Môže sa popôrodná depresia prejaviť aj neskôr?
Neviem či sa môže vyskytnúť aj neskôr aj 7 týždňov po pôrode ale mám na ňu podozrenie.
Už tehotenstvo bolo hrozne ťažké, aj pôrod samé komplikácie (môj gynekológ povedal že som mala všetky komplikácie ktoré pri pôrode môžu nastať) dlho sme boli v nemocnici jednak aj ja som sa dlho dávala dokopy aj dieťa. Už v nemocnici som mala asi 3 dni že som stále len plakala bola za mnou aj psychologička ale nemala zo mna pocit že potrebujem pomoc. Takze má pustili domov doma bolo všetko v poriadku a od včera mám nejaké divne myšlienky. Mám pocit že sa neviem postarať o vlastne dieťa. Že s ňou zle manipulujem že jej mojou starostlivosťou len ublizujem. Pritom ju neskutočne milujem je to moje zlatíčko nerozumiem týmto myšlienkam stále sa na ňu pozerám ale mám pocit že je v bezpečí len keď nie je v mojich rukách.. rozmýšľala som že by som vyhľadala opäť odborníka lenže k ním sa dostať je možné tak o 2-3 mesiace.. takze vôbec neviem čo robiť. Povedala som dnes o tom aj mužovi dnes mi dosť pomáhal ale tým že kojím musí byt aj tak pri mne..ak ste niekto mali poporodnu depresiu prejavovalo sa to nejak takto? Kľudne napíšte anonymne chápem že je to citlivá téma aj ja som anonym.. ďakujem
@anonym_autor ano ale ja som sa nevedla postarat ani sama o seba
to ze mas strach o dieta, je uplne normalne.ze sa ho bojis dotknut
mala som stavy ked som sa cielene vobec vyhybala akehokolvek stretu s babatkom. schudla som 10kg za dva tyzdne spala nevladala jest zit pit cikat kakat. ja som nevedla prebalit ani UM zarobit !!!! a prezliekal len muz.
@anonym_d4909c ďakujem za odpoved.. ja sa starám len o dieťa v podstate stíham max sprchu a pár krát wc.. od rana som nič nejedla absolútne mieniš hladná len teda plačem cely deň a pomedzi to kojím kedy má prepadnú myšlienky že všetko robím zle ze ju aj zle držím..
to vyhýbanie dieťaťu poznám.. to som mala v pôrodnici keďže bol so mnou muž tak ja som nejako podvedome jemu dávala prebalovat a dávali sme um tak to tiež robil on. A raz keď má tam nechal jeden samu tak sok sa tam zrútila a vtedy prišla za mnou psychologička. Ale nechápem to vytúžené dieťatko po ivf dlha cesta a prečo nie som schopná toto zvládnuť.,
@anonym_autor mala som, 4 mesiace po porode, prislo to plizivo. Mne to zhorsoval ten nedostatok spanku, ja to uz na sebe poznam a brala som aj Dopegyt, ktory po porode dost sposobuje depresie, len som to nevedela. Mne psychiatricku vybavila znama, diagnostikovala mi stredne tazku poporodnu depresiu, ale skusila som zavolat mame, prisla, pomohla. Ja som aj odsavala, maly sa mi nevrdel prisat, takze velmi.som bola nevyspata. Ja som sa ho snazila nakrmit, odsat, umyt odsavacku, dokrmila mamina, aj ho uspala, ja som ai hned sla lahnut a aj cez den som spala, kolko som vladala a potom to zacalo ustupovat. Ale toto neradim, ked uz raz predpisu lieky, tak je lepsiei ch brat. Ja som to teda riskla bez nich. Ale mala som velku pomoc a oporu.
Ja by som zvazila teda toho psychiatra, len viem, ze tie terminy su take ako su 😔
@anonym_d4909c ďakujem za odpoved.. ja sa starám len o dieťa v podstate stíham max sprchu a pár krát wc.. od rana som nič nejedla absolútne mieniš hladná len teda plačem cely deň a pomedzi to kojím kedy má prepadnú myšlienky že všetko robím zle ze ju aj zle držím..
to vyhýbanie dieťaťu poznám.. to som mala v pôrodnici keďže bol so mnou muž tak ja som nejako podvedome jemu dávala prebalovat a dávali sme um tak to tiež robil on. A raz keď má tam nechal jeden samu tak sok sa tam zrútila a vtedy prišla za mnou psychologička. Ale nechápem to vytúžené dieťatko po ivf dlha cesta a prečo nie som schopná toto zvládnuť.,
@anonym_autor vies mat dieta je zodpovednost. a hormony robiac svoje, asi si aj starsia?
@anonym_autor vies mat dieta je zodpovednost. a hormony robiac svoje, asi si aj starsia?
@anonym_d4909c práveže nie som mám 27 rokov.. proste nič nebolo podľa predstav rizikové tehotenstvo hrozil mi predčasný pôrod (do vtedy všetko bolo ok že žiadne komplikácie nevidia) potom mi odtiekla plodová voda a povedali že to pôjde rýchlo že som mladá a vôbec oxytocín vakumextraktor a ešte do toho manuálne vybratie placenty že nešla odlucit a take poporodne poranenia že ešte teraz má všetko dole boli.. proste strašne veľa všetkého naraz ja som sa ani nestihla spamätať že som mama. Po pôrode este mala mala zltacku 2x bola pod fotolampou a keď nás prepúšťali tak to bolo tak na hrane. S mužom byvame ďaleko od rodiny nemá mi kto pomôcť :/ našťastie teraz robí z domu a je doma tak je pri mne ale bojím sa keď sa vráti do prace čo bude..
@anonym_autor mala som, 4 mesiace po porode, prislo to plizivo. Mne to zhorsoval ten nedostatok spanku, ja to uz na sebe poznam a brala som aj Dopegyt, ktory po porode dost sposobuje depresie, len som to nevedela. Mne psychiatricku vybavila znama, diagnostikovala mi stredne tazku poporodnu depresiu, ale skusila som zavolat mame, prisla, pomohla. Ja som aj odsavala, maly sa mi nevrdel prisat, takze velmi.som bola nevyspata. Ja som sa ho snazila nakrmit, odsat, umyt odsavacku, dokrmila mamina, aj ho uspala, ja som ai hned sla lahnut a aj cez den som spala, kolko som vladala a potom to zacalo ustupovat. Ale toto neradim, ked uz raz predpisu lieky, tak je lepsiei ch brat. Ja som to teda riskla bez nich. Ale mala som velku pomoc a oporu.
Ja by som zvazila teda toho psychiatra, len viem, ze tie terminy su take ako su 😔
@anonym_38ff4c ďakujem za odpoved.. no ten nedostatok spánku bude aj u mna tým že mame reflux a koliky.. veľmi malo spím ale dnes ju muž zobral na prechádzku aj je dnes pokojná a ja sa neviem dospat stále som unavená.. budem to musieť riešiť aj keď na ziacatok možno len psychológom k tomu sa asi skôr dostanem. Lebo mám strach
@anonym_d4909c ďakujem za odpoved.. ja sa starám len o dieťa v podstate stíham max sprchu a pár krát wc.. od rana som nič nejedla absolútne mieniš hladná len teda plačem cely deň a pomedzi to kojím kedy má prepadnú myšlienky že všetko robím zle ze ju aj zle držím..
to vyhýbanie dieťaťu poznám.. to som mala v pôrodnici keďže bol so mnou muž tak ja som nejako podvedome jemu dávala prebalovat a dávali sme um tak to tiež robil on. A raz keď má tam nechal jeden samu tak sok sa tam zrútila a vtedy prišla za mnou psychologička. Ale nechápem to vytúžené dieťatko po ivf dlha cesta a prečo nie som schopná toto zvládnuť.,
@anonym_autor lenze Ty "MUSIS" JEST, z coho budes mat energiu? Nedostatok spanku a hlad, to vsetko len zhorsuje. To dieta predsa moze kusok porevat, si zober daky rozok s maslom aspon a zuj pri tom, ako ju vozis v kociku alebo co. Ja som hlavne vedela toto, ze jest musim, pit musim.
Mam uz 4 deti, takze si dovolim Ti povedat, ze naozaj nemusis nonstop skakat len okolo dietata, fakt nie.
Totoje taka racionalna rada. Ono aj ked sa dostanes k lekarovi, liekom, tak aspon 2 tyzdne trva, kym nabehne ucinok, ale ak mas kus racia v sebe, sa skus prosim Ta prekonat a najedz sa. Daj muzovi uspat, nakoj, ale nech Ta zastupi v tom uspavani, ak Ti nezaspi na prsniku. A povedz mu vsetko, ako sa citis. Ja ked som mojmu povedala, ze som stala na balkone a chcela skocit, tak hned zacal zhanat lekara. Toto nie je hanba, a hovor o tom. Je to diagnoza. Hormony rozhadzane, moze sa to kludne stat, ze sa clovek zlozi. Ale da sa to zvladnut, len nic nedus v sebe. Si dobra mama, ako kazda ina, len si mozno citliva, do toho komplikovane tehotenstvo, porod. Spustenie laktacie. Konajte.
@anonym_d4909c práveže nie som mám 27 rokov.. proste nič nebolo podľa predstav rizikové tehotenstvo hrozil mi predčasný pôrod (do vtedy všetko bolo ok že žiadne komplikácie nevidia) potom mi odtiekla plodová voda a povedali že to pôjde rýchlo že som mladá a vôbec oxytocín vakumextraktor a ešte do toho manuálne vybratie placenty že nešla odlucit a take poporodne poranenia že ešte teraz má všetko dole boli.. proste strašne veľa všetkého naraz ja som sa ani nestihla spamätať že som mama. Po pôrode este mala mala zltacku 2x bola pod fotolampou a keď nás prepúšťali tak to bolo tak na hrane. S mužom byvame ďaleko od rodiny nemá mi kto pomôcť :/ našťastie teraz robí z domu a je doma tak je pri mne ale bojím sa keď sa vráti do prace čo bude..
@anonym_autor vydrz, mas muza doma, ja som nemala...
@anonym_autor Ja som vyslovene poporodnu depresiu nemala, vedela som sa normalne postarat o seba aj o dieta, aj k tomu navarit a vsetko ostatne, ale predsa som mala aj ja tieto pocity, ktore popisujes. Pocit neschopnej matky, ze vsetko robim zle, ze taky zlaty sa narodil a ja ho dohabem, ze sa nikdy pri mne nenauci chodit, rozpravat...Niekedy som chcela pretocit cas dopredu, nech uz ma 18 a nech vidim, ze z neho vyrastol normalny clovek. Ja myslim, ze islo o nejake spojenie unavy, hormonov, pocitu obrovskej zodpovednosti a zaroven vedomia, ze to robim prvykrat a fakt neviem, ako to mam vlastne robit spravne. Z toho potom strach, ze to nemam sancu dat. Kamosky mi vtedy pomohli, ked sa mi priznali, ze aj ony to poznaju. A ukludnili ma, ze to postupne bude prechadzat, ked bude dieta ozivat, zacne sa usmievat, vyvijat, komunikovat...A naozaj to tak bolo, ustupilo to. Ale ako hovorim, vedela som fungovat a nemala som ziadne nebezpecne myslienky ohladom mna alebo babatka. Ak by toto neplatilo, bezala by som k odbornikovi.
Za mna si len unavena. A naozaj ze unavena. Ja som to mala asi 6-7 tyzdnov kym som kojila, nekojila, odsavala, dokrmovala...plac, unava, vycerpanie...ked mi zastavili kojenie (ine zdravotne dovody) vyspala som sa a nabrala novu silu..samozrejme aj najest sa musis. Skus najst nejakeho online psychologa nech nemusis nikam chodit. Hlavne si oddychni. A ak mas pochybnosti o drzani dietata a podobne veci. Daj si individualne poradenstvo. Teraz musis len kojit, spat a jest. O ostatne nech sa postara rodina.
Ja som mala poporodnu depresiu, ale teda riadnu. Úplná vyčerpanosť, zúfalstvo, syna som odmietala, mala som pocit, ze mi zničil život, ze už nikdy nebude nič ako predtým. Skončila som teda na psychiatrii a na liekoch. Postupne som začala fungovať od začiatku, lebo ja som absolútne nevedela jesť, spat, to boli strašne stavy.
@anonym_autor Keď sú k doktorom dlhe cakacky, skús poradne online, napr. vydumamky.sk. Kooperujú aj tu na MK. Alebo nejaké materské centrum, tvoju gynekologicky. Nemusíš trpiet, žiť v strachu, ani byt na to sama. Je super, ze to riešiš.
@anonym_autor autorka, nie, psychológa ti určite netreba. To sú tie hormóny, že chceš byť chobotnica a všetko robiť najlepšie ako sa dá 😊 zastav sa. Nemusíš robiť nič, len daj malej papať, prebaľ ju a keď spinka maj čas len pre seba. Každý deň maj hodinu pre seba. Manžel nech je s malou a ty chod von sa prejst. A myslím, že každá mamka ktorej sa narodilo prvé babatko, tak jej prišli myšlienky, či správne drží svoje dieťatko 🙂 je to úplne v pohode. Nedaj priestor blbym myšlienkam v svojej hlave.
Áno tiež som ju mala je to veľmi veľmi nepríjemné hlavne keď musíš fungovať lebo to nemá kto za teba zobrať ani na chvíľu.Ak máš pocit že potrebuješ pomoc či už s bábätkom alebo s tvojim zdravím a môžeš neváhaj a ries to čím skôr
Áno tiež som ju mala je to veľmi veľmi nepríjemné hlavne keď musíš fungovať lebo to nemá kto za teba zobrať ani na chvíľu.Ak máš pocit že potrebuješ pomoc či už s bábätkom alebo s tvojim zdravím a môžeš neváhaj a ries to čím skôr
@anonym_86efdf mozem sa opýtať, ake boli reakcie rodiny? Podrzali vas, ked ste sa s tým zdoverili?
Ja som mala poporodnu depresiu, ale teda riadnu. Úplná vyčerpanosť, zúfalstvo, syna som odmietala, mala som pocit, ze mi zničil život, ze už nikdy nebude nič ako predtým. Skončila som teda na psychiatrii a na liekoch. Postupne som začala fungovať od začiatku, lebo ja som absolútne nevedela jesť, spat, to boli strašne stavy.
@anonym_5b5bb7 mozem sa opýtať, ake boli reakcie rodiny? Podrzali vas, ked ste sa s tým zdoverili?
Ja som mala poporodnu depresiu, ale teda riadnu. Úplná vyčerpanosť, zúfalstvo, syna som odmietala, mala som pocit, ze mi zničil život, ze už nikdy nebude nič ako predtým. Skončila som teda na psychiatrii a na liekoch. Postupne som začala fungovať od začiatku, lebo ja som absolútne nevedela jesť, spat, to boli strašne stavy.
@anonym_5b5bb7 presne, aj ja som ju obvinovala, z toho obrovskeho strachu o nu.
@anonym_86efdf mozem sa opýtať, ake boli reakcie rodiny? Podrzali vas, ked ste sa s tým zdoverili?
Nevravela som to nikomu.Nikto to tak ani nebral.Cize som sa stým viac menej musela vysporiadať sama
@anonym_5b5bb7 mozem sa opýtať, ake boli reakcie rodiny? Podrzali vas, ked ste sa s tým zdoverili?
@anonym_084795 manžel a svokra boli úžasní. Vďaka nim som to zvládla doma a pomerne rýchlo. Moja rodina úplný opak, od mamy len vycitky, ze načo si robím decko, keď dom neschopná s jedine, co viem , je sa ľutovať. Manžel vtedy poslal moju mamu preč a priniesol svoju. To bolo úžasné. Keď som vkuse plakala, že toto som nechcela, nechcem dieťa a jej syn mi nemal nikdy urobiť dieta. Len ma objala q mohla som sa vyrevat. Potom mi uvarila polievku, postupne krmila najskôr tri lyžičky, postupne viac. Celý čas sa starala o malého, len sa ma spýtala ci ho chcem ja nakŕmiť, či prebalit, keď som nechcela, nenutila ma. Keď som povedala, že k synovi nič necítim, tak mi povedala, že nemusím, že láska chodí aj postupne a nie odrazu. Ona bola moja neskutočná opora.
@anonym_38ff4c ďakujem za odpoved.. no ten nedostatok spánku bude aj u mna tým že mame reflux a koliky.. veľmi malo spím ale dnes ju muž zobral na prechádzku aj je dnes pokojná a ja sa neviem dospat stále som unavená.. budem to musieť riešiť aj keď na ziacatok možno len psychológom k tomu sa asi skôr dostanem. Lebo mám strach
@anonym_autor chcem ta povzbudit, aby si vyhladala pimoc. Ked pri objednavani povies, ze si cerstvo po porode, mohli by ta uprednostnit. Mne to tak spravili. Silno drzim palce, neboj, je to choroba, raz prejde, nie je to tvoja povaha ani slabost
@anonym_autor tvoje telo vyprodukovalo dieťa. Po pôrode a pri dojčení má veľký deficit minerálov a vitamínov, to sa odzrkadľuje na tvojej psychike a spôsobuje to úzkosti, depresie.. Dopĺňaj elektrolyty pre tehotné a dojčiace matky + magnézium.
Teraz potrebuješ pestrú a hlavne výživnú stravu (žiadny rožok s maslom, neobsahuje žiadne živiny) potrebuješ zeleninu, ovocie, proteíny, zdravé tuky, komplexné sacharidy... a čo najviac spánku, keď sa manžel postará.
Si len vyčerpaná, to je po pôrode úplne normálne, toto obdobie rýchlo prehrmí a budeš ok 🙂
@anonym_autor ano ale ja som sa nevedla postarat ani sama o seba
to ze mas strach o dieta, je uplne normalne.ze sa ho bojis dotknut
mala som stavy ked som sa cielene vobec vyhybala akehokolvek stretu s babatkom. schudla som 10kg za dva tyzdne spala nevladala jest zit pit cikat kakat. ja som nevedla prebalit ani UM zarobit !!!! a prezliekal len muz.