Zvýšenie spokojnosti v práci po zmene prístupu

No tak aspon vidis, ze sa netreba premahat. Naco. Nic ine by som si z toho nevzala a ani nic nerobila 😀

Z mojej skusenosti je mnohokrat lepsie spravit iba to nevyhnutne, co sa po tebe pozaduje.

lebo ako ja som fakt makala svedomito, ešte doma som rozmyslala ci som vsetko spravila dobre kontrolovala za sebou neustale a furt bol nejaky problem..sice maly ale bol..a teraz ako na to kaslem uplne tak zrazu je vsetko super..neviem ci ma ešte nejdu povysit..

z moje skusenosti - taki ti "stopercentni" su najotrasnejsi kolegovia...otras s nimi pracovat

Budem úprimná - nikdy som nemala vo svojom tíme kolegov, akým si bola predtým. Čo všetko 100x kontrolovali, ostávali nadčas hoci všetci ostatní to zvládali za bežnú pracovný dobu, doma premýšľali nad prácou. Takí ľudia si myslia, že sú rok zamestnanci. Nie sú. Na druhej strane, mať prácu v paži je druhý extrém. Uvoľni sa. Ak máš prácu, ktorú vieš urobiť za bežnú pracovnú dobu, tak ju tak urob. Ak si v práci dôsledná, stačí to po sebe skontrolovať raz, netreba viac krát. Nebuď napätá ako predtým ale ani to nemajú v paži. Získaš väčší kľud, pohodu aj radosť z práce, budeš aj ako kolegyňa pôsobiť viac v pohode a veselšie.

staré známe : "premotivovaný blbec je horší ako triedny nepriateľ "

ja by som nepovedala ze som premotivovana jednoducho som mala sefku ktora bola velmi dosledna a a museli sme tak vsetci pracovat ..niektori to zvladali iní nie ale ja som sa pri nej naucila preciznosti a doslednosti..ako jedina som plnila jej pokyny do bodky neodisla som z prace kym nebolo vsetko tip top a aj tak boli stale nejake male chyby kazdu chvilu sa nieco naslo co nebolo ok, tak jedneho dna som si povedala ze zacnem mat proste v pazi..ze spravim to co musim ale nic viac a nepjdem sa pretrhnut aby bolo vsetko spravene dokladne ako doteraz..

Preciznost a doslednost by mala byt v kazdej praci. To nie je nic extra podla mna. Ja som sa rokmi naucila, ze sa snazim spravit vsetko co sa po mne pozaduje cez pracovnu dobu. Ano, nesedim za stolom, nekukam videa alebo filmy, nekavickujem pol dna. Lebo na to nemam cas. Ale moj volny cas je mi viacej ako nadcasy, ktore nie su platene.

@anonym_autor menej je niekedy viac. U mna to tiez tak casto bolo, ked som sa snazila, nic, stále volaco. Ked som to mala na haku, nejak to slo zrazu lepsie.

@lenka0908 aj pre mna to bolo strasne tazke ale jednoducho uz som nevidela vychodisko, vytykana kazda drobnost tiez taka co by v inej firme vobec nikto neriesil proste uplne malickosti, vedeli o mne ze som svedomita ze makam tam najusilovnejsie ale stale ma museli za nieco zdzubat..uz mi to prislo niekedy ze to robia uz len tak zo zvyku alebo preventivne..po asi 750-tom taktom zdzube mi dotiekli nervy a povedala som si ze dost odteraz menim pristup..mam na haku a ked ma vyhodia ich problem..no a odvtedy zrazu ani jedna chyba, maximalna spokojnost somnou, chvaly z kazdej strany..

@lenka0908 ja to mám tiež takto v práci - šéfka je perfekcionistka až tak, že sa sama dostáva na hranicu únosnosti, je na pokraji vyhorenia. Tá vie tak buzerovat za akúkoľvek maličkosť, ktorá firmu reálne nič nestojí, ale v kuse naháňa a rieši maličkosti, všetko musí byť tip-top, ešte aj farby v prezentácii musia byť jej oku lahodiace, i keď každý to ma reálne v paži. Nehrozí odlepit sa cez deň zo stoličky, v kuse požiadavky. Mám jej už po krk s jej perfekcionizmom, nehrozí spomaliť, hneď začne naháňať a dávať úlohy navyše. Co s tým? Asi len zdrhnúť skôr ako človek príde o nervy, s perfekcionistom šéfom sa asi nedá dlhodobo fungovať. A to mam najlepšie výsledky na oddelení a aj tak zarypuje za akúkoľvek drobnosť, aj keď aj vďaka mojim výsledkom je za hviezdu.

@anonym_autor mňa tiež všetci chvália, lebo robím aj také veci, ktoré sú spoločné a nikto ich nechce/nevie robiť. Viem, že mám veľmi dobre meno vo firme, čo z toho, keď šibnutej šéfke nič nestačí, stále chce viac a buzeruje za veci, ktoré si iní ani nevšimnú a ešte poznamená, že ona nemôže za to, že všetko, čo nie je tip-top, ju proste vyrušuje - úplná buzeracia. Asi to už psychicky pri nej nedávam, to si ani neviem predstaviť, čo by robila, keby som si dovolila spraviť skutočnú chybu. Robím ešte pre iného šéfa a tam vidím, ako robím veci s ľahkosťou, ten do všetkého nepcha nos a necháva volne dýchať. Mám pocit, že bláznivá perfekcionistka ma ťahá dole, akoby som bola v začarovanom kruhu. Viem, že by som mala odísť, ale ja tu prácu milujem a som v nej fakt dobra. Serie ma, že kvôli tejto osobe mám začínať niekde od nuly, ale asi sa inak nebude dat riešiť túto situáciu.

@anonym_autor a takto skončila moja kolegyňa. Vyhorela a je už 4m PN. Narozdiel od nej,ty si si to uvedomila. Ona nie. Ona sa však dostala do takého stavu, že akože robila, ale nič nerobila už len stresovala, všade videla "duchov" sabotáž, no celé zle. Niekedy je naozaj lepšie ubrať zo svojich požiadaviek

Čo som si všimla počas pracovného života- ak je zamestnanec fakt dobrý, šéf sa vedome snaží ho buzerovať, hľadať najmenšie chyby, lebo sa bojí o svoju pozíciu vo firme, že by ho jeho podriadený zamestnanec vlastne nahradil vo funkcii.