Vyhrala som nad panickou poruchou a depresiami.
Ahojte. Volám sa Dana, mám 29 rokov, párkrát som na koňovi v diskusiách už o tom písala, rozhodla som sa napísať to sem, rozsiahlejšie, a tí čo to potrebujú si to nájdu skôr tu, ako v diskusiách, viem čo to je prežívať panické ataky aj depky, takže viem, že tu je každá rada drahá, napíšem vám môj príbeh 🙂 Keď som bola v puberte bola som desný depkár (som introvert) depresie som mala asi od 12tich, mala som pocit, že už som všetko zažila, že ma na svete nič nebaví a nič neprekvapí, prežívala som zo dňa na deň bez zmyslu života. Dala som sa na čítanie kníh, k tomu ma priviedol kamarát s knihou tajomstvo, tento žáner som si obľúbila, prečítala spústu kníh na túto tému, pár kníh ma vytrhlo z depresií (Hovory s Bohem trilógia, ktorá nie je náboženská, pozor...neskutočný otvárač očí, druhá čo sa ma silno dotkla bola od Kenetha Ringa- Posolstvo svetla, vtedy mi okolie vravelo, že je zo mňa iný človek, z nerváka a depkára sa stala vysmiata mladá mierumilovná žena, ktorá začala milovať všetko vo svojom živote, a tretiu som čítala nedávno, volá sa putovanie duší od Michaela Newtona, je úžasná, skoro som plakala na konci knihy, že nepokračuje ďalej, depky som nemala od tej trilógie, čiže mne na depky stačili knihy, skúsenosť mám aj s lexaurinom, brala som ho pár mesiacov, ale po vysadení a zložení ružových okuliarov, to bolo veľmi ťažké obdobie, čiže ja AD brať nemienim nikdy. No a sama bez lekárov som si pomohla aj s PP, či tetániou, či čo to bolo, neviem, pretože lekári tvrdili, že som zdravá. Budem to volať panická porucha pod skratkou PP 🙂 takže PP u mňa vyvolal nepríjemný zážitok môjho manžela, vtedy priateľa, dostal niečo ako epilepťák, ale bolo to z chrbtice a dostal ma do neuveriteľného stresu, záchranku nechcel, a ja sama doma s ním, no veľký strach a stres, odvtedy aj najmenší náznak nejakého stresu mi vyvolal panický atak (PA) zo začiatku ich bolo pár, ale frekvencia sa zvyšovala, až sa mi zdalo, že som v jednom veľkom súvislom PA, bola to večná úzkosť a strach, rodina mi neverila, ani priateľ, vôbec nechápali čo sa so mnou deje, ja som vravievala, že sa sama pôjdem dať zavrieť na psychiatriu, lebo šaliem, bála som sa vždy a všetkého, vedela som, že mi je*e, lebo som si uvedomovala, že je to hlúpy strach, ale nevedela som to ovládať, nevedela som ísť v buse bez toho aby sa mi nezahmlievalo pred očami, netrpli mi ruky, nebolo na odpadnutie, tuším aj srdce ma bolelo a trpli aj pery, neviem, chcela som na všetko zabudnúť po vyzdravení a nikdy sa k tomu nevracať. v aute som sa bála, že zhavarujeme, nevedela som obsedieť, vadili mi vlastné nohy, ako syndróm nepokojných nôh, vadilo mi celé telo niekedy, akoby som nebola vo svojej, koži, teraz viem čo to znamená. Bolo to v roku 2013/14 neviem presne a trvalo to možno 8-10 mesiacov, tiež neviem presne, viem, že tetánia nebola v našom meste známy pojem, všetko u dr bolo ok, a neriešili ma, no ja som nevedela fungovať celé mesiace, celé mesiace som trpko očakávala v napätí atak, a vždy došiel, stále horší silnejší a častejšie, celé týždne, možno mesiace som googlila moje príznaky až som natrafila na jeden článok, ktorý mi zachránil život, bol od nejakej ženy, ktorá sa roky liečila liekmi na takéto stavy, ale vôbec jej nepomáhali, a jej dr jej povedal, nech vysadí sacharidy (low carb) v tej dobe som nejedla najzdravšie, a aj pribrala. tá žena samozrejme vyzdravela a po rokoch liečby prestala brať lieky. chytila som sa toho ako topiaci slamky, rázne vylúčila všetky sacharidy, lepok, múka, cestoviny, ryža, zemiaky, ovocie, jedla som mäso, mliečne výrobky, zeleninu....od prvého dňa som PA nedostala, každým dňom mi bolo lepšie a lepšie, ostal len blbý pocit, že čo keď príde ďalší PA? ale ako plynuli dni, týždne, ataky nechodili, pocit slabol a ja som vyzdravela. vrátila som sa do normálneho života, ako plus mi zmizlo akné a schudla som 11-13 kíl cca. po pol roku som začala experimentovať a pridávať pomaly sem tam zemiaky, ryžu aj pečivo, keď som dlho jedla kraviny, prišiel ten spomínaný blbý pocit ako pred atakom, taká úzkosť a vedela som, že musím pribrzdiť. hneď na vyzdravenie som otehotnela a obávala sa, že ak sa to vráti ako sa postarám o drobca, ale nikdy som už atak nedostala. každý deň ďakujem bohu, že som sa z toho dostala, nič viac nepotrebujem, len mať zdravú hlavu 🙂 tento článok sa mi ťažko píše, nerada sa vraciam do tej doby, stále akoby som sa bála, mám rešpekt, poznačená do konca života 🙂 a nechcem si to pritiahnuť, ale to je asi len pocit 🙂 inak, pribrala som na tých sprostých sacharidoch, a teraz som opäť low carb, zhadzujem a k lepku sa nemienim vrátiť už nikdy, ryžu a zemiaky si dám až keď zhodím tie kilá, ale tiež s mierou, nech môj život nie je len o boji s kilami. veľmi si prajem, aby vám aspoň niektorým moja skúsenosť pomohla, dala nádej...ja som ju nemala, všetci vraveli, že to je do konca života, neviem či je to do konca života a moja PP len spí, ale ak je to tak tak spí už asi 5 rokov 🙂 podotýkam, treba prečítať aj tie knihy, zmeniť myslenie, objaviť prečo sme tu, (Michael Newton vám povie ako funguje svet a prečo sme tu) pretože to všetko ide ruka v ruke, treba mať psychiku ok aby ste vyhrali nadobro. ak ste došli až tu, tak gratulujem, :D prepáčte za ten výlev, ale chcela som byť presná a ak sa ma na to budú pýtať zas a znova odkážem ich na túto diskusiu, nech sa k tomu nemusím vracať. držte sa 🙂
(text som okopírovala zo skupinky kde som to písala, takže je to forma odpovede na otázky čo tam boli, lexaurin, depresie a pp, rozhodla som sa to dať aj sem, aby to ľudia videli, skúsili, tak ako keď som hľadala a skúmala internet ja)
@monca0021 áno mala so presne také depky, neumývala som sa, nevyliezala z postele, aj samovražedné myšlienky boli, nevravím, že nemôžu byť ešte horšie depky, možno áno, neodcudzujem tých čo lieky berú, sama som skúsila, ale nechcela som ich brať celoživotne a keď som ich vysadila bolo to snáď ešte horšie ako keď som ich brať začínala. očakávam všelijaké reakcie, keďže sme na koni, no a knihy majú neuveriteľnú moc, vedia všetko v hlave prevrátiť, samozrejme nepíšem o románoch pre ženy, mne dali knihu nádej a vyhrabali ma z toho. pointa toho ma byt vysadiť sacharidy a skúsiť či to nepomôže, lebo mne to vyšlo a tiež to mám len z netu, a dala by som vtedy všetko za radu čo by pomohla, bola som mladá, lieky mi nedali a nejak som si pomôcť musela, keby som mame v puberte zahlásila, že mám depku, tak by ju chcela zo mňa asi vytĺcť, príspevok nebol určený tebe, ale verím, že niekomu pomôže, 🙂 hoci len jednej osobe, tak splní účel 🙂 ja som totiž bola ochotná vyskúšať všetko keďže mi lieky na pp nedali, a povedali, že som zdravá. 🙂
V poriadku. Ja sa nesnažím vyvolávať hádku len som napísala svoju skúsenosť. V rodine sme to mali dosť ťažké keďže nám umrela kvôli depresiam blízka osoba na psychiatrii preto som napísala to čo som napísala. Chcela som len prispieť svojim názorom. Nič viac 🙂
Je fajn, ze si napisala svoju skusenost. Tesim sa, ze sa citis lepsie. Avsak tvoj nazor je uplne neodborny, tvoje rady su skor sarlatanske a mozu skor ublizit ako pomoct. Diagnozu moze urcit len psychiater a takisto nastavit liecbu, ak je liecba liekmi potrebna. Psychoterapia, ktoru robi psycholog a v sucasnosti aj niektori psychiatri pomaha. Lexaurin je benzodiazepin, nie je to antidepresivum a je navykovy, takze sa neodporuca dlho brat. Antidepresiva vedia opravit niektore procesy ohladom presunu serotoninu v mozgu (neviem to uplne odborne napisat), takze su pre niektorych pacientov nevyhnutne, aby mohli zit normalny zivot a dokonca sa z neho tesit. Antidepresiva sa musia brat dlhodobo. Ludom, ktori potrebuju antidepresiva, nepomoze precitanie ziadnej knihy. Pisem aj z vlastnej skusenosti.
Ahoj. Ja mam TETANIU, PP, depky a najviac nespavost už 4r plus syn je autista to ma dosť vyčerpáva hlavne psychicky...a tiež som vysadila sacharidy, nie úplne ale obmedzila... Keksiky, čokolády atď nejem vobec, prešla som na tmavé pečivo, ryžu, zemiaky si dám občas ale zaradila som do jedálnička veeeela zeleniny a veeela čistej vody. A ešte byť pohybovo aktívna... Tym že mne sa roky denno denne točila hlava žiadne výlety ci prechádzky u mňa nehrozili., bola som rada ze prejdem na WC a teraz dáme 4km prechádzku a aj zabehať si chodím ale to už som K.O. 😄 Musím povedať že tiež sa cítim lepšie, takže na tom možno naozaj niečo bude len trošku zmeniť životný štýl a hlavne byť psychicky v pohode i ked v hlavne mam stále že čo keď sa to zase zhorší...
@daisylucky ďakujem za tvoj komentár!
@0silvia0 hovory s bohom su vyborne knihy.. vdaka nim som nejako prezila svoju pubertu..
@daisylucky šarlatánske, to si robíš srandu :d čítať knihy a zdravo jesť :D ja nikomu nezakazujem brať lieky, chodiť k lekárom, je to na vlastné riziko ako sa píše vo všetkých diétnych knihách a v knihách s alternatívnou medicínou 🙂 medicína zdravá strava a knihy sa dajú spojiť a pomôcť 🙂
@daisylucky a určite sa to dá aj bez liekov, nemusí každý brať lieky ako napríklad ja, alebo hocikto kto športuje a serotonín sa mu vyplavuje 🙂 a upravuje, a už sa opakujem, môj príbeh, moja skúsenosť, kto to chce vyskúšať vyskúša aj popri liekoch a zistí či to pomáha 🙂
@monca0021 nie je zaco 🙂 aj mne bude luto, ak sa tato diskusia zvrhne na rady typu ako pitie sava pomaha na liecbu rakoviny, pretoze depresie a uzkosti sa daju liecit a zbytocne vela ludi trpi az pacha samovrazdy len kvoli tomu, ze je nizke povedomie ohladom psychickych problemov, chorob a ludom je stale trapne ist k psychiatrovi.
@limetka69 nie vzdy sa to da bez liekov. Samozrejme zmena zivotneho stylu moze pomoct.
@limetka69 mna mrzí len jedna vec že nedokážeš rešpektovať názor niekoho iného. Ako môžeš napísať URČITE SA TO DÁ AJ BEZ LIEKOV.
Si lekárka? Psychiatricka ? Neviem no napis do skupinky tu na MK depresie ako sa ich zbaviť myslím že sa to vola a napis tam tento názor. Sú tam zienky ktoré ležia v nemocnici som zvedavá čo by ti na toto napísali. Tie si prešli vážnymi depresiami.
@limetka69 ja som inak tiez bola vzdy taky depkujuci, stresujuci, neuroticky typ cloveka ako si bola ty. Socialna fobia, stres z kazdej hovadiny, nejaky cas som mala neuroticke/neurozove busenie srdca v noci, cize sklony k precitlivenemu prezivaniu zivota. Ale nikdy som nemala klasicku depresiu, ktora by ma zlozila na kolena a nikdy som to neriesila ani u psychologa, nieto u psychiatra ani ineho terapeuta. Tieto svoje stavy som riesila ako ty, ponorenim sa do knih, fyzickou aktivitou, ako pise @solinkarka. Vekom sa tieto zalezitosti zlepsili. Momentalne mam pocit, ze som zivotom unavena, takze musim pohladat nejake zivotne nakopnutie...
@daisylucky ale týmto smerom to ťaháš ty, nikto tu nič také nespomenul, tak fakt neviem o čom točíš. stačí ak ty prestaneš
@daisylucky bože, ale veď ja som to zvládla, ja, môj príbeh, moja skúsenosť, neradím všetkým prestať chodiť k lekárovi, preboha. len prečítať si pár kníh aby bolo lepšie na duši a zdravo sa stravovať :D a dása to aj bez liekov, jasnéže dá, ja som dôkaz, bodka, 6 rokov depresií, mama by mi nedovolila ísť sa liečiť učite 🙂 a pp je ťiež 5 rokov preč, všetko sa dá keď človek chce.
@limetka69 a ked ma niekto silnu depresiu, tak sa mu uz serotonin pri sporte nevyplavuje a napr. ani pri jedeni cokolady.
@daisylucky ja sa nehádam, 🙂 ved ok, NIKOMU NEKÁZEM VYNECHÁVAT LIEKY A DOKTOROV,
tiez by som bola veelmi opatrna pri takychto radach. co sa tyka Teba, je super, ze sa citis lepsie a uprimne ti prajem, aby to tak uz aj ostalo. Ale co sa tyka depresie, naozajstnej depresie... tu je to jasné - smer ambulancia psyhológa/psychiatra, zdiagnostikovať, zaliečiť, vydržať. Tu sa naozaj netreba zahrávať s ľudským životom. Vďaka súčasným antidepresívam (neviem či si niekedy brala, lebo píšeš o lexaurine) je depresia dobre liečiteľná. A som si istá, že ženy, ktoré si zažili ťažkú depresiu mi dajú zapravdu, že čítať knihu v takom stave je často takmer nemožné. Rovnako upravovať si stravu, ak si zoberieme, že človek v depresii niekedy poriadne neje nič. O pohybovej aktivite ani nehovorím... keď schopnosť vôle vlastne nefunguje.
@daisylucky neda sa tato diskusia zobrat tak, ze clovek moze vyskusat najprv skusit pomoct si sam a ked to nedokaze, potom moze ist za lekarom, terapeutom?
Ja osobne to tak robim vzdy, ci sa to tyka fyzickeho ci psychickeho stavu.
@carimari bodaj by...chceli by sme druhe bejby....donedava by som povedala ze v ziadnom pripade, nevedela som si predstavit ako prezijem tehotenstvo, porod, starost o dieta ked som.sa nevedela poriadne postarat ani o seba aaaale uz sa cosi vo mne cosi zlomilo tym ze sa mi polepsilo i ked strach tam stale je....
@limetka69 je veľmi pekne že si sa takto rozpísala a napísala svoju skúsenosť. Určite ta nechcem uraziť ale píšem za ženy ktoré si prešli fakt že silnými depresiami (viem o čom píšem) a z takých stavov ti žiadna nič v zlom smiešna kniha (vtedy by som ti asi takto odvrkla) nepomôže. Na to že máš tolko rokov koľko máš akými depresiami si si prešla? Takými že nevylezies celé dni a noci z postele? Že sa neumyvas, nevnímáš okolie, si v totálnom deriliu? Pre mna je ťažké toto aj písať lebo keď si na to spomeniem je mi veľmi zle. Ak si si prešla myšlienkami na samovraždu bála si sa svojho tela atd atd tak ta obdivujem že si to zvladla bez liekov len s knihou ale nejak sa mi nedá tomu uveriť keďže mám v rodine ešte jednu skúsenosť a keby tej žene poviem prečítaj si knihu sa rovno na mna pozrie či mi nejebe. (Jej život skončil na psychiatrii a keď píšem skončil tak doslova) prešla som si depresiami, mám panicku poruchu aj tetaniu a liekom sa nevyhýbam. Vďaka tvojmu príspevku ženy ktoré nemajú tak veľké problémy to zvládnu aj bez liekov a tie ktoré to nezvládajú sa budú dalej trápiť bez nich. Antidepresiva sú rovnaké lieky ako každé iné niekto potrebuje lieky na bolesť chrbta niekto na hlavu. Najprv som sa nechcela vyjadrovať ani vyvolávať ďalšiu diskusiu týmto prispevkom ale moja skúsenosť mi to nedovolí. Určite to neber v zlom a velky rešpekt že si to zvladla bez AD. Držím palce aby sa ti to nikdy nevrátilo. 🙂