Ženy podnikateľky
Ženy, ktoré ste sa rozhodli pracovať samé na seba skôr mám na mysli služby pedikúra, kozmetika, fotografky, opatrovateľky, máte obchodik...išli by ste do toho znova?Čo bol impulz kedy ste sa rozhodli, že chcete pracovať samé na seba?Posledné 2-3 r mám pocit, že prišiel čas na zmenu mám 40 r.a nie som stavaná pracovať pre niekoho iného, ešte nikdy som nepracovala s takým zápalom ako tu niekedy čítam, že ľudia chodia do práce s radosťou, chcú napredovat...Pracovala som v rôznych odvetviach personálna agentúra, marketing vždy som pracovala iba pre peniaze a potom som bola frustrovaná, že hľadám v práci aj niečo navyše nejaký cieľ?Keď mi vyhovoval kolektív nevyhovoval šéf, keď vyhovoval šéf bola
Ja som nikdy moc podnikat nechcela . Bola som dlho doma lebo som mohla a uz som sa zacala aj nudit tak som si otvorila salon na konci leta. Robim len na objednavky ako mi to vyhovuje. Rozhodla som sa tak len skrz to ze popri praci mojho muza + male dieta by som ani nebola schopna najst si pracu od -do a takisto asi by som ani nebola ochotna zit ako skoro kazdy v tomto otrasne uponahlanom svete,robota,dieta,domacnost,niet casu na poriadny rodinny zivot . Keby mam dieta velke ze sa oriadi a postara o seba same tak kludne robim aj 8hodin ci uz na seba alebo hocikde inde ale asi skor pre niekoho, podnikanie nieje tiez prechadzka ruzovou zahradou
Ja mám 43, podnikám 6-ty rok, z veľkej časti robím to, čo som predtým robila roky ako zamestnanec. Bavilo ma to ako zamestnanca, baví ma to v rámci podnikania. Píšeš, že máš 40 a nikdy si nebola v práci nadšená. Prečo si si 20 rokov nikdy nehľadala prácu, ktorá by ťa bavila? Ono totiž podnikať a nemať šéfa neznamená automaticky, že je práca paráda. Ak sa chceš podnikaním naozaj uživiť, tak je v drvivej väčšine prípadov náročnejšie ako zamestnanie. Poviem na sebe, keď som bola zamestnanec, každý mesiac mi na účet píplo 3000 eur, bez ohľadu na to, či som makala na 120% alebo len na 80%. Peniaze pípli aj keď som bola na dovolenke, či PN. Peniaze pípli, aj keď bolo v práci hluché obdobie. Lenže ako podnikateľka, ak som chorá, nič nepípne. Ak idem na dovolenku, nič nepípne. Prišla korona, pár mesiacov nula príjem ale odvody som platiť musela. Samozrejme, prežila som to, pretože mám vysokú rezervu a postupne som začala riešiť ďalšie podnikanie, aby som riziko rozložila a príjem zvýšila.
Ďalšia vec je rozbeh podnikania. Neviem, či máš konkrétny segment, v ktorom by si chcela podnikať. Ak áno, máš premyslených XY faktorov? Aká je konkurencia v tvojom okolí, čo vieš ponúknuť nad rámec konkurencie, aký je dopyt v okolí po tom, čo chceš robiť, vstupné náklady, mesačné prevádzkové náklady, rezerva na životné aj prevádzkové náklady na prvé mesiace možno aj rok ak nebude zisk hneď od začiatku. Takže ak nad tým uvažuješ ale potrebuješ povzbudiť, odporúčam vypracovať si kvalitný podnikateľský plán. Ten ti dá odpovede na množstvo otázok.
A ešte k tvojej otázke, čo bol impulz, že som sa rozhodla ísť do podnikania. Asi blížiaca sa 40 a pocit, že už som pracovala dosť pre iných a je načase ísť robiť iba čisto na seba. Ale ako som už napísala, mňa moja práca celé tie roky bavila. Ty píšeš, že práca ťa nebavila, buď bol zlý kolektív, alebo zlý šéf. Toto by nemal byť dôvod, prečo chceš ísť podnikať. Dôvodom by malo byť to, že vieš niečo ponúknuť, že si v tom dobrá, že ťa to baví, že máš na to kapitál (napr. aj spomínanú dostatočnú rezervu platiť si život aj podnikanie kým nezačne nosiť peniaze).
Ja mam na ženu pomerne netradičnú prácu - som remeselník. Jedine co ľutujem ze som sa neodvážila ísť touto cestou oveľa skôr. Práca ma veľmi baví a nasla som sa. Navyše dosť cestujem a stretávam príjemných a zaujímavých ľudí.
Napíšem ti tak všeobecne, asi podobný príbeh co všetci čo sa začali živiť samy. Prvý rok, dva sú ťažšie, proste na rozbeh treba kapitál a zákazníkov, to chvíľu trvá kým sa to rozbehne ako ma. Takže ak vieš trochu utiahnuť opasok tak plus pre teba. Tiež je naozaj iné keď ti v zamestnaní príde rovnaký dátum výplata a nestarás sa. Sama na seba riešiš ďaleko viac veci ako zamestnanec. Vzhľadom na povahu mojej profesie mam peniaze dosť nepravidelne a sezonne, tak som sa musela naučiť si to rozlozit. Tak isto som sa musela naučiť sa vedieť oceniť, nehanbit sa vypýtať si za moju pracu. Ale za tu slobodu mi to stojí.
Najzábavnejšie na tej voľnosti je ze človek to proste vníma úplne ináč. V zamestnaní ak som chcela dovolenku ci voľno a napríklad mi ho nedali keď som chcela ja tak som zúrila a vnímala to ako nespravodlivosť. Teraz si tiez nemôžem len tak vziať týždeň voľna keď si zmyslim, je to oveľa zložitejšie, musím si to naplánovať ale vôbec mi to nevadí.
podnikanie je super, clovek je istym sposobom sam sebe panom. ja som este zamestnana chodim do prace kazdy den, ale dostala som sa do spoocnosti kde je moznost vybudovat si az tri rozne druhy prijmu a pracujem na tom aby som do prace chodit nemusela, aby som mohla robit len tuto pracu v case kedy bude vyhovovat mne, od pondelka do piatku a aby som sa nemusela nikomu a nicomu prisposobovat 🙂
Zase zlá pracovná doba..už dlho mám v hlave vlastný projekt a bojím sa, váham...budem rada, keď sa podelíte ci ste spokojné, že pracujete samé na seba, či ste nervózne a viac cítite zodpovednosť, klady mínusy....konkrétne práca ma nezaujíma v com pracujete, ak sa podelíte budem rada, ak nie chápem.....