Ako pomôcť žene s popôrodnou depresiou?
Ahojte maminy. Hlavne tie, ktore ju prekonali.
Tato potrebuje od vas pomoc.
Drobne info na zaciatok:
Babatko bolo planovane, porod bol chvylkova zalezitost. Ziadne komplikacie. Drobec ma 6mesiacov. V noci spinkava odjakziva, choroby ziadne. Proste maly spokojny drobcek(aj ked velky vymyselnik)...
Len nevieme dostat mamu do pohody.
Podla mna to zacalo po porode, nejedla, stratila mlieko. Uzavrela sa do seba. Kamaratky a rodinu ignoruje, vrajze ju nepotrebuju a ze maju vlastny zivot. Ak aj prisla navsteva, povedala nech nabuduce nechodia.
O malu sa stara, seba zanedbava. Nechce jest(do ust nedala nic co evidujem poslednych 72hodin!!! a to som jej nosil jedlo do postele!! v pizame vacsinu casu, neupravena).
Kupil som jej caj na depresie. Uvarila si az raz. Kupil som volnedostupne lieky na depresiu, nedala si ani jeden.
K psychologovi som ju so znamou dostal raz, aj to s vyhrazkami ze sa s nou rozvediem(a znama ze pride 300km k nam v 9.mesiaci tehotenstva aj s rocnym dietatom, len aby ju nakopala a dotiahla doktorovi). Ze psycholog chce len rozpravat o minulosti, ze to nema za potreby.
Chcel som skusit alternativne liecby(kontorla krvy- hladiny serotoninu. A injekcna liecba). Nechce.
Chcem ju dostat psychiatrovi, skusal som milym slovom, skusal som roznymi statistikami ze depresie su normalne, skusal som po zlotky jej nepekne vynadat(co je mne proti srsti).
Par dni to vyzera ze sa to zlepsuje, potom sa to zase vrati do zombie stavu, kedy pozera do blba a nekomunikuje, ked radsej spi na gauci nez by mala byt v izbe pri mne a malej. Dokaze sa schulit na podlahu vo wcku(a to mame fakt male) a cucat tam hodiny.
Poker face ale nahodit dokaze, ked sa dakto z casu na cas zastavi.
To ze musim nakupit, upratat, navarit(a to dokonca zacinam piect sladke a kysnute) mi problem nerobi.
To ze sa bojim ist do roboty aby sa nedajboze daco nestalo, ale na strane druhej si pri tazsej manualnej praci dokazem oddychnut.
Tahat to takto cez pol roka a nespoznavat osobu, ktoru som si vzal za zenu ubija. A hlavne ta bezmocnost.
Bolo mi vycitnute nespocetne krat ze je to moja chyba, ze som to nezacal riesit hned ked prisla z porodnice. Mesiac som tomu dal, to je pravda ze snad babyblues. Odvtedy sa snazim a bez uspechu. A ona nechce ani pocut.
Daka rada, vlastna skusenost, podpora by bodla. Ak sa to tu nezvrhne, dal by som jej precitat co si o tom vy, mamicky myslite. Dakujem
nuž. je to len náplasť na obrovskú ranu, ale ešte dnes jej kúpte čaj v lekárni Ľubovník bodkovaný. Je to bylinka, ktorá sa pridáva aj do antidepresív.
Je potrebné zájsť ku psychiatrovi, ale to viete.. Iná cesta nevedie. Psychológ - skvelé, že ste ju dokopali, len práve v tomto prípade by bola lepšia žena psychologička. To je taký detail. Ale keby jej iná žena povedala, že to mala tak isto, a ako sa pritom cítila a čo robila, tak by si získala jej pozornosť.
Tá jej kamoška čo cestovala tých vyše sto kilometrov vám čo radí?
O tych cajoch som tiez pisal v texte hore. 1* si caj spravila. Kupil som aj tabletky s vytazkami bylin o ktorych pisete, vytiahol z krabicky prospekt, plat tabletiek a do dnesneho dna neubudla ani jedna.
K tomu psychologovi: jednalo sa o psychologicku, ktoru mi odporucili znami.
Kamaratka je tiez bezradna, ako na nu..
@hanumansk Najlepsie je, ak by ste to prekonzultovali s nejakym psychologom/psychiatrom, ze ake su moznosti, kedze ona nema zaujem to riesit.
Tiez by som sa pokusila o tom s nou hovorit, prejavit pochopenie, podporu a poukazala by som na to, ze to je bezne, ze sa to u mnohych mamiciek vyskytuje a ze sa s tym da vela urobit, ak bude mat zaujem, ze sa zase moze citit dobre a stastne.
Ziadne prirodne preparaty tu uz nepomozu. Plnym pravom sa obavate ze sa moze nieco stat. Zial poznam viacero takych pripadov a dva dokonca skoncili tragediou. Neviem ci ma tvoja partnerka rodicov, ale urcite treba cim skor konat. Sama sa z toho urcite nedostane. A znici to vas oboch.
Rodicov ma, ale vztahy tam niesu bohvieake. O otcovi ani pocut(rozvod v detstve) a mama ma tiez depresie, nechut do vsetkeho. Ani sa nezaujimala o drobca. Dvaja ludia jej najblizsi pribuzni prisli na navstevu a snazili sa pomoct...
@hanumansk ahoj, v prvom rade je mi velmi luto cim prechadzas aj s dcerkou, robis maximum a zial, bez dalsej pomoci to uz nepojde. Velmi odporucam, vyhladat si nejakeho ozaj dobreho psychiatra a ist sa poradit priamo s nim a to co najskor. Skor by som to riesila so sukromnym psychiatrom, neviem odkial si, v Bratislave ich je niekolko dobrych sukromnych. Silne drzim palce a myslim na vas.
Este som zabudla dodat, ze psychiatri (teda ason ti niekolki sukromni v Bratilsave co viem) poskytuju poradenstvo rodinnym prislusnikom prave v takychto pripadoch.
@hanumansk Prepáčte, neprečítala som to celé, nemám na to čas. Ja vám napíšem svoju skúsenosť. Ja som si tým prešla v slabšej forme. V slabšej preto, lebo som si uvedomovala, čo a prečo cítim, nechcela som byť sebecká, preto som to dokázala utlmovať. Uvedomovala som si, že mám muža a dieťa, že som tu pre nich a nie iba pre seba. Mne to trvalo rok, kým som sa dostala do pohody. Úplne prvé, čo si uvedomte, že to spôsobuje dojčenie. Vylučuje sa hormón, ktorý spôsobuje depresie. No po čase už spúšťanie mliečka nespôsobuje hormón, ale mliečne žľazy, tak by to už malo odznieť. No ja som mala problémy s tým, že som nechcela chodiť von, medzi ľudí. Mala som pocit, že pozerajú len na mňa, že hovoria len o mne. Nič ma nebavilo, nič ma netešilo, všetko som brala veľmi osobne a bola som veľmi kritická. Nevidela som zmysel v ničom. No pred mužom som to neukazovala, ako som spomínala, nechcela som deptať aj jeho. Čo mi pomohlo? Boh a čas. Takáto žena by mala mať niečo, čo ju "bude držať nad vodou". Nejaký zmysel. Určite pomôže pobyt v prírode, no a čo by ste mohli skúsiť, je tiež donútiť ju niečo si kúpiť. Žena, ktorá žila aktívny život, príde zrazu do stavu, že sa točí len doma, nemusí byť upravená, priberie, nič si na seba neoblečie. Jednoducho nech nekupuje len pre muža a pre dieťa, ale nech kúpi niečo aj sebe (šál, sukňu, topánky). Podpora, trpezlivosť. Posledné, najdôležitejšie: čas. Držím palce.
Jednoznacne ty sam zajdi za kvalitnym psychiatrom/psychiatrickou a nechaj si poradit. Tvoja zena ochorela. Tu caje nepomozu. To je ako leukoplast na striekajucu tepnu. Clovek sa da aj proti svojej voli odviezt na psychiatriu ak ohrozuje seba/okolie. Zavolaj na linku dovery a porad sa. Drz sa. Urcite to tvoja manzelka zvladne kedze ma pri sebe starostliveho muza
Tuto uz bylinky len nepomozu treba navstivit odbornika ved co sa chce dostat na psychiatriu a nevidiet vas niekolko tyzdnov ...ked sa z toho dostane bude dakovat za takeho muza ako ma lebo takych je malo ...ja som od porodu zacala chodit k lekarke ale nemala som PD ale panicku poruchu cize som chcela ist sama cize neviem poradit ako ju tam dostat ale nevzdavajte sa !!!
Posadiť do auta a zaviesť ku lekárovi asi to bude na hospitalizaciu skôr ako si ublíži.
@hanumansk toto už vyzerá vážne a zdá sa že bude potrebná liečba ☹ Myslím že v tejto fáze psychológ nepomôže. Najprv ju treba dostať do "normy". Očividne je úplne mimo.
Prečo sa toto dejeeeeeeee??????????????????????Čo sme komu urobili???? Že sme porodili dieťa? Takýto trest????????Ja tomu nerozumiem. Iné rodia jedno za druhým a nič. A niektorá žena jedno vytúžené, plánované dieťa.......a koniec.
Čo to spôsobuje, že niektorá porodí a samá láska, opatera a neviem čo. A niektorá.....ani nechcem písať....ale časom dieťa miluje znova nadovšetko. Niekedy nenávidím svoje telo, hormóny...načo toto je? Hra na nervy.....
Ja už mám po tom, malý už pôjde do školy....ale tie spomienky ma mrazia doteraz. 7 rokov som čakala.....až som sa dočkala.....a potom zrazu som nevedela, čo s ním. Že tehoten. a narodenie dieťaťa najkrajšia spomienka? Nočná mora......A kde je tá spravodlivosť, že jedna to tak pociťuje a iná nie? Čo som komu spravila? Prečo? Začo?
Z toho čo čítam ide o vážny stav. Posedenie so psychiatrom stačiť nebude, je potrebná hospitalizácia a liečba, ktorá trvá asi v priemere 2 mesiace a viac. Potom pacientka odchádza domov a znižujú sa dávky liekov. Ak je stav naozaj taký ako píšete, matka je schopná dieťaťu aj vážne ublížiť, nedajbože v amoku . Nepodceňujte to. Veka šťastia.
Ja som si prešla popôrodnou depresiou a pokial to ona sama nie je ochotná riešiť tak ťažko sa ti snažíš ...ale všetko čo som čítala v akom stave je vaša partnerka ..nevyzerá to už dobre a bez odborníka to nezvládnete ...jednoducho to riešiť a čo najurgentnejšie ..lebo neviete čo sa v jej hlave premieta ...ja som bola vo fáze ,že som chcela ublížiť sebe aj deťom ale predtým som našťastie volala manželovi ...ale keby nevolám ako by to dopadlo...proste som bola tak emočne labilná ...že dnes sa o tom otvorené bavím s každým lebo nie je to obyčajná choroba ...proste ako po tichučký prišla tak aj odišla ...len je to potrebné riešiť hneď a nie čakať ...ja som chcela bojovala som mala a mám pre koho a 1rade sama za seba lebo spokojna mamina spokojný život a deti