Moje skúsenosti s hospitalizáciou na psychiatrii

ahoj ja som tak bola pred tiež cca 2 týždňami. myslela som ze skončím na psychiatrii , myšlienky tiež rôzne, u mňa je problém môj zdr . stav a panicka porucha a už moja myseľ išla si svoje a presvedčala ma ze umieram . už som myslela ze zosaliem , hneď som volala na psychiatriu doktorke a poslala mi hneď lieky . A môžem povedať cítim sa pokojnejšie a mam jasnejšie videnie . držím silno palce ❤️ všetko bude vporiadku !

Ma zmysel bojovat a nevzdavat sa! Nevies este co vsetko dobre ta v zivote caka, mozno stretnes super ludi, zivotnu lasku, rodinu.. Mozno najdes zmysel zivota ak to nevzdas 😉
Na zaciatok je potrebne vyhladat odbornu pomoc, mozno aj lieky. Nie je to hanba.
Ak si veriaca odporucam sv. spoved, omsu, prijimanie, caste vyuzivanie sviatosti. Je to velka duchovna pomoc a pozehnanie do boja ♥️✝️
S pobytom na psychiatrii nemam osobne skusenosti ale malo by to pomoct. Jedna znama tam bola, ona bola taka krehka povaha a mala vazny stav depresia atd. Dostavala az elektrosoky. Nakoniec sa jej stav zlepsil, spoznala muza, vydala sa, zije normalny zivot.

@anonym_f138d7 ďakujem krasne za správu chcela by som sa opýtať na tie lieky myslím že by mi to pomohlo zatiaľ predtým ako to začnem riešiť u psychologičky ako sa k ním dá dostať ? Treba si vybaviť termín u psychiatričky ( to môže trvať ak dlhšie) alebo stačí zavolať?

@larinka552 ďakujem krasne za podporu ❤️❤️ chcel sa dať nejako dokopy a ísť ďalej

@klaudia_kika VŽDY MÁ ZMYSEL BOJOVAŤ! Nie len kvôli sebe,ale aj kvôli všetkým ktorí ťa majú radi.
Hospitalizácia je veľmi správne rozhodnutie a veľmi veľa ľuďom zachránila život a urobila život krajší. LEN SA NETREBA VZDÁVAŤ! Moja maminka bojuje so psychickým ochorením 40 rokov.
My ako deti vieme o tom svoje. Dlhé týždne strávila v nemocnici, ale NIKDY nemala samovražedné myslienky, len ťažké depresie,maniodepresívne stavy. Aie nikdy to nevzdala! Mamina má 80 rokov a žije pre nás pre rodinu, deti,vnúčatá..VŽDY TO BOLA NAJLEPŠIA MAMA NA SVETE 🙏💗 Nebolo to ľahké, ani nie je ani teraz, ale bojuje statočne, kvôli nám 💕

@anonym_3ddf72 ďakujem krasne aj ja mám pocit že to ma zmysel sa posnažiť a pracovať na sebe len keď sa to namňa všetko tak zosypalo som mala pocit že to už nezvládnem ďakujem veľmi pekne za vašu správu veľmi si to vážim a pomohlo mi to sa nad tým tak viac zamysleť a uvedomiť si že keď človek chce sa dá všetko ❤️

@klaudia_kika život ako taký, a aj tvoj život tiež určite má zmysel. Akurat neviem ci som stotoznena s výrazom "bojovať s minulosťou ". Používa sa často, ale čím som staršia a mám viac životných skúseností a období za sebou, tým menej si myslím, ze by sme mali bojovať. Situácie z minulosti môžeš len prijať. Nejde ich zmeniť, mnohé nejde ani napraviť. Môžeš len prijať čokoľvek sa stalo ako súčasť tvojej cesty. Viem, ľahšie sa to povie ako vykoná. Dopraj si trochu láskavosti a staraj sa o "súčasné ja". Ľudia zo životom bojujú akoby po vyhratom boji mal nasledovať bezproblémový život. Nenastane. Život prinesie znova a znova nové výzvy a ťažké, občas tragické situácie. A medzi nimi pozitívne momenty pre ktoré sa oplatí žiť. Len jedna vec je istá, ze nič nezostane nastalo bez zmeny. A ukončením vlastného života bolest nekončí, len sa prenesie na tých, ktorých tu zanechas. Tak ako sa naše fyzické telo formovalo v tehotenstve pred našim narodením, tento život nám slúži na formovanie a rozvoj našej psychickej stránky, charakteru. Nezahod svoju jedinečnú šancu prežiť svoju vlastnú story a nedovol čomukoľvek co sa v minulosti stalo definovať teba a tvoju buducnost.

@klaudia_kika Držím silno paice.Ja viem, že je to ťažké, ale vždy preto treba urobiť maximum. Riešiť s odborníkmi. Nie ke to hanba. Moja dobrá kamarátka s detstva skončila zle,veľmi zle! Vzdelaná žena, dobrá duša. Mrzí ma dodnes, že aj napriek tomu, že sme sa stretávali málo nik si v jej okolí nevšimol ,že trpí ťažkými depresiami. Nikdy predtým som si nevšimla žiadny varovný signál. Aj keď bývala na opačnom konci Slovenska a videli sme sa len málo, ale písali sne si občas. Bola vydatá (mysleli sme šťastne) a predsa si mladá žena siahla na život.

@haley7897 áno minulosť treba prijať. To je pravda. Nie s ňou bojovať, ale uzavrieť s ňou mier. Pravda

Nemam osobnu skusenost, ale pokrvnu - psychiatricku liecebnu uplne vyluc, max psychiatra alebo psychiatricke oddelenie v nemocnici. Skusenost mojej sefky (sme si velmi blizke, rozprava mi o tom) - na tvoj problem skor psychiatria. Tiez mala velmi tazke detstvo, minuly rok sa uplne zosypala ( necakala by som to od nej, ale presne o tom to je). Od januara chodi na sedenia a velmi jej to pomohlo. Skor ako mi vsetko vyklopila som si na nej vsimla zmeny.
Ja sama som mala tazke detstvo, dospievanie, nie raz som myslela na vrazdu, na samovrazdu a mat pokoj. Ale zvladla som to sama. Teram mam pred 40 a spracovane veci.

@anonym_f138d7 ďakujem a ako si viem tie lieky vybaviť

@anonym_278aa9 ďakujem za zasielanie

@anonym_f138d7 co vám napísala? Ja mam tie taky problém,

@klaudia_kika Samozrejme, že má zmysel bojovať. Ak momentálne nemáš samovražedné myšlienky, nemá zmysel riešiť hospitalizáciu, skôr to rieš cez psychiatra. Ak by ti bolo naozaj zle, sú tu linky pomoci, kde sa dá zavolať, alebo napísať mail. Z vlastnej skúsenosti viem, že to pomôže.
Ak máš možnosť, skús si nájsť aj psychológa. Sedenia u neho by ti mohli pomôcť. Samozrejme, závisí, na akého/akú natrafíš, musí ti "sadnúť".
Hospitalizovaný som bol dvakrát v tomto roku, v nemocniciach, avšak bol som v stave, že som si skutočne bol schopný ublížiť (mal som napísaný list na rozlúčku, tri-štyrikrát do dňa som sa rezal žiletkou, pokúsil som sa predávkovať liekmi, ap.). V prípade hospitalizácie závisí, kde by si išla. Prvá hospitalizácia mi pomohla len dočasne a nebola veľmi príjemná (zlé správanie personálu, veľmi obmedzené možnosti pohybu a takmer žiadne aktivity). Druhá hospitalizácia bola omnoho lepšia, bol tam voľnejší režim, počas pracovných dní aktivity, ktoré pomáhajú (relaxácia, sedenia so psychológom, tvorivé aktivity), mohli sme mať vlastné nabíjačky, ap. Niektorí spolupacienti mohli ísť na priepustku na víkend domov.
Ako som písal vyššie, ak nie si v bezprostrednom ohrození života, skús skôr riešiť ambulantnú liečbu alebo linky pomoci, len v prípade zhoršenia stavu, choď na psychiatrický urgent, kde posúdia tvoj stav.
Držím palce, nech sa z toho čím skôr dostaneš.

@anonym_7084ee ďakujem krasne vekmi ste mi pomohli ❤️

Ahoj, ja som bola hospitalizovaná na psychiatri v BB pred dvomi rokmi. Hospitalizovať som sa dala na vlastnú žiadosť. Po pôrode som dostala laktačnú psychózu. Keď som tam išla strašne som sa bála, myslela som si že to tam bude ako v base. Pani primárke som odovzdala telefón, cigarety a bola som zmierená s tým že pravdepodobne budem zavretá na jednej izbe. Pani primárka ma chytila za ruku a s úsmevom ma zobrala na oddelenie. Keď som prišla nechápala som, bolo to tam ako v bežnej nemocnici. Mali sme rôzne cvičenia, aktivity, chodili sme von, každý deň terapie. Nebyť tej hospitalizácie tak tu zrejme nie som ani ja a ani moje dieťa. Postavili ma na nohy. Neľutujem to. Ak sa mi v budúcnosti stane niečo podobné, nebudem váhať a pôjdem znova. Takže ak cítiš že to potrebuješ choj do toho. Budeš tam mať terapie, ktoré sú pre duševne zdravie veľmi dôležité. Žiaľ teraz sa dostať k psychologovi trvá niekoľko mesiacov ☺️ prajem veľa síl ❤️ všetko sa dá zvládnuť ❤️

@mattina8991 ďakujem vám krasne ❤️

Ja som prave hospitalizovaná v pezinku a je to tu velmi dobre

Ja som ležala asi 20x na psychiatrii v nemocnici. Strašné je slabé slovo. V Pezinku vás nútia na elektrosoky a potom do ústavu vás zatvoria do konca života. Stačí jeden podpis....v ústave vás nútia do konca života pracovať zadarmo, starať sa zadarmo o ležiacich pacientov. Všetci sa tam podrezavaju a chcú zomrieť....tak tam je.

@lucy54321 ty čo trepeš za nezmysli preboha?

Bola si tam so mnou? Poznáš napr. doktorku Karsajovu, čo dostáva ľudí do ústavu? Z Pezinka? Videla si, do robia elektrosoky s pacientmi ? Ja som to videla. Dievčina, čo celé dni fajčila na balkóne, sa má po elektrosokoch spýtala, kde je balkón, že ona ešte v tejto nemocnici nebola a preto to tam nepozna! A to je nič...daj sa zatvoriť na Antolsku. Ak ťa priviazu k posteli,ako mňa, nedajú Ti plienku...vedľa mňa pani plakala, že jej dovolili iba 2 plienky denne ale že jej treba cikať! To je nič...jedna dievčina v Ružinove - bývalá právnická, zbalila osetrovatela, len aby ju pustili po 3 mesiacoch, ich prosila..býva luxusnej štvrti v Bratislave -Bory. Tak im sľúbila kúpiť nábytok, len aby ju pustili...v živote som nevidela toľko zničenych životov a nešťastnych ľudí ako na psychiatrii. Ja som inzinierka cenných papierov a bankovníctva, študovala som v Prahe. S riaditeľmi bank. Ovládam 6 jazykov.nie som hlúpa, viem, čo hovorim- len to, čo som zažila za 30rokov pobytov v cvokarnach...ktoré mi boli na hovno...ak chcete a neveríte mi, choďte do Pezinka na najhoršie A-oddelenie

@klaudia_kika ahoj aj ja sa liečim už dlho...tri roky ale vďaka Bohu žijem šťastne s liekmi a je mi fajn. Určite sa lieči..nestojí to za to sa trápiť ❤️

Vyskúšajte A-cko oddelenie v Pezinku, najhoršie, s najťažšími psychickými stavmi...ženy tam stia a deti na zem, stále kričia, zatvárajú ich do klietky, pichnúť injekciu na utlmenie- na 1-2 dni, potom ďalšiu a ďalšiu injekciu.... potom ich odvezú do ústavu, príde ďalšia a ďalšia takáto žena...3 mesiace. Neveríš? Skús! Ja Ti nebránim...ak chcete mať takýto zážitok...všetci si tam cennosti schovávajú do podprsenky- cigarety, amulety pre šťastie,...ja som tam mesiace nekakala-, ani mi nedali preháňadlo... Celé dni tráviš v parku- trávnik v uzatvorením oddelení, asi 30x30m štvorcových...ak máš dačo cenne- oblečenie, jedlo, ihneď po príchode na oddelenie sa na teba vrhnú pacientky a vezmú ti to...furt od teba dakdo dačo pýta...ja som tam prišla o pekné oblečenie, jedlo, o nervy, schudla som tam 20kg z nervov iba, nemáš tam nic- ani šampón, mydlo, toaletny papier - nárok len kusok- od sestričiek....väčšina pacientok je úplne mimo, chodia a hľadajú z cigariet-konce, ktoré fajčia..sú to Popolušky...
Keď mňa tam zatvorili na 3 mesiace, zomrel mi strýko....ja som tam bola a nevedela som sa z tadiaľ dostať a pomôcť mu...zomrel sám, zadusil sa jedlom, našli ho po týždni, bolo horúco...hnusný príbuzný ho spopolnili a vysypal na lúku...hlavne že mu zobral byť a spravil z neho bezdomovca...roky čakal na jeho smrť...bol to operný spevák, umelec svetoznámy môj strýko. .rozfukal ho vietor... navždy. Ak chesvtakto žiť a toto zažívať, vyskúšaj psychiatru, takú poriadnu, v Pezinku, najhoršie oddelenia...ak neveríš . Ale zrejme skončíš v ústave, lebo väčšina pacientov tam končí....

Len ste sa pýtali, tak ja vám odpovedám....vravím Vám moje 30rocne skusenosti...naposledy som bola pred týždňom na psychiatr.oddeleni v Ružinove, na stretnutí s psychológom. Tie stavy, čo som tam videla..mali len 1 oblečenie, aj to iba to, na sebe...žiadne mydlo, hygiena...tam tá 3 mesiace nepustia si kúpiť nič von, zo zamknuteho oddelenia...umyvas sa iba vodou, proste žiadna hygiena... všetko ti vezmú tam ostatné pacientky....ja- rok 2016-som chorá -zvraciam a pokakavam sa, lebo som gastroenterológ.pacient. zavreli ma za to do klietky. Trebalo mi cikať, tak som volala do sáčkov, čo mi dala spolubývajúca...ak otočíte, nepustia vás z klietky, len sa na vás smejú...iné mi nezostávalo...druhá pacientka mi zatiaľ zo šuflíka ukradla všetky veci-gatky pekne od Mamičky, čo mi kúpila, vložky, zuby si umyla mojou zubnou kefkou a pastou, tak som 3 mesiace nemala zubnú kefku a pastu....ošetrovateľ mi povedal, že som ju mala za to zbiť na záchode, že Tam nie sú kamery, všade inde sú....v týchto nemocniciach máš všade kamery...ak sa napr. dlhšie prezliekas- jedna pani začala behať nahá a hneď ju odviezli na A-cko do Pezinku...stále Tá sledujú a hodnotia zdravotníci, či ti to myslí, či tá netreba odviezť do Pezinka a potom do ústavu....bežné sú tam alergie na lieky- vyrážky, dusenie. Mne dali 3x lieky, z kt.mi išlo o život...nikoho to nezaujíma...jedna slečna tam po liekoch oslepla...inak, v každej nemocnici aj ľudia zomierajú, len tí to nepovedia lekári....môj príbuzný zomrel po 1 tabletky, po 5minutach....čítaj Nový Čas -ako dopadli pacienti v nemocniciach, napr. Ružinov, Antolská,Pezinok....píšem to sem, že sa dakto poučí a nepôjde na tie hnusné miesta....Väčšina z Vás, by Vám stačil priateľ alebo dobrý psychológ(dráhy je ale). Prečo sa dávate zatvárať Dobrovoľne na tak odporné miesta? Choďte do prírody alebo krčmy, s kamarátmi!!! Potrebujete takéto zážitky????
Nie!! Žiaden cvokar ani psychiatria Vám nepomôže.
Choďte sa zabaviť, kúpte si dačo čím sa potešíte....aj dep
ka prejde

Väčšine z Vás stačí zájsť von, s priateľmi, zabaviť sa alebo si dačo kúpiť a potešiť sa ....serte na psychiatriu! Liekmi depresiu nepotlacis, teda aspoň u mňa nie....veľmi pomáha kreslenie myšlienok a nalad- robiť obrazy...tabletka Ti pomôže na 1den...potom znova treba ďalšiu...a viacej a viacej...to nie je dlhodobé riešenie. Potešte seba dacim- zájdite ku kadernícke, kúpte si nové oblečenie, vyjdite s Kamarátkami von, na kávu....viac pomôže ako 1tabletka....(Ja ich hkcem 30rokov a potom vám už nič nezaberá, po takom čase). Ja mám samovražedné sklony, proste ma to už občas túto nebaví... Vždy mi pomôže, že má dakto potrebuje(Mamička, kŕmim holuby,... ) alebo kreslím, som maliarka(mávam nenávisť voči sebe, proste len sa cítim zbytočná a odporná.pomaha mi kresliť samu seba- mŕtvu na 100sposobov, mám hraničnú poruchu osobnosti- silnú seba nenávisť). Proste hľadajte čo Vám pomáha.... tabletky to nebudú...

@miasmall jako nehnevaj sa na mňa, ale podla toho ako sa vyjadruješ usudzujem, že asi mali nejaký dôvod na to, prečo ťa zatvárali do klietky a nechceli ťa púšťať z oddelenia atď... Na psychiatrii som bola asi 10x, prvýkrát už v 13tich rokoch, bola som aj v Pezinku na viacerých oddeleniach, aj na tom Áčku a veru také veci som nezažívala. Nehovorím, že sa tam nedejú alebo nediali aj zlé veci, ktoré by sa diať nemali a že to tam je ako v 5 hviezdičkovom hoteli lebo predsalen, sú tam ludia s rôznymi diagnózami, čo môže byť pre niekoho až desivé, keď sa s tým v bežnom živote nestretáva. Ale tvoj opis je velmi skreslený a vzhladom aj na tvoju diagnózu chápem, že to možno vnímaš inak. Ale aj ako spomínaš, že máš už 30 ročné skúsenosti, verím tomu, že pred 30 rokmi to muselo byť velmi odlišné od súčastnosti a velmi vela vecí, čo sa praktizovalo vtedy, sa už nepraktizuje teraz v modernej liečbe, čo viem, hodne sa to mení ako sa vyvíja moderná medicína. Takže niektoré praktiky z pred x rokov mohli byť ozaj desivé a v konečnom dôsledku ani nepomáhali. Ale doba sa vyvíja a liečba sa mení.