Keď sa vytočím, neviem sa ovládať a ani komunikovať
Dobry vecer, neviem, preco vlastne pisem, povazujem sa za normalnu, priemerne inteligentnu osobu, zenu okolo 40r. Ale nezvladam podla mojho nazoru stresove situacie, resp. Ked na mna niekto slovne utoci. Dnes som si to potvrdila. Boli sme so synom 2r. Vonku odbehol mi do takej predzahradky, kde boli kamenne chodniky, tak sme po nich chodili a ukazovala som mu farebne kvetinky. Nic ine sme tam nerobili. Zrazu sa tam objavila pani a zacala po mne hulakat, ze co tam lozim, to bola citacia. Povedala som jej, ze nie je nikde napisane, ze sa to nemoze, a ze dieta mi tam odbehlo a ukazujem mu kvetiny a chodime iba po chodniku. Utocenie neprestavalo, ze ci si neviem decko chytit a podobne. V tychto pripadoch nastava u mna zatemnenie, zacinam lapat po dychu a nezvladam naval stresu. Clovek chce normalne vyriesit situaciu, pani vyzerala slusne, ale mnou uz lomcovali strasne nervy. Neviem dychat, neviem argumentovat, najradsej by som cloveku jednu s prepacenim pridrbala. Ale to sa nikdy nesralo, dufam sa ani nestane, lebo samej mi je to neprijemne takto riesit spory. Nejde iba o tento pripad, toto sa deje vzdy, ked niekto utoci na mna. Spory ja nevyhladavam. Ako zacat normalne reagovat, resp. Normalne uvazovat v tejto situacii neviem. A samzrejme som to dnes preniesla do svojej domacnosti tu nervozitu, a bola som neprijemna na muza. Poradte
ukazujem mu kvetiny.
Dôležité je dýchať.. zhlboka sa nadýchnuť v takej situácii a potom povedz "pani vy ste milá", alebo "pani asi máte zlý deň, na mne sa nevyvrsujte".. človeka na druhej strane to zaskočí a ty si za ten čas pripraviť argumenty.. ale ten pocit poznám tiež naozaj neznášam konfliktné situácie, ale veru kakať na hlavu si tiež nenechám...
No niekde sa predavaju aj k prizemnym bytom predzahradky.. ale to je jedno. Treba sa naucit slusne komunikovat a potom bude zivot lahsi.. a ked si nieso ista tak nedovol dietatu chodit tam ked nevies na 100% ci to nemoze niekomu patrit
@sapetka nuz, pani, ktora ma prva oslovila sposobom, hulakanim ze co tam lozim s tym deckom. Tak ti bolo fakt slusne jednanie. A ano, nebol to sukromny pozemok, uz som to tu pisala, to viem na isto.
Ja byvam v rodinnom dome, vacsina ludi ma predzahradku, mam 2 deti, 5rocny vie, ze nesmie vstupit, 2rocneho vzdy chytim na ruky a beriem prec, vysvetlujem. So susedmi mam uplne korektne vztahy, mame predzahradku ake za plotom, presne pre toto, mame tam biely mramor, proste by mi vadilo ak by kazde dieta slo vyhadzovat "kamienky"
Skus uzivat magne B6 🙂 a velakrat je dobre nereagovat na tieto podnety, ajked by to malo byt proti tvojmu presvedceniu. Alebo dobre je, chvilu nic nehovorit, predychat a vyjadrit sa neskor.
autorka: kedysi som bola naozaj snáď až taká ako ty. takúto situáciu by som asi tiež nejak ohučala a vybehla na tú tetku. potom ma "položila" choroba a uvedomovala som si, že takýmto správaním škodím predovšetkým sama sebe. dnes riešim situáciu následovne: prepáčte, nevedela som, že je to súkromné. mohli by sme si prosím len pozrieť kvety? nebojte sa, nič vám neodtrhneme, ani nepoškodíme, dám na to veľký pozor. - takáto reakcia väčšinou zaberie. ak by nezabrala, tak som schopná (ale s omnoho väčším pokojom v sebe ako kedysi) normálne pred tým dieťaťom povedať: no vy ste ale pekná krava. a odkráčať. lebo, povedzme si otvorene, odtiaľ-potiaľ - nešla si jej predsa do sprchového kútu...
autorka: to kde je v Petrzalke verejne priestranstvo s kamienkovymi chodnikmi a kvetinkami, ktore nikomu nepatri? Ak myslis tie preszahradky pred panelakmi, tak tie zväcsa patria spolocenstvu vlastnikov bytov a tym padom pani asi bola jednou z vlastnicok. Ak si upravuju svoju predzahradku svojpomocne (inak by tam nebola) a za svoje peniaze, tak sa jej logicky nepacilo, ze sa tam spaciruje dvojrocne dieta so svojou matkou. A teraz k tvojmu problemu: zacni na sebe pracovat, aby si vedela zvladat stresove situacie tak, aby si sa v nich citila ako tak komfortne. Pomoze psycholog alebo autogenny trening, joga (najmä dychovec cviky z nej) atd.
@makova333 ta zahradka bola vytvorena pod stromom pri parkovisku na verejnom priestranstve, nebola to predzahradka, aka byva pri bytovych domoch, taku mame aj my v petrzalke. Maly mi tam vybehol, tak sme sa tam sli pozriet. Najprv som reagovala nornalne, povedala som pani, ze maly mi tam vybehol, ale nic sa nestalo, ani sme nic neznicili. Ale hukala po mne dajel, ze ci si neviem chytit TO decko. A to som sa uz vytocila aj ja. Verejne priestranstvo pri parkovisku, ziadna tabulka a takto po mne vybehla. Nic sme tam neposlapali, na to som si davala pozor, aby sme sli po tom chodnicku kamenom, malemu som ukazovala kvetiny. Ide mi tu skor o to, ovladat svoj hnev, aby ma neovplyvnoval pri komunikacii
a PRECO by si sa mala ovladat ty? tetka ti to mohla povedat inak, cize ona sa nevie ovladat a ked zacne vrieskat ako blazon,ja zacnem tiez, nech vie, ze aj ini vedia hukat a potom by som odisla a basta....koxo....hned mi tlak stupol........
akcia-reakcia....dokedy budu ludia ustupovat idiotom? a preco?
Nemusí to byť súkromný pozemok. Nevidím dôvod liezť do zahradiek. Ak by si bývala v činžiaku, ako jediná sa starala o predzáhradku, kupovala drahé rastlinky a hnojivá a robila to takpovediac pre celý blok a ľudia by ti tam vstupovali a trhali kvety, brali si odrezky a parrocne deti ti to šliapali, tak by si reagovala rovnako. Tiež máme takéto panie v činžiakoch, som im vďačná, že tomu venujú svoj čas a prachy a skrášľujú nám životné prostredie. Ale... Nikto im tam nelezie. Buď tam vleziem a pomôžem jej, alebo sa len teším z kvetov z chodníka.
Nerozumiem ako ťa napadlo tam vôbec vojsť. A dvojročného chytis na ruky a ukážeš z chodníka. Možno si tam bola v ten deň už niekolka mamička s dieťaťom, ktorá si chcela robiť prechádzku po záhradku. Drzá si bola ty, lezies, kde nemáš.
Ja som mala teraz konflikt so susedmi, úplná blbosť v podstate a tak som to aj od začiatku a s kľudom brala. Susedia sú však inej povahy a temperamentu a boli úplne vytočení. Ja som naďalej kľudne reagovala. Keď sa aj oni po jednom dni ukľudnili, prišli sa ospravedlniť (že mali aj zlý deň atď) a dalo sa o tom normálne porozprávať.
Ak by som sa s nimi išla do krvi hádať a mala reagovať tak ako oni, asi by sme sa už nikdy nepozdravili a mali by sme veľmi zlé vzťahy.
@blanka dakujem za odpoved 🙂, ktoru som si ani nepytala. pytala som sa na nieco uplne ine, ak si precitas povodny prispevok. Ale niekto musi rypat. Ak nemas cim prispiet do diskusie, prosim nezapajaj sa. papa 🙂
Ja sa ani nečudujem, že na Slovensku to.vyzera tak ako vyzerá keď ľudia sú predrazdeni už len z toho že niekam sa príde IBA POZRIET človek akoby pohľadom vypaloval kvety.. zjapat na človeka za to že sa prišiel pozrieť na upravené kvety z blízka je smutné.. a ešte smutnejšie je, že ľudia zjapanie považujú za oprávnené...
@jana_eyre_2 ja som uz aj smutna, ze som sen vobec nieco pisala. ked vidim komentare niektorych "ludi" ze by mi smarili kybel do hlavy, ze nemam tam liezt a podobne. Pritom o tomto ta diskusia vobec nebola. Mam pocit, ze niektore osoby si sem chodia iba vybit nervy a potom su asi spokojne 🙂. alebo su to tie damy, co cucia cele dni z okna a cakaju na situacie, aby mohli mamickam nakladat. vlastne som si spravila aj taky mali socialny prieskum. Velmi pekne dakujem za normalne prispevky k teme a ostatnym dakujem tiez, uz asi chapem ako rozmyslaju jednoduchsi ludia a budem sa im aspon vyhybat a ignorovat.
@panelacikova dakujem velmi pekne za odpoved. do takehoto bodu by som sa chcela dostat presne aj ja. nejak sa vnutorne ukludnit a reagovat tymto sposobom, presne ste to vystihla. Ja som mala minuly rok velmi tazky, tiez co sa tyka zdravia, neustale dennodenne bolesti takmer rok, ale mna to skor posunulo do roviny opacnej ako vas. praveze v minulosti by som tak nereagovala , teraz som viac podrazdena, hoci uz ma nic neboli a som relativne ok..
Cauko. Nie, nechodim si sem vybit nervy, prave sa opalujem na lehatku. Nie, necucim z okna, neni na to cas
autorka: ach, nemysli si, že keď mám bolesti (čo mávam takmer denne, žiaľ...), že nie som podráždená. mávam také dni a mám ich veľa. ale naučila som sa, že ostatní za to fakt nemôžu a keď s tým neprestanem, budem im liezť na nervy. takže aj keď mám blbé dni, tak sa snažím udržať si dobrú náladu a veruže to aj trochu pomáha od tých mojich zdravotných problémov 🙂 ale to tiež chcelo čas. spočiatku som choroby veľmi zle znášala. faktom je, že som sa veľa zmenila aj zmenou partnera. možno nejaké tie drobnosti v podvedomí u teba? či je manželstvo - partnerstvo naozaj také, po akom si túžila? nechýba ti v tejto oblasti niečo (porozumenie, dobrý sex alebo nejaký iný súlad)? lebo ja som bola dlho, dlho "uvrčaná", potom som sa rozhodla od ex odísť. zoznámila som sa s terajším mužom a dosť som sa upokojila. celkovo. takže držím palce, aby sa darilo 🙂
@makova333 zrejme ide o klasickú panelákovú "úpravu" kúska zeme pred panelákom. u nás sa tiež takto starajú niektoré ženy, nasadia tam kvety, okrášlia kamienkami, baví ich to a nikomu to nevadí. ale ešte som sa veru nestretla s tým, žeby nejaká fúria vyletela von alebo na okno a začala vrieskať. samozrejme, že aj ľudia (mamičky) sú uvedomelé (ako uvádza autorka), že vysvetlia deťom, že teta sa stará, odtiaľto nebudeme trhať kvety... veď to je normálne. ale aby sa dieťa nemohlo ani priblížiť? prípadne tam stúpiť, pokiaľ nepošliape kvety či iné ozdoby? tak to ee 🙂 tento kus pozemku zrejme nepatrí nikomu, respektíve mestu.
@panelacikova ad1 prise, ze to nebola predzahradka, ad2 kazdy pozemok niekomu patri (obci/mestu/ MČ, spolocenstvu, sukromnym vlastnikom)a tie predzahradky (dokonca aj prilahly chodnik) väcsiou spolocenstvu vlastnikov bytov a nie mestu.
@makova333 u nás napríklad patrí k bytovke len pozemok pod bytovkou. ale to je jedno. podľa mňa tá pani reagovala úplne zbytočne prehnane. keby aj pozemok patril bytovke, zrejme tam nebola jediná obyvateľka, čiže nárok na ten kus pozemku (ako moja mama hovorí, čo by si ho hovnom zakryla), má možno 15, možno aj 33 (ako u nás) bytov. čiže pani nemá nárok takto skákať. druhá vec je, že keby to dieťa skočilo na ten kúsok zeme a šliapalo rad-radom tie ozdoby, nepoviem nič. ale že sa len priblížili a v pokoji mu ukazovala kvietky? áno, reakcia tej pani bola prehnaná. následne aj reakcia autorky, na tom musí ona popracovať. ale ani tá pani obyvateľka nemala skákať ako opica... bože, naši majú záhradku a stane sa, že nejaké okoloidúce dieťa príde aj do 1/3 alebo 1/2, kým si ho mamička alebo babka všimnú. a čo teraz? vôbec to neriešia a to je súkromná záhrada v záhradkárskej osade, čiže nie je oplotená, lebo je oplotených viacero záhrad spolu. a teraz čo? majú vrieskať po tej mame/babke? ešte to dieťa ponúknu cukríkom, ba dokonca mu ešte kvietok aj odtrhnú a dajú do rúk. a to teda môj otec je poriadny nervák, ale na dieťati si zlosť nevybíja. ani na matke dieťaťa.
@panelacikova ale ja nikde nepisem, ze ju mala pani za to nehumanne utratit, ale vobec netusime ako ta situacia prebiehala z pohladu tej pani. A vyjadrujem sa k tomu, ze ten pozemok nemusel byt verejny.
@makova333 aby som to uviedla na pravu mieru, nejednalo sa o predzahradku pri bytovom dome ako klasicky pozname, sli sme s malym na parkovisko do auta, a tato uprava bola spravena pod stromom na pase zelene medzi parkoviskami. Ked som davala odrazadlo do auta, moj maly mi tam odbehol. Tak sme tam sli spolocne kuknut a isli sme po tom chodnicku, co tam maju vytvoreny z okruhliakov. Co sa tyja vlastnictva predzahradok, tak tie nepatria vlastnikom bytov /bavime sa o Petrzalke/ ale su vo vlastnictve Magistratu BA v sprave mestskej casti Petrzalka. Tak snad sombto uz vysvetlila dostatocne 🙂
autogenny trening. mindfulness. to si pogugli. na youtube. najlepsie u nejakeho psychologa zacat trenovat a vyhradit si na to napr 15min v klide kazde ranom staci ked zacnes aj s piatimi minutamim ako tvoji rodicia prijimali tvoj hnev ked si bola dieta? akym sposobom sa hnevaju tvoji rodicia? ono ide o to ze vzdy v tejto chvili sustredit sa na dych. byt vsimava co sa mi deje. vaimavost je kluc. vsimavost k sebe. s blizkymi ludmi toto nezazivas? iba s nahodnymi cudzimi?