Ako zvládať sociálne úzkosti u mladých ľudí?
Ahojte potrebujem sa poradiť a aj trochu vyrozpravat. Mam uz dlhsi pocit ze zazivam socialnu fobiu a uprimne sa toho nazvu strasne bojim. Mam 14 zachvilu 15 a uz odmalicka doma pocuvam len ako kazde druhe dieta ma nejake psychicke problemy a velmi sa za to hanbim, hlavne kvoli rodicom. Uz dlhsiu dobu im vravim ze sa necitim dobre medzi ludmi a ze zazivam ataky napr. ze zamrznem, neviem co povedat, zacnem sa triast a neviem zvladnut situaciu ako si to predstavujem ja. Mam na seba velke naroky chcem byt najlepsia ale zaroven skromna. Nechcem nikoho sklamat alebo nieco pokaziť. Ked to hovorim rodicom, ich odpoved je len ze sa s tym musim vysporiadat a ze zivot je taky. Vzdy dodaju ze zazivaju to iste a ze to sa deje kazdemu. Tak ja neviem... Uz ma to nebavi ja som velmi priami clovek impulzivny no akonáhle vojdem do spolocnosti stiahnem sa a to ma strasne unavuje. Niesom sama sebou.
neviem co mam robit.
mám 31 a poviem ti rovno, zažívala som presne to isté keď som mala okolo 20-26. Vlastne naposledy sa mi to stalo pred mesiacom po fakt dlhej dobe (rokoch).
Ide o to, že máš odlišnú potrebu socializácie na rozdiel od tvojich kamarátov/rodičov. Pravdepodobne si prestimulovaná rôznymi podnetmi keď si vonku (krikom, hlasnou hudbou, irituje ťa slovník, spôsob akým sa rozprávajú medzi sebou tvoji rovesníci alebo aj iní ľudia). Pravdepodobne budeš aj introvert. Nemyslím si, že to má niečo spoločné so sebavedomím. Ja som celkom vyrovnaná, zdravo sebavedomá žena, ale aj tak sa mi to stáva. Nie je to nič, za čo by si sa musela hanbiť a nie je s tebou nič zlé. Jednoducho niektorí ľudia potrebujú viac času na to, aby si dobili sociálne baterky. Ak budeš mať nabudúce pocit, že to na teba ide (úzkosť, atak, zimnica, trasenie sa), pravdepodobne niekto prekročil tvoje hranice (opakovane si mu niečo povedala a nerešpektovali to, alebo ťa nepustili k slovu viac krát a začala si sa cítiť zle a pod.) tak choď domov a zhlboka dýchaj. Tieto ataky nezvyknú trvať dlhšie než 30minút a musíš ich hlavne predýchať. Bohužiaľ ja som si často krát aj poplakala, ale skôr z frustrácie, lebo som nechápala prečo sa to deje mne a čo je somnou zle.. Nič nebolo, proste neznesiem spoločnosť kamarátov na dlhšie než 3 hodinky. Nemám rada, keď prídu na návštevu a nevedia kedy odísť. Rada som hostiteľ, ale mám ešte radšej, keď sa dlho nezdržia..
Nedrž to v sebe. Povedz rodičom ako sa cítiš. Zapisuj si do denníka tvoje pocity a neskôr sa k ním vráť a porozmýšľaj čo ich spôsobilo. Tak prídeš na to, kde je kameň úrazu a budeš s tým vedieť pracovať.
Možno si v partii ľudí, pri ktorých sa necítiš príjemne aj keď ich máš rada (aj to sa stáva). Niekedy je dobré mať kamošku, ktorej veríš a povieš jej o tom a bude takým "ťažiskom" na ktoré sa budeš môcť oprieť. Tiež som takú mala a vedela kedy na mňa ide úzkosť/atak, ale aj tak som vždy radšej šla domov. Hlavne si to nevyčítaj. Nie je to tvoja chyba, je to proste povaha, rovnako ako je niekto extrovert a chce byť vždy medzi ľuďmi a chce aby ho bolo počuť a vidieť.
Porozprávaj sa o tom s rodičmi a pamätaj si, že nemusíš tráviť čas s ľuďmi s ktorými sa necítiš dobre. Vždy môžeš ísť domov a vyhovoriť sa, že máš nejaké povinnosti ☺
To ma aj môj 14+ročný syn.Ste teraz v takom veku,mozog sa vyvíja,niektoré časti mozgu pracujú teraz slabšie a niektoré na plné pecky,plus hormonálna nerovnováha.Neboj,časom sa to zlepší.Ste teraz v oku puberty.Bude dobre.Synovi hovorím,že to prejde,ukľudní sa to,treba vydržať