Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@patricia_b no ukážkové správanie ,to som nepočula o tom na psychiatrii,nasadia ti liečbu a budes rada že si tam,budeš spať,sedenia u psychológa bývajú,no ja som bola asi 6 x v nemocnici a skôr než po 3 týždňoch som neprišla a to som z depresiou,....radšej na to nemyslí a uvidíš oni vedia kedy môžeš ísť do do ambulantnej starostlivosti...
@patricia_b tooo som akurat xela tiez ze mas toho vela....chod von....aspon do obchodu...kup malemu lizatko a sebe zmrzku..moja droga magnum 😲
@patricia_b úprimne si myslím, že človek v psychoze by nevypisoval na MK a zrejme aj ten v akútnej fáze ťažkej depresie by mal čo robiť už len s tým, že otvorí oči. Sklamalo ta, ze neprišiel hurá efekt po narodení dieťaťa, všade si počula ze príde a nič, odrazu si zistila, že ťa dieťa obmedzuje. Áno, dieťa obmedzuje, už sa musíš prispôsobovať. Zrejme si na to nebola pripravená. Malo sa hovorí o tom, že aj k láske k dieťaťu je niekedy dlhá cesta. Ale uisťuje ta ze, raz ta ta láska dobehne. A tiež som presvedčená o tom, že svojmu dieťaťu neublížis.ze myšlienky, ktoré formulujes, sú len myšlienkami a zrejme je to OCD.a veľmi dobre viem, o čom hovorím. Tiež hocikedy držím nôž v ruke a :co keby sa mi teraz dieťa bežiace okolo mňa na ten nôž napichlo? Minule sme stáli pri koľajniciach a myšlienka, čo keby som malú hodila pod idúci vlak? Stihol by ju niekto zachrániť? Znie to hrozne a pre tých, čo to nezažili, nepochopiteľne, ale nikdy reálne by som to neurobila a keďže už viem, že tie myšlienky sú dôsledkom OCD, uz nemám ani vycitky.A tiež som zažila nejednu situáciu, keď sa dcéra napr. v noci ku mne tulila a ja som ju od seba doslova odhodila. A uisťuje ta, ze nie som jediná, ktorá v návale zúrivosti urobila prudsi pohyb k dieťaťu. Len tabu témy potom neg. ovplyvňujú myslenie tých, ktorí veria, že svet je ružový a svoje dieťa začneš bezhraníc nou láskou ľúbiť hned po narodení.
@banbys18 to máš pravdu .ja som ako tak stabilizovaná,ale je za tým veľa práce,aby som bola tak ako som ..ja vám všetkým držím palce,neprajem nikomu žiadnu chorobu,lebo to je strašné žiť z takými pocity ..
@banbys18 tiež si to myslím....ona robí všetko len, aby eliminovala čas so synom preto toľko aktivit, lebo sa boji s ním byť pochopiteľne.....pri psychóze ťažkej depresii by nedokázala študovať, normálne fungovať.
@patricia_b musí to byť ťažké žiť v takom tlaku, výčitkách?čaká Ta ťažká práca nazrieť do svojho vnútra k svojím vzťahom, pocitom.Bolo tvoje tehotenstvo plánované?možno máš zlosť na muža, že ide do práce ty doma s malým, možno by si chcela sedieť nad geometriou...možno Ťa materstvo nebaví, ale je tu človek, ktorý je od teba závislý.Sranda, lebo ja z tvojich fotiek nemám pocit, že Ti je ľahostajný, že sa mu nevenujes, ktorá mama miminu spraví štvorce🙂)myslím, že si môžeš gratulovať, že máš tak dobrého muza aj, keď si to nemyslis.budem Ti veľmi držať palce.ty učíš jazyk?
@slavkasobanska prišla si niekedy na terapiach, že prečo máš depresie?z rozvodu, ty si tuším po operácii ženských orgánov?samoty?
Ja mám týždeň dovolenku ešte som aj ochorela a ako som sa tešila na voľno už mám toho dosť.Idem robiť dukátové buchty😂
@patricia_b a ešte drobnosť. Možno sa mýlim, ale mam pocit, že po tej hospitalizácii túžiš a dufas, že ti ju navrhnú. Ale preto, že sa tam v tvojom ponímaní budú o teba starať,vsimat si ta. Akurát ze je možné, že ide len o tvoju predstavu a keby aj k takému návrhu reálne došlo, v priamej konfrontácii by si to odmietla. Možno sa mýlim, ale asi by bolo dobre začať pracovať na tom, že už nie len o teba sa treba starať, ale ze si v životnej etape, keď sa musíš vyrovnať s tým, že starať sa musíš ty. Je možné, že si vzhľadom na tvoje detstvo, o ktorom si písala, nezažila pravú materinsku starostlivost a jednak ti chyba, a jednak si sa jej nemala kde naučiť. A asi toto bude problém, s ktorým treba pracovať.
@mimiqa okrem iného. Ale ta paleta je veeeelmi pestrá. Vídela si napr. seriál detektív Monk? To je také láskavé spracovanie problému. Vo všeobecnosti sú to akékoľvek vtierave, nechcené myšlienky, ktoré vyvolávajú nepríjemné pocity a aby si ich potlačil, musíš urobiť nejaký rituál. Poznala som napr. príbeh mladej baby, ktorá vždy, keď si sadla VZDY musela v mysli zrrkapitulovat, čo do danej chvíle urobila. Všetky činnosti. Lebo keby to nespravila, isto by sa jej blízkym stalo niečo zlé.
@eliska13 no tých spúšťačov je veľa ,u mňa detstvo, potom rozvod, operácia,no a hlavne nepochopenie rodičov akú mám chorobu,no je toho veľa, ale snažím sa nejako s tým pracovať .raz to pôjde....
@mimiqa to sú napríklad ľudia, ktori sa vrátia domov či vypli sporák, ktorí si do nemoty umývajú ruky, robia rituály, ktorých sa nevedia zbaviť.Nevhcu bývať na vysokom poschodí, lebo čo ak skočia a pod....
@banbys18 možno sa boji lubit, tak je rezervovaná.Mozno je už tak zúfalá, že by rada do tej nemocnice išla nech ma pokoj.pre každú mamu je jedna zlá vec a to, že by mala byť bez dieťaťa hospitalizácia je nutné zlo u nej naopak, ale ja to chápem podľa toho čo pise
@slavkasobanska ja tiez detstvo otec pil....mama vzsy aj doteraz proti mne...najavo akoby som bola navyse u nej v zuvote co sa odzrkadlilo na zdravi...3x operacie behom 14 mesiacov....potom umele oplodnenie...predtym potraty....uff ale idem dalej..moj zivot....spolieham sa uz len na seba....a milujem ked sa ma niekto opyta preco neverim.ludom...kamosku co som mala naj ma akurat tahala dole....toto vsetko za posledne roky....pomohlo mi ze sme sa odstahovali...mam vysnivany domcek...a proste klud....kazdeho pozdravim..rada pokecam no a tot vsio...moja rodina vie prt o mojom zdravi a naco...ked ma nechal ex s malou bez penazi nik nik mi nepomohol...mala mala v tedy 14 mesiacov...a sup do roboty...rodina co je mama sestra ze ich moje problemy nemusia zaujimat...vies co nakoplo ma to a dala som to...mam deti dom dobru robotu...slusnu matersku...a bez nikoho pomoci...moji surodenci dostali pozemky ja prt doteraz a som hrda na seba...to ze to nevedia prekusnut je ich probelm...segra ta da deti vzdy mameok ved nech sa pomoze preto pracuje.. no moja mala ked ochorela som uz len pocula zabudni ze ti snou budem doma...ojojooojjj mohla by som tu popisat.....
@banbys18 teba obmedzuje dieťa? Smutné ... ja som svoje dieťa milovala a počas pôrodu to ochladlo a ak by ma fakt obmedzoval, tak sa o neho nestarám, veď radšej by som išla ku kaderníčke, na nechty, na dovolenku, ale čas a peniaze radšej dám dám na neho ... neboj to, že ma nemilovala moja mama neznamená, že nepoznám materinskú lásku ... presne si to vystihla, fungovať na 300% je úplne normálne fungovanie a jasne, že vyjadrit sa človek nemôže, ja som si tu prišla po podporu a určite chcem byt v nemocnici, lebo je to rekreácia nie? Najradšej by som bola, ak by som ani lieky nedostala, len sedenia, ale vieš, keď som mala už pokusy ublížiť malému, tak ťažko, to že sa tu vypytujem, je fakt len zo strachu, lebo budem musieť poriešiť skolu, doučka môžem dlabat a k malemu toľko svokru zavolám, to že sa necítim dobre neznamená, že nedokážem ísť von, štúdium je pre mňa psychohygiena, ale to si sa zrejme nedočítala, fakt si chodím do školy oddýchnuť, baví ma to a študujem to čo milujem, tak nechápem čo sa do mňa navážaš ... radšej by so bola o jednej doma a do večera sa hrala s malým bez blbeho pocitu a jediný jeho plač by bol preto, že sa niekde udrel, inak je to spokojne a usmievavé dieťa, presne kvôli tomu, že mi je na obtiažna a obmedzuje ma ako si spomenula... vieš, ak by som netušila svoje decko, lebo bol tam pohnútok a zastavil ma muž, tak neriešim myšlienky, že čo ak sa stane toto
@eliska13 nebol plánovaný, ale ak by som mala na výber opäť, tak mám dieťa, tehotenstvo som si užívala, muž mi pomáha, 1 deň cez týždeň je s malým on a potom cez víkend sme spolu, snaží sa byť čo najviac s nami, ale neriešil, keď som malemu ubližovala ... a fakt, nemôže to ísť takto ďalej, nerobím to preto, že ma vytočí alebo čosi, je tam pohnútok a z tých pohnútkov mám už strach ... učím matiku, buď doučujem do školy, alebo pripravujem skupinky na prijímačky na stredné, vysoké, maturitu a tak
@patricia_b ak si to pochopila ako navazanie, ok. Ak čakáš, že pochopenie znamená zároveň ľútosť a pritakavanie, potom sa môže stať, že ani psychiater ci psychológ nenaplní tvoje očakávania. Každopádne môžeš by pokojná, psychozou isto netrpís.
@jankarec pozri, ja nemá potrebu sa tu hádať. Jasne, ze najlepšie to zhodnotí psychiater. Ale pri psychoze si človek svoj stav neuvedomuje, a tento pocit z napísaného nemám. Každý, kto zavíta na tieto stránky, má nejaký problém. A keď pociťujem niečo ako problém, obmedzenie,tak je prirodzené to riešiť. Ale z toho, čo som si mohla prečítať, mi nepríde, že skutočným problémom je strach, ze ublíži.Hoci to tak vníma. Človek v poporodnej depresii ma úplne iný klinicky obraz. A vychádzam len z napísaného, preto je pochopiteľné, že vyjadrujem môj názor len k tomu.
@banbys18 Ja nepotrebujem ľútosť, si psychológ/psychiater, že mi určuješ diagnózu? Ešte raz opakujem, písala som tu, lebo som hľadala podporu, že bude dobré to riešiť a nie preto, že poľutujte ma ... vieš, ak by som nemala doma malé dieťa, tak si volám záchranku a pokojne aj sama, ale tak napríklad teraz, malý sa vedľa hrá a ja riešim rys do školy, tak čo mám zavolať záchranku, že mám úzkosť? A čo bude s malým? Dnes by s ním bol muž, ale čo v dni, keď on bude učiť. Či všetky psychiatrické/psychické poruchy sa začínajú liečiť drasticky? Nemôžem ísť v pokoji v doktorke, povedať jej moje problémy a ona nasadí liečbu, nech ma neodváža teatrálne sanitka a ja nechám chlapa a dieťa na pospas, že čaute a je mi jedno, že najbližšia rodina je cez pol Slovenska od nás? ... a ešte otázka na teba, prečo mi s takou určitosťou vravíš, že isto nemám psychózu? Popôrodná depresia a popôrodna psychóza sa viažu len na pôrod, šestonedelie? Lebo psychózu ako takú nemám, rovnako nemám ani depresiu, ale prečo by som nemohla mať tie popôrodne? Je až tak zlé riešiť problém včas? Či fakt mám počkať, kým muž nepovie, že toto je posledná kvapka? Tebe sa ako prejavila tvoja porucha? Zrazu zo dňa na deň a potom klesala na intenzite? Vieš, že seba neoklameš, že je to dlhodobý proces, len je problém si to priznať ... ani ja som si to nechcela priznať, veď budem za zrudu
@patricia_b nie si zruda,a je dobre že si to uvedomujes že máš problém,neboj,nasadia ti liečbu a budes tá najlepšia mamička na svete .držím palce .
@patricia_b ale ved nikto ti nehovorí, že to nemáš riešiť. Cítiš sa blbo, obmedzuje ta to, bola by si blbá ak, by si to neriešila. A ved sama si vyššie napísala, že nie si psychopat. A naozaj ním nie si. Len ide o to, aby si tým myšlienkam neprikladala väčšiu váhu (aj za podpory prečítaného) než reálne majú. Pretože potom riešiť už len tie myšlienky, ktoré mozno odputavaju tvoju pozornosť od iných veci. Keď si pohruzena do geometrie, malý je napr. s mužom, tiež máš tie myslienky? Alebo len keď si s ním? A keďže el. komunikácia ma svoje limity, a často vznikajú nedorozumenia, pohruz sa v rámci možností do utorka do toho, čo ťa baví. Lebo ak máš ešte niečo, čo ťa baví a pričom sa cítiš dobre, je to dobre znamenie. Človeka v hlbokej depresii už totiž nebaví nič.
@banbys18 len keď som s ním a doma, resp. von kde nie sú veľmi ľudia ... keď nie som s ním, tak nie, ale zase píšem opatrovateľkám, že ako sa majú, čo robia, ešte dve deti by som chcela, ale mám strach, aby neboli zase tieto stavy ... ak som zažratá do niečoho, tak je to tiež v pohode, neboj, zajtra mám skúšku a v pondelok konzultáciu k bakalárke, takze budem písať a tvoriť cez víkend ... fakt som sa tu vypytovala pre prípad, že keby niečo, aby som neostala potom zaskočená, veď každá z vás absolvovala už vyšetrenie, máte známe, s ktorými ste ležali, ty sa o svojej chorobe dozvieš viac na nete ako ja keď som hľadala tie popôrodne a rada by som aj pokecala s mamou, ktorá si tým prešla, aspoň tou poporodnou depkou, ale ako keby to bolo, že 1 prípad z 1000000 ... ako ja verím, že to bude dobré, lebo fakt nie som neurotická, že by som pobehovala po byte a nevedela čo urobiť, ani nechty okusané po prvý článok nemám, ale určite tak dopadnem, ak to nebudem riešiť
@patricia_b si inteligentná mladá baba, ktorá na sebe pracuje len psychika sa s tebou pohrala.Mozno si len unavená z toho všetkého a takto sa to prejavuje.nie si zruda a je dobre, že si to dala zo seba von, lebo je to také tabu.
@patricia_b A u nejakého psychológa si bola aspoň sa porozprávať?
Bambulky krasneho Valentina nam Vam prajem. Na tie naj zeny ako sme my😍😙lubkajme sa co najviac 💗..
@saslavka73 včera som kecala s kamoškou, ktorá mi strážieva syna, je psychologička a praxuje na psychiatrii (chce byť psychiatričkou), sama sa ponúkla, že mi bude robiť terapie, ale teda, že podľa toho čo popisujem, to znie vážnejšie a bude lepší psychiater, že určite aj sedenia, ale bez liekov toto nepôjde, že hlasy a pohnútky sa ťažko vykecavajú, že nie sú, vie ako žijeme, pozná aj malého ... a teda dr. posúdi, že čo presne to je a do akej miery je to vážné, ale mi potvrdila, že lepšie ísť teraz ako čakať
@pajinka91 strašne rada by som to obmedzila na štúdium a malého ... žiadne doučka, šport (jedine s malým), koníčky, rada by som ho teraz obliekla a išla s ním von, ale je tam strach, že čo ak ho von “zabudnem” ... mám toho veľa, ale aspoň mám zamestnanú myseľ