Mám chaos v hlave. Kde mám hľadať pomoc?

Dobrý deň, veľmi pekne by som vás poprosila o pomoc ak ste si prešli niečím podobným, čo konkrétne vám pomohlo.

Neviem či hľadať pomoc u psychológa, psychiatra, psychoterapeuta, možno hypnóza alebo ešte niekde inde.

Tento môj stav trvá od puberty, v podstate takmer 10 rokov ale posledné mesiace sa rapídne zhoršuje. Ide o to, že v podstate ani neviem popísať čo sa deje. Len viem, že mám v hlave veľký chaos a neviem si poradiť. Je mi veľmi ťažko, dlhé roky mávam depresie (nemala som doteraz odvahu s niekým to riešiť), mám v sebe obrovské množstvo pocitov, emócií a často ani neviem z čoho vznikli. Často som v poriadku a doslova do sekundy mám v sebe toľko pocitov že idem explodovať, najradšej by som každému pri sebe ublížila, často mám až chuť sama sebe ublížiť. Nenávidím sa za to aká som. Mám doma muža a bábätko a samozrejme po pôrode som mala sklony aj k popôrodnej depresii. Možno lepšie upresnim pre pochopenie príklad aj pri bábätku. V jednej chvíli je to môj poklad a milujem ho najviac na svete a vzapati ho doslova až nenávidím. Bojím sa že ak sa nedám do poriadku tak sa raz naozaj niečo stane.

Áno, v detstve sme doma mali problémy, resp. rodičia a v podstate som vyrástla a ani si to nikto nevšimol, ale nejako som to nevnímala. V poslednom čase však mám pocit akoby sa mi všetko vracalo, všetka tá krivda. Mám takmer 30 rokov a ja mám v hlave stále viac a viac myšlienok na to ako sa mi naše nevenovali, ako som bola sama, ako ma nemal nikto rád a ja neviem prečo sa to deje, lebo nikdy som to nejako nevnímala. Odrazu mám chuť každému vyčítať ako na mňa každý zabudal a ako ma má každý na háku. A ja neviem prečo lebo naozaj nikdy som to neregistrovala. Som dospelá, sebestačná ale niekedy akoby sa vo mne niečo zlomí a ja som odrazu ako malé dieťa ktorému ste rozbili jeho hračku a ono vám neodpustí a donekonečna bude plakať a hádzať sa o zem lebo ono nechce vaše ospravedlnenie ani inú hračku, ono chce aby sa to nestalo. A ja neviem prečo sa mi toto deje. Som zo seba zúfalá.

Veľmi sa cítim ukrivdena a často ani neviem dôvod. Proste akoby ku mne prišiel pocit a ja neviem odkiaľ sa vzal. Neviem prečo sa tak cítim keď som nikdy od nikoho nič nechcela, nikdy som nikomu nezavidela, a zrazu mám chuť každému povedať aby sa vrátil čas lebo nebol ten človek pri mne a nech spraví čokoľvek nevynahradi mi to ja proste chcem aby sa to nestalo. To je len jeden pocit. Rovnako je to s hnevom, smútkom, úzkosťou, panikou a podobne. S tými negatívnymi pocitmi. Jednoducho akoby sa odrazu v sekunde u mňa vyskytli a ja sa idem zvnútra roztrhať a netuším odkiaľ a prečo sa tu tie pocity vzali. Predstavte si že uprostred pohrebu dostanete neskutočný záchvat smiechu a nedokážete vysvetliť prečo keď v skutočnosti ste smutní. Často som v poriadku a odrazu zatinam zuby a mám chuť nie i rozdrviť v rukách a netuším čo sa stalo ani ako si pomôcť.

Často jednoducho vybuchnem ani neviem prečo. Alebo chcem aby niečo bolo tak ale vzápätí keď je to tak tak sa rozčúlim lebo to vlastne chcem inak a vadí mi že to je tak ako som pôvodne chcela aby to bolo.

Sama po sebe keď čítam tieto riadky nedávajú zmysel a preto dúfam že nájdem niekoho kto zažil podobný pocit a dokáže mi pomôcť čo sa deje, čo je zle a kam mám ísť aby mi niekto pomohol lebo ja som zúfalá a naozaj už neviem čo mám robiť. Nedokážem si sama pomôcť a ničím životy okolo seba svojim správaním.