Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@bubu62 striedajú sa fazy, keď nesnivas a snivas REM veď máš 2 malé deti asi si len klasicky unavená.niekedy je človek otapeny z liekov neviem čo berieš.Mne je najlepšie, keď veľa chodím von, zničiť sa fyzicky, bicykel, turistika hlavu vyvetrat, všetko okopat v záhrade....ja som 3 dni cez prázdniny spala 11 hodín bolo mi super.Cez bežný týždeň sa snažím 7,5 h skoro vstávam rano a, keď nechcem ísť spať rovno s dieťaťom a mať aj svoj čas nejde viac
Už som skúšala kade čo.
@eliska13 na seba som..bo som dovolila byt slaba..zoslabla som.nechat si kydat na hlavu..rozkazovat..nechat sa ponizovat...zas nedosiel..konecne dvihol po x sms bo maly ma zapal ocka..este on mne vynadal ze som isla sobotu von s dcerkou na dve hod a neoznamila som kam idem..on neoznamuje robi si co chce..este mne vynada...vcera som mala mat jazdu..nedosiel...proste naco...ze jeho nezaujima ze mam jazdu..zajtra mam ved psychosku..ze co on ma stym..ze aha zas som ti dobry..ja si normalny vcom dobry ze budes doma so synom a ja si vybehnem lekarovi...hovorim mu ze chcem aj ja ist von..vcera som mala ist ku kamoske..on vsak kozes ked budem ja nanho normalna...nu vravim dones uz tie kvapky nazov mas v sms co mi poslala lekarka nech sa ponahla ze teda dnes pojdem za tou kamoskou...pride mi sms ze mas to v kociku kukam ze co..on nehal.predverami vonku tie kvapky uz mi zas nedviha..pisem ze kde si idem k tej kamoske...vypol ma...ako ja nemozem fakt nic???? Toto neni uz tyranie..on mi brani chodit von ci k lekarom ci robit si vodicak..ja puca to dovolujem...nasrata som na seba
@mimiqa ja to vidím že sa stretneme v nemocke
@patricia_b nevladzem...vobec..nechapem..bol.mi uz ukradnuty..nevadilo mi ze tu nieje..ale aspon som vtedy chodila von..aj na jazdy..som tak k.o..aleze uplne..mam.pocit ze sa zblaznim..chcela som.odist na niekolko dni vypnut sa nikoho nevidiet....ako toto moze robit dospelu muz..za malym chodil vie ze na nom lipnem..tri dni ho ani nevidel neni normalny
@mimiqa potrebuješ si oddýchnuť ... ja mám tiež dosť byť doma s malým, ale chlap ho postráži a dokonca rád
@patricia_b mam krok pred zblaznenim..uplne mi prepina
@mimiqa ja som tak bola pred troma mesiacmi
@patricia_b ja teraz ale ze uplne....potrebujem vypnut...zacat zit od znova..no nemam silu..uplne som vybyta
@sylvia30 mám to dosť podobné ako ty.Ale na mňa nedávali rodičia žiadne extra nároky len tiež mám v ušiach mamine slová musíš byť zodpovedná...ale nemala som doma povinnosti prehnane, dobrý vzťah s nimi až taký opici, boli a sme kamaráti vždy všetko vedeli, ale od detstva si pamätám ten pocit divný taký strach?pamätám si škôlku, skolu, strednú školu vždy išla so mnou taka zvláštna neistota...to, že myslím na všetkých iba seba nie tiez viem...a ešte som na terapii prišla na to, že ma nikdy rodičia nechválili, ale ani nekritizovali a nevedeli ma objať, dať pusu....a vždy som bola na seba prísna dobre sa učiť, nerobiť vylomeniny v puberte, žiť "spravne" neviem či to bola taká generácia veľa kamošiek mi povie, že oni deti tiež objímajú, dajú pusu a my sme vyrastali bez toho neviem ako ostatné, ale u nás to tak bolo....keď som sa to mamy spýtala povedala, že som sa ako dieťa také 3,4 r odtahovala a nechcela som taký kontakt ..ja samu seba uhanam to, že musím a mala by som v tom som sa našla....neviem len tak nečinne sedieť a oddychovať max časopis prečítať potrebujem niečo robiť, niekam ísť...lebo to ma baví a na druhej strane vyčerpáva😂
A čo som bola prekvapená, ale mala pravdu psychologička vraj vždy čakám na podporu od druhých pri rozhodnutiach rodičia, partner....že všetko z každej strany potrebujem mať poistené, prebrate, že neviem sa len tak spontánne rozhodnúť a potom spekulujem a zneistujem samu seba, lebo všade vidím riziko, neistotu a to nemám rada😂
A vraj chcem mať všetko dokonale, ale s tým moc nesúhlasím.Som do toho smrncnuta, ale znesiem aj neporiadok, aj polotovar na obed, ale iste črty tam vidím😀
No veď toto, že človek myslí a koná stereotypne žije v zaužívaných vzorcoch aj myšlienky pri zlosti, hádke...je to ťažké zmeniť.inac som celá moja mama😂
@mimiqa tak chce Ta ovládať a zničiť, tak ako Ti to povedal.Mas to strašné ťažké ani z voza ani na voz.Iba čakať čo bude a to je na nervy.Vie čo Ti najviac ublíži a to robí teba môže neznášať aj, keď neviem prečo, ale dieťa je dieťa.moze ho zobrať kocikovat....chce Ta za niečo vytrestat ukázať Ti aké to je ťažké bez neho tipujem
@eliska13 inak ja si tiež nepamätám tu takú lásku z detstva, ale ja napríklad nemôžem zaspať bez to aby som si malého nevystískala a nevypusinkovala ... aj cez deň keď príde za mnou a ide mi dať pusu, tak ju dostane aj objatie ... len tá moja hlava to nechce pochopiť
@patricia_b tiež si myslím, že korene sú v detstve a neviem kde sa stala chyba a čo som potrebovala a nedostala.a možno si to iba myslím a naozaj sú v tom tie gen.predispozicie,tým, že babka aj jej sestra mali depresie, typ povahy, typ výchovy dosť uzkostlivej ochranárskej....raz som u psychologicky naznacila, že za to vinim mamu a povedala mi, že mama to nepoznala v svojom detstve a nevie to dat ďalej, že to nemám tak brať ....že dá lásku najavo iným štýlom a to ma pravdu stačí, že s ňou telefonujem a poviem, že som rozmýšľala, že si spravíme palacinky a ona povie ja Vám spravím zastavím sa....k synovi ...vnukovi vie prejaviť lásku, ale tiež tak svojsky.Co je horšie aj muža mám takého čo extra nevie prejaviť city asi to niečo naznačuje, že mám takých ľudí okolo seba.A ja to viem len k synovi😂aj, keď je už teeneger denne mi z ničoho nič povie ako má ľúbi od detstva som mu ho hovorila, že je to pekne vyjadriť city a nikdy sa nemá za to hanbiť.
@sylvia30 ja som bola na mamu aj nahnevaná popri terapii aj som jej vytkla veľa veci aj, keď neprávom asi... potom ma to zase mrzelo načo sa v tom rypem...a načo jej robím vycitky, lebo vždy na mne veľmi lipla.Sama som bola zo seba nešťastná a vytykala som aj mužovi aj mame veci, že to kvôli nim.Ano to čo píšeš poznám už si tak zneistena, že sa bojíš, že nevychovavas dobre to sa aj mne stalo, že už som si nebola istá vôbec ničím ani tým, čo som si myslela, že robím dobre a tak ako chcem.To je pre mňa najväčší strach, že moje dieťa výchovou, génmi...ci kvôli mne mojim očakávaniam bude raz tak isto úzkostné ako ja:(na to mi psychologička povedala, že nikto nevie, že gény má aj po mužovi.. že chlapci majú iné prežívanie skrátka my vieme rozmýšľať a trápiť sa nad všetkým.to, že príliš nad ním držím ochrannú ruku mi povedala dávam si na to pozor a krotim sa.ale ja som tak vnútorne neistá nie som typ čo bude doma plakať, vzdychať aký je život ťažký, alebo rozprávať synovi ako sa o neho bojím, alebo nejaké strachy rozoberať ja si to tak v tom svojom vnútornom svete riešim😂a ešte tu s Vami
@patricia_b možno čakáš od tej hlavy veľa😀....veď sa mu venuješ, stiskas ....každý ináč to dá najavo.
Baby, ja napr. priblizne viem preco som taka aka som,ale ja sa uz v tom nerypem. V podstate to u mna problemy aj tak nevyriesi a skor som to prijala a snazim sa zmenit co sa zmenit da. To, ci ma mama objimala alebo ci ma chvalila neriesim,lebo mame super vztah a viem,ze ma ma rada. Ale k tomuto stavu som sa dopracovala rokmi rypania sa vo svojom zivote,ale iba tak vo svojej hlave bez pomoci psychologa 🙂
@sylvia30 vieš ..nie som z toho nadšená asi tá úzkosť s nami pôjde celý život viac či menej...raz pre jedno, potom pre druhé raz riešim prácu, raz dieťa, raz seba niekde tam je ona je potlačená liekmi, že sa viem tešiť z veci, že mám rada život, ale akonáhle je toho veľa vypláva von...a nie je to príjemný pocit, lebo vnútorné sa potom cítim slabá.Raz som čítala dobrý článok, že táto porucha je len o tom len, aby sa bolo čoho báť😂 akoby sme ten strach už potrebovali a mohli sa v niečom rýpať
Asi nenadarmo sa hovorí, že vlastnými deťmi vyplávajú všetky naše strachy a obavy.
@andocka podľa mňa sny, keď sú spiš dobre, ale, ak prerusovane, tak si ich pamatas.Sranda, že u mňa zase tá uzkostnost začala minulý mesiac zlými snami o mojich blízkych otec, syn....prežívala som ten strach asi v podvedomi a už to išlo menzes a už som sa cítila horšie a horšie.
@mimiqa si nasratá naňho, ale tyras seba.Mne povedala psychologička, že depresia je skrytá zlosť na niekoho, niečo s čím sa nevieš zmieriť, prijať....a otočis to proti sebe.
Moja kamarátka ma veľmi direktivnu mamu celú život ju diriguje až skončila v Pezinku a tam na terapii rozluskli, že to má preto, že sa nevie mame postaviť, že tu zlosť čo má na mamu a po správnosti by ju nemala mať drží v sebe a vnútorne trpí, že prečo si ostatní s rodičmi rozumejú a ona nie.