Je užívanie antidepresív správnou cestou?
Ahojte,
dlhšie citim nepokoj, rano sa budim unavena, nahnevana, je mi do placu, a nebavi ma zit zivot. NIkdy by som si nic neurobila, len mi vadi, ze nemam nadsenie zit, alebo necitim zmysel zivota, hlavne seba. Je toho strasne vela. Navstivila som aj psychologicku, a pred par dnami aj psychiatricku. Ta mi povedala, ze mam vela toho nastudovane ohladom depresie, andehonie atd. a ze ona by mi dala slabsie AD, a ze by to pekne slo, pri mojich stavoch smutku. Prosim, mai ste aj vy pocit, ze si to cele nahovarate, ze nepotrebujete (pre mna poslednu moznost) antidepresiva, ze to zvladnete sami? a predsa pride kazdy den, kedy rano mate ranne pesima, a celkovo pozerate na svet, ze ostatni ho vedia zit a vy vobec.
Ak ste aj zacali v cca podobnom stave nakoniec brat AD, prosim, co znamenaju prve zle stavy? co znamena, ze sa potom citite lepsie (ak zaberu na prvy krat) ? co to vlastne znamena ? Citila som, ze " ako by sa ti vyjasni a neriesis napriklad malickosti, zbytocnosti " - prosim co sa vyjasni? ako sa clovek citi? normalne sa bojim , ze sa "odpojim" od seba, a, neviem co cakat. Na toto sa opytam na dalsej kontrole mojej Dr., len ma to takto z praxe dost zaujima, lebo nikdy by som si nepovedala o sebe, ze by som mala skoncit na AD, aj ked rozumiem ze to to iste ako ked si zlomim nohu, tak potrebujem pomoc, alebo ked beriem antibiotika, atd atd. Len sa toho strasne bojim, ako skoro vsetkeho v mojom zivote doteraz :( Dakujem za nejake info...
(este info, knihy prechadzky videa a podcasty - pomozu, len na rychle zahojenie, ale celkovo necitim ze viem byt v pohode, vyrovnana, som vzdy v strese, napeta, niesom iidenticka v podstate nepoznam svoju identitu v zmysle ze aka som, aku mam vlastne ja povahu, vzdy som zila pre ostatnych viac, ako pre seba a teraz mam problem...)
Dakujem zeny 🙂
uz som to niekde pisala, mam manzela, mam 30 rokov, nedari sa s dietatom, necitim sa ze by som ho dala, ten novy zivot, ked teraz nezvladam ani svoju hlavu 🙂
@m4r_tina kúp si knihu Viktor Emil frankl napriek všetkému povedať životu áno
Rieši tam všetko to ,čo prezivas
@luizina anoo mne sa to spustilo tiež po smrti ocina.... Plus som mala nefunkčný vzťah, v ktorom som bola v neustálom strese... Takže moje telo si asi povedalo už dosť... A tiež som sa tomu veľmi dlho bránila... Nič ma netešilo, ale hlavne co ma mrzelo najviac, že som bola úplne prázdna a nevedela som už dávať lásku ani mojim deťom, preto som sa tak rozhodla... A bol to krásny pocit, keď mi deti potom povedali,, maminka si teraz iná, už po nás ani tak nekricis, si taka kľudná a dobrá.,,a vtedy som pochopila, že to bola ta najlepšia cesta, akou som mohla ísť 🫶
Ahojte, vcera som citala tuto diskusiu ale len po 3 stranu a donutilo ma to zamysliet sa. Ano aj ja mam depresie, ale nechcem brat lieky.
Pisete tu viacere ako vam pomohli, rozjasnili mysel a lutujete, ze ste ich nebrali skor. Vyvraciate tvrdenie, ze by to bolo nieco, co vas vytrhne z reality atd ...
Ale ked analyzujem moje pocity, ktore sa zhoduju s vasimi, pridem po bod ako funguju antidepresica, vyplavia hormony, ktore rozjasnia den. Lenze preco mame tie cierne pocity? Preco po liekoch ich zrazu nename a neberieme tak tragicky, co nas trapilo pred tym? Nie je to len strkanie hlavy do piesku ako pstros? Vplyva na nas praca, vztahy, problemy s detmi, skolstvo, zdravotnictvo, politicka situacia, vojny, neuvedomujeme si to vsetko ako nas to tazi a sposobuje depresie a teraz si dam tabletku a svet sa zrazu zmeni? Prestanu vojny, vsezko v nasom blizkom i vzdialenom okoli sa vyriesi. Zrazu mam menej starosti a problemov, lebo mi mozog vyplavuje hormony stastia a ja sa citim skvelo? A prestanem brat lieky a budem happy do konca zivota?
Preto nechcem brat lieky, lebo to ze sa budem usmievat ako slniecko, nesposobi, ze syn zrazu bude posluchat a ucit sa sam do skoly, ze vojna skonci a politika sa obrati smerom na obcana a jeho zaujmy..
Len tolko moje myslienky, preto rozumiem autorke o co jej ide.
@canany ja by som to z môjho pohľadu užívateľky AD vysvetlila takto.. AD ti nemajú zmeniť život, osobnosť a majú sa brať len v prípadoch, kedy je to nutné. Pre mňa to bola strata absolútneho záujmu o život, myslenie len na negatívne veci, panika, stres, neschopnosť sa sústrediť na čokoľvek spojené s budúcnosťou, neschopnosť niečo začať, tešiť sa lebo to nemalo zmysel.. a to sa mi dialo konštantne a dlhodobo. Nebola dobrá chvíľa, možno len málo, a zasa len tá čierna diera. Tak som začala brať antidepresíva. A dobre fungujúce AD fungujú takto: nestane sa s teba vysmiaty slniečkar.. syn ťa stále rozčúli, vojna stále bude, stále sa napr pohádaš s partnerom a bude ti to ľúto. Nestane sa, že ti niekto zomrie v okolí a ty sa budeš usmievať, že veď antidepresíva. Budeš sa báť aj stresovať, ale len do zdravej miery, nebude ťa to paralyzovať. Lebo to je zdravé - mať celú škálu emócii od pozitívnych po negatívne. To je zdravá chemická rovnováha v mozgu 😊 v porovnaní s tým, že keď ju nemáš - všetko je len čierne. Máš pocit, že tá vojna je tu dnes blízko teba, dusí ťa, máš pocit, že musíš odísť od toho syna a manžela napriek banalite, lebo to vnímaš preexponovane - nevieš veci vidieť triezvo. Čiže za mňa - AD sú návrat k balansu 🙏🏼 a problémy sa nevyriešia samé, preto sa AD majú kombinovať s psychologickou liečbou.
Ak sa dokážeš tešiť, máš záľuby a záujmy, svoj život žiješ a nie prežíváš bez chuti, tak tie príklady, čo si uviedla sú obyčajné životné nástrahy a stresory, bežný život, nie dôvod na antidepresíva 😊🙏🏼
@canany za mna je to skor naopak, proste tie zle pocity a stavy co som tych par rokov mala a zhorsovali sa, tak prave to som nebola ja, tak to nemalo byt, bolo mi zle a mojmu telu tiez. Proste ako ked si chora a neriesis to, zhorsuje sa to. Od kedy beriem AD, tak som to prave zas ja, taka ako mam byt, zdrava, nie chora a chatrajuca. Proste ma vratili to normalneho zivota. Nezijem si ako na oblacku, normalne prazivam strach, aj stres aj vsetko, teraz som to ale zase ja. Nie len to prezivajuce stale plakajuce nieco, cim som bola. To je moj pohlad na AD.
@canany lenze pri brani antidepresiv by mala byt aj psychoterapia, ktora by mala dopomoct k tomu aby sa postupne ad vysadili a vedel clovek fungovat bez toho. To nie je ze zacnem brat lieky a potom to len tak skoncim a cakam kym to prejde. ja som tiez nechcela brat lieky na panicke ataky a az tretie psychologicka mi naozaj pomohla, ale bola to rovna drina a aj makacka na sebe a ona ma naucila zvladat tir pocity tak aby sa to vo mne neprehlbovala. Nie kazdy psycholog je naozaj dobry psycholog. vela veci sa da zvladnut ale je to makacka a hlavne ucenie sa a spolupraca. ja mam kamaratky, ktore brali na paniku ad a nerobili nic a ked to vysadili bali sa, ze to pride a prislo….
@m4r_tina áno