Začínam nenávidieť svoju prácu
Pre kontext - som pár rokov po VŠ, prvá práca bola fajn, bola som tam pol roka, nemalo to perspektivu. Našla som si novú prácu, juniorská pozícia v korporáte - tzv monkey job. Bola som tam vyše roka, potom mi ponúkli vyššiu pozíciu. Hneď som to brala, lebo som tušila, že pôvodná pozícia nebude dlho existovať. Mala som pravdu, je tam teraz tak polovica zamestnancov, aj to asi nie na dlho. Nemôžem povedať že ma tá predošlá práca nejako bavila, ale aspoň to nebol taký stres. Pomáhala som chvíľu na jednom projekte, to bolo na pár mesiacov. Teraz som na normálnej pozícii už vyše 2 rokov - na to že som pár rokov po škole mám fajn plat, super kolektív, ale začína ma veľmi ubijat tá práca. Mám pocit že nikdy nič nefunguje ako má, každú chvíľu niečo nejde, je nejaký problém, o niečom sa nedozvieme, o niečom sa dozvieme neskoro, niečo robíme dlhodobo zle a nevie sa o Tom. Proste bordel. Všetko je urgent, uz včera bolo neskoro, ja keď niečo potrebujem od niekoho z kolegov, tak sa neviem dočkať odpovede. Ja viem že svet nestojí na mojej práci ani na tej firme, ale snažím sa ako viem, a výsledky toho snaženia neexistujú. Proste nie sú - nemá ich kde byť vidno. Čiastočne som v kontakte aj so zákazníkmi, odtiaľ prichádza ďalší tlak, lebo znova je všetko urgent, a aj keby som sa rozkrajala, jednoducho nemám časovú kapacitu všetko to stíhať tak, ako by som chcela. Nikto mi síce nestojí za chrbtom, no neuveriteľne ma to vyčerpáva. Neviem ako ďalej, ak preskočim do iného korporátu, zas to bude to isté, len trošku iné, a za horší plat. Stále som sa utešovala že po dlhšom čase sa zabehnem a už to bude fajn, ale som tam dva a pol roka, a mám pocit že stále len niečo hľadám, zistujem, a na konci dňa mám pocit, že aj tak nič neviem. Je to takto všade, alebo je problém vo mne? Nemôžem povedať, že som úplne nespokojná, ale spokojná tiež nie som.
ale takto to vacsinou je, ak mas vyssi plat, tak mas aj viac zodpovednosti, monkey jobs postupne prestanu existovat.
Z mojej skusenosti je to takto casto na korporatnych poziciach.
No, už len musíš v sebe zmeniť postoj. Lebo, keď ti nikto nestojí za chrbtom, ten tlak na seba si vytváras sama.
Korporat. Typicky. Meetinguje sa aby sa meetingovalo.Chaosi sa aby sa akoze pracovalo. Zodpovednost netransparentna. Ziadne konkretne vyvodzovanie dosledkov...dokolecka, dokolecka.
Ja som nastúpila do práce kolektív žien 30-40 rokov a ženy sú hrozne zavistlive, falošné a zákerné. Ja mam tiež dost. Predtým som pracovala s chlapmi a to sa nedá porovnať. Som z toho tiež vyčerpaná...
Toto neni len o korporatoch toto je na kazdej vyssej pozicii kdekolvek, a cim vyssie tym horsie. A to este nemas zodpovednost za budget, revenues, profit... Ludia si predstavuju top manazerov ako hraju golf a beru tazke peniaze, ale ten tlak je tam neskutocny.
Ja mám celkom šťastie na kolektív, aspoň v rámci môjho tímu. Ale každý má dosť svojej práce - keď treba tak sa poradíme, ale často má každý iné informácie, povie že treba kontaktovať niekoho iného. Ten niekto mi odpíše na konci dňa, keď už riešim niečo uplne iné, proste nie je v tom normálny systém. Niektoré veci stoja na pár ľuďoch, keď majú voľno nedá sa dopátrať kto to má riešiť za nich. Robia sa zmeny a nastavenia, o ktorých nevieme, potom nás kontaktuje zákazník a my zas len tapame. Ja viem že to ani nie je môj problém, ale v rámci mojej práce sa s tým musím popasovať, no začínam toho mať dosť. A to ani nie som na nejakej vysokej pozícii.
v korporáte je to tak, to je úplne na hlavu svet…
No, už len musíš v sebe zmeniť postoj. Lebo, keď ti nikto nestojí za chrbtom, ten tlak na seba si vytváras sama.
@hipuska no, ono je to tak, že sú určité veci ktoré musím riešiť ja - teda záleží na mne ako dlho sa s tým budem babrať. Čím dlhšie budem čakať, tým viac sa mi toho nakopi, tým viac bude zákazník tlačiť, atď... U nás sa ráta s tým, že každý robí čo moze.
Musis zmenit tvoj postoj … nejde o zivot, nejde o nic. Vsade chaos, nic nefunguje, ale vsetko sa nejak vyriesi - je trwba vediet, kde su priority a nebyt perfekcionista .. prosim a dakujem ti nepovie skoro nikto .:.. bud sa prisposobis alebo vyhoris. Korporat na jednotlivcovi neskrachuje, ani ho jednotlivec nezaujma … nie je Anca, bude pracovat Mara …. Mozno si zvyknes, mozno nie … si len par rokov po skole … daj tomu cas
Bože ako keby si písala o práci kde pracujem ja 🥹🤣🤣🤣 do bodky..
Ja by som sa zamerala na to, čo robíš po práci? Príroda, tvorba, priatelia… Oddych a relax.. niečo pre teba terapeutické. Potom nebudeš tak prežívať prácu. Garantujem.
zo skusenosti blizkych ludi okolo mna - zmenila by som projekt alebo rovno korporat. su projekty ako ten tvoj, kde je vsetko zle, vsetko hori, nestiha sa, malo by tam skratka robit viac ludi, ale nerobi. a su projekty, kde je obcas horsie, ale vacsinou relativne pokoj. ak chces, napis mi sukromnu spravu, mozem ti napisat konkretnejsie.
@anonym_autor Vo veľkých korporatoch to je pomerne často takto, nakoľko kým sa dostanú informácie a úlohy cez viacerých ľudí, tak to trvá. Treba aj trochu s ľahkosťou to brať, že sa to nejako urobí. Ale toto ma aj výhody, lebo furt sa dá na niečo "externé" vyhovoriť :D
Teraz pracujem v malej firme okolo 10 ľudí. A už aj tma niekedy vzniká chaos :D Ale väčšina veci sa zvykne v pohode s predstihom stíhať. Akurát že kazdy má svoju úlohu a keď niečo zlyhá, tak sa presne vie kde a teda nemáš sa na koho/čo iné vyhovoriť 🙈 Má to teda svoje výhody aj nevýhody. V korporátne sa ľahšie skyjes, a procesy trvajú dlho. V malej firme sa neschovas, ale zase vie ťa to ďalej posunúť, nakoľko musíš makať.
Ale keď si veľmi nespokojná skús aj nieoc iné. 🙂
Ja mám celkom šťastie na kolektív, aspoň v rámci môjho tímu. Ale každý má dosť svojej práce - keď treba tak sa poradíme, ale často má každý iné informácie, povie že treba kontaktovať niekoho iného. Ten niekto mi odpíše na konci dňa, keď už riešim niečo uplne iné, proste nie je v tom normálny systém. Niektoré veci stoja na pár ľuďoch, keď majú voľno nedá sa dopátrať kto to má riešiť za nich. Robia sa zmeny a nastavenia, o ktorých nevieme, potom nás kontaktuje zákazník a my zas len tapame. Ja viem že to ani nie je môj problém, ale v rámci mojej práce sa s tým musím popasovať, no začínam toho mať dosť. A to ani nie som na nejakej vysokej pozícii.
@anonym_autor bud rada ze mas pracu pri počítači....mna korporátnych po materskej vyhodil.....a musela som odísť do zahraničia......skus to brat dočasne....šetrí si a tak...jym si zalozis rodinu
@anonym_autor riešila si to s nadriadeným? Mimo práce si vieš oddýchnuť a vypnúť? Vieš oddeliť prácu od súkromia?
Napis mi sukromne
Začínajú sa prejavovať deti,ktoré sa hyckali v školách, ze sú všetky múdre a úžasné a svet je spravodlivý a všetko je neviemake len ,aby bolo dobre. Zrazu tvrdá realita a po dvoch rokoch vyhorievaju lebo nezvládajú tlak ani to ,že svet sa netočí okolo toho čo chceme. nuž ... A bude to horšie.
@barbie2023 každá generácia má niečo…
Pod robit do statnej spravy a zistis co je chaos a neodbornost, navyse za mizerny plat 🙄
@anonym_autor z toho, čo píšeš je velka cast naozaj o tvojom postoji a prístupe. Skvele, že sa prácu snazis robiť najlepšie ako vieš, na druhu stranu je zdravé si zachovať istý odstup, nebrat veci tak vážne a osobne. S tým chaosom, tlakom, urgentnostou sa vyrovnať. Vo väčšej či menšej miere to máš všade. Robíš, čo sa da, si len človek, ostatných zmeniť nedokážeš.. Možno by pomohlo dať si dlhšiu dovolenku a pozrieť sa na veci z odstupu. Ak ti to nejde, radšej zmeniť projekt, pozíciu či dokonca firmu. Predtým sa však pokus o tom porozprávať s nadriadeným, možno sú možnosti, o ktorých nevies.
Neviem, čo by si robila vo firme, kde pracujem ja. 2 šéfovia - matka a syn, každý dá príkazy, totálne protichodné. Potom vrieska jeden - prečo ste to urobila tak ? Lebo mi to šéf č. 2 prikázal . Ale mňa to nezaujjíma, čo vám prikázal :D
Vyhorenie?