Sťažnosť na lekárov/zdravotnícke zariadenie

Ahojte,
už začínam byť zúfalá a neviem sa dopátrať k informáciám, ktoré potrebujem, tak sa preistotu pýtam aj tu, možno motyka vystrelí.
Som odhodlaná podávať sťažnosť na lekárov, alebo na celú kliniku v rámci nemocnice v Martine, tiež chcem podať žiadosť o nápravu v rámci tej istej veci a tiež by som chcela podávať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Chcela by som sa spýtať, či máte niekto skúsenosť. Vedenie nemocnice mi dalo informáciu, že postup je taký, že sa najprv podáva sťažnosť a žiadosť o nápravu a až následne sa za určitých podmienok môžem obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je mi jasné, že nemocnica spraví všetko pre to, aby sa vyhla problémom, preto sa pýtam, či tento postup MUSÍM z legislatívneho hľadiska dodržať, alebo môžem všetko podať naraz?
Tiež by ma zaujímalo, čoho sa ako pacient môžem vlastne domáhať (keďže je to povinná náležitosť aj sťažnosti aj spomínanej žiadosti)? Nejaké finančné odškodnenie? Ak áno, v akej výške by to bolo adekvátne? Môžem žiadať o sankcionovanie konkrétnych lekárov? (vzdala som sa predstavy, že by im mohli zobrať licenciu, keďže sa jedná v každom jednom prípade o vyššie postavených lekárov a až na súd sa mi to ťahať zrovna nechce, ale ak budem musieť, tak kľudne - bola som trpezlivá 10 rokov.. 10 rokov som znášala výlevy lekárov, ktorí mi neverili a robili zo mňa doslova a do písmena idiota a hypochondra, pripisovali to mojim psychickým problémom a nedajú si povedať, že psychické problémy sa mi zhoršili až potom, ako sa mi zhoršil zdravotný stav - bodaj by nie, veď kto by bol vysmiaty, keby mal 10 rokov bolesti? Teraz to už ale dostali do extrému a mne rupli nervy už úplne a nemienim to nechať len tak.)
Ak máte niekto skúsenosť, viete ma prosím odkázať na konkrétne zákony, paragrafy a odseky, o ktoré sa môžem oprieť?

Aby som v skratke popísala moju situáciu: 10 rokov navštevujem Kliniku Maxilofaciálnej chirurgie v Martine. Mám za sebou nespočetne veľa zákrokov na temporomandibulárnych kĺboch, čoho dôsledkom teraz musím absolvovať totálnu náhradu kĺbov. 10 rokov sa trápim s neskutočnými bolesťami, následnou nespavosťou, kedy sú aj opiáty a lieky na spanie málo a nezaberajú tak, akoby sa patrilo. Čiže: na bolesť som si za tú dobu zvykla, naučila som sa s ňou dennodenne fungovať, zaradila som sa späť do "normálneho" života. 10 rokov som počúvala, ako ma to nemôže tak veľmi bolieť, že to mám len v hlave, že by mi psychiater mal zmeniť liečbu, keď nezaberá, to, že som rapídne schudla nepripisoval zdravotným problémom, ale opäť tým psychickým. 10 rokov som trpela pokusy-omyly lekára, ktorý si nevedel priznať, že mi nevie pomôcť. AbsolvovalaToto všetko som prekusla, našla som si lekára v zahraničí a jediné, čo od lekára v MT, ktorý sa zaoberá kĺbami ešte chcem je potvrdenie tlačiva pre poisťovňu, aby mi preplatili starostlivosť v zahraničí.

Teraz aktuálne riešim ďalší problém. V máji sa mi "asi" začal tlačiť zub múdrosti, spôsobovalo mi to extrémne bolesti, horúčky 41°C. Bola som s tým u svojho zubára, aj u stomatochirurga v Žiline (boli nasadené prvé antibiotiká), ale keďže zub nebol prerezaný a mám problémy s otváraním úst kvôli kĺbom, nechcel ma trápiť a poslal ma s výmenným lístkom na zákrok v celkovej anestézii do Martina. A tu to začalo, hneď na prvom vyšetrení ma lekár (radšej nebudem menovať konkrétne) chcel poslať domov, že načo tam chodím, keď mám horúčku. Po vysvetlení situácie ma nasilu vyšetril a zahlásil, že ten zub mi nemôže spôsobovať také problémy. ALE dali mi termín na chirurgickú extrakciu zuba v LOKÁLNEJ anestéze, aj napriek mojim upozorneniam, že ústa otvoriť neviem. 1.6.2022 mi zub vyoperovali, ústa mi nasilu otvorili (neviete si predstaviť tú bolesť kĺbov), ešte v ten deň som začala neskutočne opúchať, vravím si, že to je asi normálne. Na ďalší deň som si na sánke nahmatala veľmi bolestivú hrčku, volala som do Martina a tam mi povedali, že to je normálne a vstrebe sa to. O deň na to, som v horúčkach a s bolesťami letela na pohotovosť, kde mi predpísali ďalšie antibiotiká. O pár dní na kontrole mi vybrali stehy a povedali mi, že sa to hojí primerane, keď som sa pýtala na hrčku tak opäť, že to je normálne a vstrebe sa to... Tak som tomu dala čas.. Pred mesiacom som už nevydržala. Hrča sa mi stále zväčšovala, pre bolesť som sa nevedela už ani usmiať, horúčky 40 takmer nonstop. šla som opäť za svojim zubárom (ďalšie antibiotiká) a stomatochirurgičkou v ZA, znova ma poslali do Martina so žiadankou na vyšetrenie a sono, lebo si neboli istí, čo by to také veľké mohlo byť. Na ďalší deň som šla teda do MT, kde ma na sono neposlali, ale hrču mi rozrezali a zaviedli drén aj napriek tomu, že doktorka sama povedala, že je to tuhé tkanivo, žiaden hnis tam nie je. A predpísali mi ďalšie antibiotiká. A vtedy prišlo to najhoršie, začali mi také bolesti, že radšej by som znova mala zápal okostice, lebo to bolí menej, horúčka sa mi stabilne držala na 40, kým som to nezrazila paralenmi a studenými sprchami, začalo sa mi od bolesti zatmievať pred očami, tak som opäť išla na pohotovosť, keď mi drén vyberali, stratila som vedomie a opäť ma odkázali späť na Martin a odporučili sono, na ďalší deň mi to sono konečne spravili, tiež mi konečne spravili výter z rany, aby sme vedeli, či má vôbec zmysel brať tie antibiotiká, keďže už som ich brala dlho a nezaberali. Zároveň ma napichali infúziami od bolesti, od opuchu, spravili zo mňa úplného debila, že ma to nemôže tak veľmi bolieť, ale nech si teda zvýšim dávkovanie liekov od bolesti (podotýkam, že užívam relatívne vysoké dávky tramadolu, ktoré aj tak nezaberajú!), ale že ak by som zase odpadávala, nech prídem na infúzie aj cez víkend. Víkend som prežila nejakým spôsobom a v pondelok som tam opäť naklusala. A takýmto spôsobom sa doťahujeme vlastne doteraz.. Zo sona bolo jasné, že je to ťažký zápal. Z výterov zistili hubovú infekciu a viaceré druhy baktérií. Aktuálne užívam dva rôzne druhy antibiotík, antimykotiká, probiotiká, lieky na opuch a dosť veľa analgetík. Stále mi tvrdia, že ma to nemôže tak veľmi bolieť, už ma z toho bolí celý ksicht, naozaj takto sa fungovať nedá, ani keby som chcela. Zvolená liečba mi spôsobuje výrazné problémy so žalúdkom, takmer nič v sebe neudržím a keďže som čisto na tekutej strave, tak takmer nič nemôžem kvôli infekciám jesť, výrazne som schudla, výrazne sa mi zhoršilo psychické zdravie (nikomu neprajem takú bolesť, aby reálne rozmýšľal radšej nad ukončením života), takmer vôbec nespávam, pretože ani opiáty a lieky na spanie tú bolesť jednoducho neprebijú. Keďže mám už chronický nedostatok spánku (spávam max tak 2hod denne), tak už začínam mať aj ťažkosti z vyčerpania, nevládzem, počujem ozveny v hlave, vidím a počujem veci, ktoré nie sú skutočné, už som celkom paranoidná z toho... Dnes som opäť letela do Martina, pretože sa mi začal kývať zub a celkovo ma už z toho bolia zuby v tej oblasti. Keď som sa ale spýtala, či nemôžem mať zapálený aj trojklanný nerv, vysmiali ma, takisto mi povedali, že zuby mám zdravé a nemajú ma prečo bolieť.
Už som maximálne unavená, vyčerpaná, ubolená a znechutená prístupom lekárov, ktorí zo mňa robia hypochondra, ani ma nevypočujú a majú zjavne zo mňa dobrý deň.
Zaujímajú ma moje práva, respektíve akého odškodného, alebo čoho celkovo sa môžem domáhať, keďže mám potvrdené z viacerých strán, že lekári nezvolili správny diagnostický a liečebný postup, trpím neznesiteľnými bolesťami, znemožňuje mi to normálne fungovanie a výrazne mi to zhoršuje kvalitu života. V konečnom dôsledku sa už štvrtý mesiac mordujem nonstop s horúčkami, neznesiteľnou bolesťou a celkovo ma dopujú liekmi, ktoré nezaberajú.. Respektíve stav sa nejak výrazne k lepšiemu nemení.

Nemienim to nechať len tak znova.

Ospravedlňujem sa za litánie, a ďakujem každému za nejaké postrehy alebo skúsenosti. A veľmi pekne vás prosím, blbé komentáre a pripomienky si nechajte pre seba radšej, ak nejaké máte.