Čo robiť, keď šéf kričí pred zákazníkmi?
Dobry deň, je toto moja prvá práca po škole (predavačka v obchode) a robim tu mesiac, šef sa na mňa prednedávnom vrhol s tým že prišla zlá recenzia na obchod, že som sa nepozdravila niekomu a je tam neporiadok. Pozdravím sa vždy každemu tak nechapem(možno nepočula, nezdravím sa úplne hlasno, mam celkom tichší hlas), v teň deň nebolo upratané lebo som sa len chystala upratať to, no nejaká milá pani zjavne radsej napisala recenziu než aby do povedala do oči. Začal na mňa kričať (aj pred zakaznikmi) a robiť zo mňa hlúpu lebo som sa spytala nejaké otázky ohladom chodu obchodu(nechcela som spraviť chybu) vraj mam byť samostatna a rozmýšlať že on to za mňa robiť nebude… Nebolo mi moc príjemne asi nikto nemá rad ked na neho kričia.. Čo by ste robili?
Mám podobný problém, ale dospel som k záveru, že to robia naschvál. Programujem, robím, čo sa mi povie, a snažím sa, aj keď nie som taký dobrý ako kolega. Predsa len je tam dlhšie a asi nič iné nepozná, len sedieť za počítačom. Respektujem to, viem, že aj nová kolegyňa, ktorá práve dokončila inžiniera tak sa snaží. Vnímam však nuansy, kde ja už mám niečo odžité, a vidím, ako to asi funguje. Buď niekto prijme, že sa snažíš a postupne sa dostávaš na určitú úroveň, avšak či už to je prvá práca alebo nie, všetko ma svoj čas, prevahuje racio - logika. Alebo šéf bude hľadať dôvod to takto nevnímat, pretože nemusí, tu celkem dosť potom hrajú veľkú rolu emócie. Je to len rozhodnutie. Rozhodnutie človeka, a ten emócie má. Len je úctihodné ,ked' ich vie hlavne riadiť. A ak nie, tak si ich musí obhájiť. Nechce sa cítiť ako zlý človek, a taký šéf si sám môže podvedome vytvárať dôvody, aby mu to dávalo zmysel, aby mohol kričať alebo sa na teba sťažovať a vnímať ťa negativne. Nemusí to byť tvojím pričinením, ale môžeš sa stále radšej maximálne pozrieť na to, ako sa zlepšovať. Vieš, kto si a ak sa chceš zlepšovať, jednoducho to urobíš. Ak nie, tak nie. Ale aj tak bez ohľadu na to, aké je okolie, aká si ty, okolie si dôvod vždy najde.
Dnes som spravil svoje maximum a pred všetkými v miestnosti šéf urobil také komentáre na moju hotovú prácu, že keby sa všetci pozerali do toho istého monitora ako on a ja, pochopili by. A možno aj chápali. Mne to prišlo ako niečo, čo nemôžem zrejme ovplyvniť. Bol som pozorovateľ niečoho ako ludské správanie a moc. Ak ma chce vyhodiť, spraví to, som si ihned pomyslel. Nemusí mať dôvod, urobí si ho. Ale pozerať sa na to mojimi očami, to je ten život. Verím, že to máš rovnako. Každý z nás to zažil. A skutočne. Treba si to užiť. Tá chviľka neskutočnej diskreditácie či krivdy, vytvára v tebe nové hodnoty, posilní ťa to, a zistíš, kto si a kto nie.
@jankasmejka tu vobec nejde o to 🙂 ale kludne uc podnikatela ako sa ma spravat :D proste bud si najdes inu pracu, alebo budes jeho vybuchy riesit protiutokom (a mozno ta nevyhodi, ale sa preberie), alebo ignoraciou...