa na nas. Vdaka tomu je aj medzi zamestnancami nevraziva atmosfera. Keby sme boli aspon oddeleny,ale su dvaja spolocnici a kazdy z nich ma u seba v kancli dvoch zamestnancov. Navrhli sme,ze by sme zamestnanci sedeli spolu,nesuhlasili. Robim tu piaty rok a idem sa zrutit. Cele sviatky som preplakala. Nedokazem sa tam vratit. Neviem, ci ste to niekedy zazili,ale ja som taka zufala, ze som na pokraji zrutenia. Hladam si inu pracu,ale nedari sa mi. Co mam, prosim Vas robit? Zblaznim sa od zufalstva. Vypoved nemozem dat a ostat doma. Potrebujem to nejako prezit. Asi som citliva alebo uz mi chyba oddych od prace, clovek uz tak nezvlada stresy ako v mladosti,niezeby som bola stara,ale viete ako to myslim. Zazili ste nieco podobne? Ja uz totizto mam pocit,ze ma nic nebavi. Doma len presedim na gauci,nic ma nebavi,neviem sa nakopnut a ked si hladam pracu,mam taky odpor k praci,ze fakt by som najradsej lahka do postele a lezala cele dni. Ak mam podat vykon, idem sa zrutit. Zajtra idem do roboty a asi sa dnes zblaznim.
Chce to radikalnu zmenu. Cintoriny su plne nenahraditelnych ludi. Mysli na seba a svoje zdravie. Ver tomu, ze ak by si zajtra neprisla do prace, tak to firma nejako prezije. Vzdy sa veci nejako poriesia. Sefov nezmenis. Radsej nasmeruj svoju energiu do hladania si lepsej prace ako do terajsej, pokial nemas realne moznosti tam nieco zmenit. A v dnesnej dobe je bezne brat podporu a dopriat si trochu volna. Zijeme v sialene uponahlanej dobe. Drzim palce k odvaznemu kroku a k najdeniu si lepsej prace.
takto to dopadá, ak niekto príliš naťahuje to, že už mal dávno z tak toxického prostredia odísť. To má len jeden záver a to depresia a zrútenie. Kam to až chceš dopracovať? Obetovať svoje zdravie kvôli takým ľuďom? A ten mylný pocit nenahraditeľnosti prosím ťa už zahoď veľmi ďaleko. Keby si im povedala, že chceš od zajtra dvojnásobný plat, by si videla ako by rýchlo mali za teba náhradu a ešte by ti to aj vykričali, že nech si nenamýšľaš, že si nenahraditeľná. Okamžite odtiaľ preč, zachraňuješ si zdravie!
naozaj nemáš čo stratiť, treba si hľadať novú prácu a vždy ak sa ti tam nebude páčiť je tam skúš.doba....a vždy máš nárok na podporu, takže akú takú istotu že budeš mať z čoho nalbližšie mesiace platiť hypo máš...jasne možno natrafíš na zlú práce, nič sa nedeje skúšam ďalej.....ono čím dlhšie ostávaš na jednom mieste, tým sa človek viac bojí zmeny....treba skúšať, niekedy človek zistí že práca predavačky niekde v drogérii alebo kozmetike ho baví viac ako v kancli a ani finančne to nie je veľký rozdiel....ono záleží odkiaľ si a aké sú v okolí možnosti....ak bývaš v okolí BA, tak nie je o čom, tam si niekde v centre nájdeš slušne platenú prácu aj ako predavačka.....ak si niekde z východu tak tam by som už bola opatrnejšia a dala výpoveď až keby som mala nájdenú ďaľšiu prácu
tým nechcem povedať že choď robiť predavačku keď máš VŠ, len že sa neboj vyskúšať aj inú prácu....ak napr.chceš skúsiť bankovníctvo - pozeraj prácu na centrále, nie na pobočkách, ak vieš jazyk pozeraj medzinárodné firmy napr.IBM, ale naozaj všade ej to o ľuďoch na akých natrafíš....treba skúšať, odvážnemu šťastie praje😉
Ano zazila som nieco podobne. Odisla som z prace na podporu, urobila som si kurz a vycestovala do at opatrovat babky. Mne uz to bolo jedno co budem robit len som potrebovala zmenu o 180 stupnov v kazdom ohlade..Ta velka zmena zivote ma uplne nakopla....ale to som este nemala dieta tak som si to mohla dovolit
Zažila som niečo podobné. Išla som na PN, potom na Up. Hlavne poriadne si treba oddychnut. Nejak bolo nejak bude, zdravie je len jedno. Ja len lutujem že som neodišla oveľa skôr, kolko stresu som mohla byť ušetrena
Nic ine ako odchod ti nepomoze , kazdy je nahraditelny, nemysli co budu robit bez teba v takych firmach kaslu na zamestnancov vzdy niekoho najdu, odid lebo sa dostanes do depresii
Musíš odísť veď už Ti to psychika hovorí...kto by vydržal robiť v takom strese?
ahoj, tak tu naozaj nie je o čom... okamžite daj výpoveď, práca bola a bude. Dôležitá si ty! Tvoje zdravie, tvoja psychika... 🙂 zmeny sú ťažké, a chápem že po toľkých rokoch je asi najväčší problém práve túto ZMENU zrealizovať, ale určite tým len získaš.. a v takýchto podmienkach pracovať :( ...ľudia vyššie majú pravdu, je len otázka času kedy ti to zdravie dá na javo, nemáš načo čakať, možno už včera bolo neskoro...
choď do fitka, zavolaj kamošky do kina, začni zažívať veci, z ktorých si mávala radosť a tie tvoje túžby, čo chceš robiť, ako sa chceš cítiť výjdu na povrch a budeš vedieť, ktorou cestou ísť. Držím palce !
@mogaa Inak , najhorsie je, ked clovek nadobudne pocit, že bez neho firma padne. Nie, nepadne. Kazdy je nahraditelny. Ked odides, ani pes po tebe neštekne. Nemysli, si že za tebou budu plakat. Ak teda mas tolko roboty, tlac na to, ze chces ovela viac penazi, samostatnu kancelariu, noveho kolegu. A hlavne nenechaj na seba hukat. Keby na mna zreve šef, dvihnem sa a odidem. Pred odchodom by som mu povedala, ze v takom prostredi sa pracovat neda. Ked vas tam tak chcu a potrebuju, vyhoveju vam. Po dalsie, ak je firma taka bohovska, predpokladam, ze aj bohovsky zaraba, takze penazi maju dost, aby vas zaplatili, tak ako aj vacsie priestory. V opačnom prípade daj výpoveď. Tu nie je čo iné poradiť.
chceš si uhnať chorobu zo stresu ak si zdrava kašľať na peniaze niečo sa vždy najde ale v takom zlom negatívnom prostredi pracovať nieje sranda a že šef by ťa preklinal Karma je Zdarma aj naňho raz dôjde to mi ver ale veľmi zlým ,škaredim spôsobom ked si zdrava chod preč máš syndrom vyhorenia aby si s toho nedostala niečo zlé zo stresu je aj ťažka epilepsia, nebodaj ta pliaga a zdravie mame len jedno čo pozraš na peniaze fináncie sa vždy dajú zarobiť aj brigádne ale zdravie máš len jedno v pripade že ťa zradi zdravie tak ani ťa nikde nezamestnajú mysli na to práca vždy bola je a bude ked máš vzdelanie tak si môžeš vyberať za aku mzdu pôjdeš robiť držim palce.
Ja som mala presne to iste co ty. Vecer som nemohla zaspat lebo som si predstavila ze zase do roboty. Rano nervy. Zaludok ako na vode. A jedneho dna som s tym sekla a rano zavolala ze som chora. Sla som na PN a som uz PN treti mesiac a este aj dlho budem. Tyzden mi vyvolavali z roboty a potom ich to prestalo bavit a uz mam klud. PN mam dobru a plus mam k tomu este aj peniaze z poistky a prijem mam ovela vacsi ako ked som chodila do roboty. Takze jednoznacne sa hod na PN a popri tom hladaj inu robotu.
Mala som podobný zážitok z predošlej práce, ako aj veľa mojich kolegýň. Ak by si chcela zmeniť prácu, napíš mi. Hľadáme nových ľudí do tímu.
Ja som pár mesiacov v novej práci, tešila som sa keď som tam nastupovala ale každým dňom je to tam len horšie. Práce mi stále len pribúda, vkuse školenia, meetingy, mám pocit že nič nestíham a pracujem viac ako by som mala. Benefity žiadne, plat o ničom, no potrebovala som polovičný úväzok tak som to vzala, keďže nič lepšie nebolo. Každý deň som v strese co ma zas počká,zle spim a na druhy deň som unavená. No takto to bolo aj v posledných 2 firmách kde som robila a preto som odišla. No mam pocit ze vždy aj v tej novej práci sa to po skúšobnej dobe zvrtne k horšiemu. Neviem si rady. Vždy keď zistia že som šikovná, začnú na mňa len valat. A ked sa človek ozve tak je ešte zle. Ja neviem kde robím chybu ze si neviem nájsť kludnu pohodou prácu za normálny plat. Asi taka ani neexistuje. Tiež sa mi nechce stále meniť miesto a dúfať ze to bude konečne fajn. Cítim sa úplne vyhorena.
@rainee sikovnost netreba nikdy ukazovat. Vzdy sa treba tvarit ze mas toho vela aj ked realne nemas. Ja by som stihla o 50% viac keby som chcela, ale tvarim sa vzdy ze mam dost ked mi chcu nieco pridat. Obcas nieco mensie navyse vezmem aby sa nepovedalo. Vzdy to pekne aj manazmentu naservirujem co som spravila aby som mala trochu viditelnost. Zivot je len jeden a ja chcem mat hlavne zivot a nie len pracu aj ked ma bavi.
Ahoj, ako sa situacia vyvinula? Stale si v tej praci alebo si si nasla nieco ine?
@mogaa mas pravdu,neviem coho sa bojim a je cas na zmenu. Dufam,ze tu nebudem o dalsi rok fnukat,ze som neodisla s stale ich trpim