Spravila vás konkrétna pozícia odolnejšími?
Ahojte. Ak ste mali konkrétnu prácu, kde ste možno zo začiatku boli vyklepané, alebo s nižším sebavedomím, stresor, over-thinker, people pleaser, pomohla vám tá konkrétna pozícia aby ste boli trošku "odolnejšie" alebo proste keď je raz človek taký tak taký už aj ostane?
Zamýšľam sa tak nad sebou či mi táto práca časom pomôže mať trošku viac hrošiu kožu alebo či s tým ajtak jedného dňa seknem lebo som bábovka 😁 tak si rada prečítam skúsenosti ostatných. Ďakujem a pekný deň.
Moja uplne prva praca boli hned reklamacky, poriesila som viacej veci ako samotny majitel firmy, ak islo o pritlačenie na vyrobcov. Po roku som dala vypoved, ale odvtedy ma uz nic nevyvedie z miery. Sebavedomie stuplo, uz viem, ze coho sa chytim to mi pojde. 😁
Ja ked som zacinala a mala som si na pojednavani sadnut pred x ludi, zapisovat priebeh pojednavania, klast otazky tak, aby som vedela na konci vytvorit rozhodnutie, ktore bolo v sulade so zakonom, pomedzi to ukocirovat hadajucich sa ludi a zaroven znasat utoky na svoju osobu, bola som uzlik nervov. Po 13 rokoch pojednavani som to zvladala s jednym prstom v nose a s druhym v zadku, dokonca ma to tesilo. Aj vdaka tejto praci nemam problem komunikovat s cudzimi ludmi a nenechat sa vytocit.
Ak sa chces v pracovnej oblasti posunut co sa tyka tychto softskills, musis sa tymto situaciam, ktore su mimo komfortnu zonu vystavovat...kazda skusenost ta posunie, ak mas pri sebe este dobreho leadra alebo seniora, ktory ti dopomoze, tak treba len na sebe postupne pracovat a ide to...da sa to casom prekonat, resp stress z tychto situacii sa jednak znizi a jednak sa naucis s nim pracovat 🙂 nikto sa uplne dokonaly nenarodil a aj doleziti manazeri maju tremu na velkych prezentaciach napr, len to vedia uz lepsie zvladat...vlastna skusenost 🙂
Odolnejsia? Nie. Aspon nie psychicky voci urcitym faktorom. Ale aspon viem po jednej konkretnej skusenosti, v akych typoch firiem pracu urcite nebudem uz nikdy hladat. A to u malych sukromnikov. No vseobecne rokmi alebo skusenostami som prisla na to, ze mat pracu neznamena uplne tancovat ako ini piskaju, ale ani prikyvkavat na koninu, ak je to pre mna ako zamestnanca nevyhodne, resp ak z toho nemam nejaky konkretny uzitok ja. A takto posledne roky fungujem. A osvedcilo sa mi to. Proste beriem robotu ako obchodny vztah, v ktorom su dve strany. Neberiem to ako jednostrannu diktaturu zamestnavatela, ani ho nebudem nikdy stavat do tejto pozicie, necitim potrebu fungovat ako taky vazal bez nazoru. Alebo byt ticho, aby sa nahodou niekomu nieco neznepacilo. Ked ale rozmyslam ako som fungovala napr v uplne prvej praci, tak je to teda rozdiel co sa tykalo mojho vtedajsieho pristupu a toho teraz. Ale zas ja nie som velmi empaticka, skor priama. Az velmi. A nedam si skakat po hlave. A to plati aj pri praci. Pracu mam ale taku, kde sa razny neprisposobivy pristup v podstate aj vyzaduje.
Ked som mala 20-21 rokov, bola som stale taka utiahnuta.Introvert ktory sa bal s niekym rozpravat Hanbila som sa aj pizzu objednat.Nevedela som komunikovat s ludmi.Radsej aom pisala sms ako volala.Hanbila som sa aj za to ako vyzeram....Taka mala utiahnuta myska co nevie "vstrcat z davu.'Zamestanal som sa na mieste kde bolo treba kazdy den nieco vybavovat,kazdy den byt v kontake s kientami.Ci osobne ich navstevovat,alebo po telefone s nimi volat.Dostala som odvahu,jazyk sa mi rozviazal.Odvazila som sa aj lepsie obliekat aby to bolo elegantne,pekne a aj prednosti na postave ukázať.Stuplo mi vdaka tomu moje sebavedomie a vsetky moje predchadzajuce obavy a hanba sa vytratila
Ja som mala velke problemy na strednej skole a aj po. Bala som sa komunikovat s cudzimi ludmi, neodvazila som si ani len pizzu objednat, nie to napr. ist na nejaky urad a vybavit si cokolvek sama, bola som totalne stratena, velmi ma to trapilo. Navstivila som aj psychologa a ten mi povedal jednu vetu: "Pomohlo by vam, ak by ste vystupili z vasej komfortnej zony.."
Tak som prijala poziciu recepcnej v hoteli 🫣. Prve dni boli brutalne, viackrat som sa prezliekala lebo som bola taka spotena od nervov, ze som musela stale komunikovat s cudzimi ludmi. Na moje prekvapenie som sa ale velmi rychlo do toho dostala a citila som brutalnu ulavu a bola som aj sebavedomejsia.
Takto som si odpracovala 3 roky a nasledne hladala nieco ine, kedze som sa chcela karierne posuvat. Vystriedala som niekolko pracovnych pozicii, spravila nejake kurzy, skolenia, zdokonalovala v ANJ....No a moja posledna pozicia pred nastupom na matersku bola pozicia produktoveho manazera na marketingovom oddeleni v korporate, kde som robila prednasky pre obchodnikov a komunikovala s dodavatelmi a vyrobcami na dennej baze 😁.
Ludia, ktori ma poznali na strednej ma ani nespoznavaju a ja som ovela sebavedomejsia, ako kedysi. Mne to napr. velmi pomohlo aj so samotnym materstvom, ze som si viacej verila na zaciatku v niektorych veciach.
Extremne ma tieto pracovne skusenosti posilnili. Takze, ak tuzis po zmene a si ochotna na sebe pracovat, tak jednoznacne ANO! Drzim palce 🤞.