• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám panickú poruchu a chcem bábo

4. mája 2017 
@luuca1 No to ti verím že sa bojíš uvidí ja ako to vydržim...ale zase dá sa aj predpísať take slabšie sos tabletky že daš si v nutnom prípade...no netreba na to myslieť asi..chod sa prejsť do prírody s malou a tak urob si pohodu :wink:
6. jún 2011 o 09:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 A si predstav že mne ževraj PP vyvoláva brušné neurozy a hnačky :cry: tak potom čo mám ja povedať ked mám zlé obdobie a k tomu sedím na wc a bojím sa niekde ísť :frowning2: ale aj tak si myslím že to môže byť syndrom dráždivého čreva...možno som z hnačiek ochorela na PP a nie naopak som z toho debil...lebo som sa bála jesť,hocikde chodiť bola pre mňa smrť...atd... :frowning2:
6. jún 2011 o 09:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tepka no tak toto velmi dobre poznam. tiez ked mam uzkostne obdobie tak ma prehana, boli zaludok a nechuti mi jest.... ale zas mne nerobi problem ist von kvoli tomu medzi ludi. mne skor vadi samota, hlavne v noci alebo lomoz a praskanie laminatu v noci v dome. to ma dokaze niekdy velmi vylakat. aj ked uz teraz to viem omnoho lepsie zvladat ako niekolko rokov dozadu.
8. jún 2011 o 14:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@cestovatelkaandrea Noooo bože spať sama to nikdy nezaspím!!!! :frowning2: pomooooc..no ja som rada same zase ma to neubíja vôbec.skôr medzi ľudí eeee...a tobôž ked ma bolí brucho a preháňa :frowning2: inak bola som dnes u ženskej tak že ona nemá problém s cisárskym že ok ale že potrebujem neake schválenie toho čo mi napíše psychiatička ešte neakým Docentom psychiatie :unamused: ach bože toto snad nie je možné stále ma pošlu inde :confounded:
8. jún 2011 o 15:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tepka no ja sa tiež niekedy bojím ísť aj s malou von ked mi nieje dobre bojím sa že odpadnem a čo sa stane s malou...
8. jún 2011 o 20:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@luuca1 no s tym mam aj ja niekedy problem, teraz ako su tie horucavy a celkovo sa za den dvakrat zmeni pocasie tak sa mi nejak zhorsil stav, dnes som na tom nebola velmi dobre. No ale co narobim, maly potrebuje ist von, lebo on sa doma nudi a potom len robi zle veci :slight_smile:
Ja som si nasla kamaratky - maminy, s ktorymi chodim na piesok a kocikovat a podobne, to je super lebo sa aj mas s kym porozpravat a nezblbnes uplne na naterskej :grinning:
8. jún 2011 o 20:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 No presne dakedy nemám vôbec náladu :frowning2: hlavne ked ma bolí bruško
8. jún 2011 o 21:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tepka vidis a ja si nenavyberam. niekedy musi ist manzel aj na tyzden prec. prve dni to zvladam este ako tak a posledne dva dni mi je fakt tazko.
9. jún 2011 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@cestovatelkaandrea to to verím mňa by šľahlo :frowning2: ale máš malé zase :wink:
9. jún 2011 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tepka praveze ono sa to potom stupnuje. normalne ked som sama doma pocas noci dve noci tak sa nic moc nedeje, len sa mi trocha sem tam rozbucha srdce ale ked je to viac ako 4-5 dni, tak to je uz ina panika. Nastastie sa taketo nieco stalo len raz a musim sa priznat, ze vtedy som mala pocit, ze zosaliem a pojdem za lekarom. akonahle som bola s manzelom tak to preslo. mam doma od lekara Oxazepam, keby sa taketo situacie opakovali ale nechcem ho brat. Snazim sa to riesit dychacimi technikami a hlavne upokojenim sa a vravet si, ze sa naozaj nic nedeje. Par krat mi take silne vsugerovanie uz pomohlo. Niekedy je panika silnejsia.
U mna sa panika opakuje vzdy zo situacie, pri ktorej som sa velmi zlakla. Ked som bola mladsia tak som odpadla v kostole a potom som tam nechcela ist, lebo som sa bala, ze znova odpadnem. Vzdy to nejaku dobu trva kym sa s danou situciou vysporiadam a potom uz z nej paniku nemam. Tak dufam, ze aj toho bojenia sa v noci sa neskor zbavim :slight_smile:
9. jún 2011 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@cestovatelkaandrea Hmm tak to je horšie...ale dobre že to zvládaš...treba čo najmenej lieky potom aj dobre zaberú...ja zase mna to chytá v centrách a medzi ludmi zrazu pocit strachu zle sa mi dýcha bije mi srdce..atd
9. jún 2011 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, študujem túto stránku už tretí deň, veľmi sa z nej teším :slight_smile:
ja som tiež úzkostná panikárka...len ja okrem atakov mávam úzkosti, ktoré trvajú celé dni v kuse a prejavujú sa fyzicky, tj točenie hlavy, pocit na omdletie, slabosť, trasenie, zle od žalúdka, derealizácia, proste peklo...

no ale som si povedala, že čakať na spasenie sa naveky nedá a tak ideme dotoho.... momentálne som vo fáze, že vysádzam sertralin, beriem 100mg a 2 dni v týždni 75 ... idem vysádzať ohromne pomaly, lebo razsa mi to už vypomstilo... ja som sa kvôli tomu báala mať dieťa, ale môj muž povedal presne to ,čo tu napísala @daniela1974 že keby zakázali mať úzkostným ľuďom deti, tak ľudstvo vyhynie :slight_smile: počítam, že sa mi asi nepodarí vysadiť úplne, ale aspon na tie prvé 3 mesiace, by som bola rada, keby to vydržalo... aj ked mám isté obavy, pretože my nepoužívame žiadnu ochranu ani si nedávame pozor už asi 3 mesiace a nič ... tak dúúúúfam, že sa mi to podarí, inak ma šlahne, ak to budem vysádzať zbytočne...

no, tak skrátka ohromne ma táto stránka povzbudila, tak vám ďakujem, že sa tu delíte so skúsenosťami, isto sem ešte zavítam :slight_smile:
10. jún 2011 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no baby tak dnes bol v tomášove deň detí a tak sme sa tam z rodinou aj malou vybrali a môžem vám povedať že dobrú hodinu som sa premáhala aby som neodpadla, brutálne sa mi točila hlava a ten hnusný pocit uzkosti a paniky, srdce mi išlo vyskočiť, ale aj doobeda v avione s drahým mi bolo zle, booože ja nechcem tieto stavy....už nie ved mi to zničilo celý život, už 8 rokov sa s tým trápim a neviem sa toho zbaviť, fakt mi to zobralo identitu už to niesom ja.....
11. jún 2011 o 22:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ja nemyslím, že ti to zmenilo identitu ... len nám to veľmi obmedzuje život, vyraďuje nás to z činností, ktoré pre nás predtým boli prirodzené ... stále sme to my, iba to máme oveľa ťažšie... pocity, ktoré opisuješ sú mi tak dôverne známe, že ma už striasa už len pri pomyslení na ne...

a z malej máš radosť? zvládate to v pohode? :slight_smile:

ja som si včera spravila tabuľku vysádzania liekov, takže nejako v novembri môžeme začať otehotnievať... dosť dlho, ale neriskujem ja už nič ...
12. jún 2011 o 12:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj baby, ja tiez trpim PP uz niekolko rokov a skoda, ze som tuto stranku nenasla este v case tehu. Ja som pocas tehu nebrala ziadne lieky, bola som na rizikovom, musela som len lezat cele dni a po narodeni synka u mna prepukla poporodna depresia, takze chvilku trvalo, kym ma zas nastavili na lieky. Teraz je to uz fajn, no asi by to bolo cele inak dopadlo, keby mi odrazu nevysadili lieky - Seroxat 20 mg.
12. jún 2011 o 18:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anait ale ano s malinkou to zvládam len ako som už povedala niekedy mám strach ísť von ked mi príde zle sú to hrozné pocity búšenie srdca a taký hrozný nepokoj, stále si hovorím že nevráti sa to je mi dobre, ale telo neoklameš....
13. jún 2011 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anait hlavne to nikto nechápe ked poviem že niekam nechcem ísť
13. jún 2011 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 to nechape len to, kto to nezazil. niekedy je jednoducho tazke predychat paniku a vsugerovat si, ze je to len v tvojej hlave. ja tiez ked niekomu poviem, ze sa bojim v noci ostat sama doma, tak to vela ludi nechape. ale uz si z toho nic nerobim, hlavne ze rodina stoji pri mne. co si kto mysli, ti moze byt jedno hlavne aby tvoji blizky boli pri tebe :slight_smile: a pomohli ked paniku nezvladas prekonat sama
15. jún 2011 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Stavy, jake mam tohle tehotenstvi je to nejhorsi, co jsem zatim zazila. Mam pocit, ze to neskonci. Mam i nejake zdravotni problemy, tak to porad svadim na to (napr. zanet zaludku). Ale vim, ze psychika hraje hlavni roli.. Nejradsi bych si vyndala mozek z hlavy, vydrhla ho na valše a vratila si ho zpatky. Mam sto chuti si nafackovat, jenze to nepomuze...trva to uz asi 6 let. Ted je to totalne intenzivni :pensive:
15. jún 2011 o 10:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@cestovatelkaandrea no ved hej, len mi je to luto lebo vždy som sa tešila ked budem maminou a teraz si tu malinku neviem vychutnať, tak by som s nou chcela chodiť kade tade ale bojím sa strach vo mne je silnejší....
15. jún 2011 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dana3262 a prvé tehotenstvo si zvládala lepšie?
15. jún 2011 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mile maminky, rozhodla som sa prispiet a to z toho dovodu, ze som PP trpela dlhsiu dobu. Chytilo ma to prvykrat v 19 a zial som nemala ani interent, kde by som si o tom mohla precitat viac a zistit, ze je to celkom bezne aj u mladych ludi. Nebudem zachadzat do detailov, ale v case najhorsej PP som nevychadzala pol roka takmer z domu, nikde som nepracovala, mala som problem aj psa vencit, bolo to totalne psycho. Jedina vec, co mi pomohla, bol nahodny clanok o anjeloch v nejakom casopise o zdravi. Tam som si precitala o tom vela, ze ako nas sila v nich lieci, ze ak si nieco velmi zelame tak neexistuje sila na svete, ktora by nam nepomohla. Stale som sa obracala na archanjela Michala, ktory slabym dodava sily a odvahy, lieci zlomene duse a dava nas dokopy. Dlho, dlho trvalo kym som bola uplne OK, ale kazdy den som si opakovala ako to zvladnem a ze aj moji anjeli a arch. Michal mi pomoze. Uplne sa mi obratil zivot. K lepsiemu. Zacala som studovat, pracovat, cestovat a nevravim ze uz PP nikdy neprisla, ale ja som jej uz nikdy nedovolila zvitazit. Povedala som, ze neexistuje aby ma este niekedy ovladal taky strach a ak aj pride, tak vzapati odide. Vzdy som sa sustredila na ciel, a to je pokojna mysel.
V tom case som citala jednu knihu, tusim sa to volalo Slepacia polievka pre dusu. A tam bol vyrok, ktory som si napisala na papier, vystrihla a mala nad postelou a ak mi bolo tazko, tak som si ho stale opakovala. Mozem vam ho napisat:
"Nikdy nedovoľ životu, aby preťal oká siete, ktorou priťahuješ svoje sny. Drž, pevne drž, priťahuj, navíjaj ďalej, nepusti.... A keby sa sny, ktoré si lapila, chceli už-už vymaniť zo siete, skoč za nimi a plávaj. Plávaj aj keby si sa mala utopiť, no nikdy ich nepusť, neopusť..."
Tuto moju "mantru" a mnohe ine som si opakovala do nemoty, stale dokola a verte ci nie, ono to fakt funguje. Proste mozog tomu uveri. Na trhu je velmi vela takychto pozitivne ladenych knih, dnes som napr. nasla knihu "Zázraky archanděla Michaela" od Doreen Virtue a rozmyslam, ze si ju kupim pre pripad nudze :wink:
Nech uz v zivote verite v cokolvek a kohokolvek, nemyslite na to, ze nechcete aby PP prisla, aby vam bolo uzkostne. Myslite na to, ako to prekonate ak sa predsa len zjavi. Vsetko je mozne, vsetko sa da zmenit a zvratit. Je to len vo vas, vo vasej hlave a vasej viere. Ak som to dokazala aj ja, jedna z vas, tak to dokazete aj vy.
Drzte sa, zivot za to stoji!
15. jún 2011 o 14:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@luuca1 neboj urcite casom budes vediet s PP bojovat lepsie. nechcem ta moc sklamat, ale ono sa ti to pravdepodobne vracia,ked sa bojis ist von s malou. ja som to mala po porode tiez. sama vonku s malym a zrazu som lapala po vzduchu. sadla som si na lavicku, pozrela do kocara a jednoducho to zo mna po chvili opadlo. ono to nejde tak lahko bez liekov ale pojde to, uvidis. ja som lieky zatial brat nezacala. vela mi pomaha viera, manzel a to ked sa s niekym porozpravam ked mam uzkost. potom to opadne. velky problem je ak tieto veci jednoducho zo seba nedostanes von a dusis ich v sebe. potom sa to kopi a PP je silnejsie.
15. jún 2011 o 14:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@raffaella uplne viem o com pises. ja sa tiez modlim, ked mi je tazko a vzdy to pomaha a vidim, ze nie som sama :wink: mne este dost pomaha aj motivacia
15. jún 2011 o 14:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@cestovatelkaandrea a ako často to mávaš ked neberieš lieky...
15. jún 2011 o 16:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 no u mna to byva tak, ze raz za nejake 3-4 roky mam uzkostne obdobie, ked ma chytaju panicke ataky tak na niekolko mesiacov. Teraz napriklad prekonavam take obdobie po takmer troch rokoch. Ak teda neratam take male slabe ataky, ktore sa daju uplne lahko zvladnut. Ked sa jednoducho prestanem bat toho co mi sposobuje ataky tak mam opat na niekolko rokov pokoj, kym sa nezlaknem niecoho ineho.
15. jún 2011 o 20:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@anait vcera jsem ti odpovedela, ale bylo to tak dlouhy a depresivni, ze jsem to zase smazala.. Ty tehotenstvi jsou nesrovnatelny. Vsechno jinak. Taky nemam vubec klid s ditetem a to jsem si rikala v prvnim tehot.jak jsem aktivni.hm..
16. jún 2011 o 08:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dana3262 ach jaj, to neznie dobre... držím palce...
16. jún 2011 o 18:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, chcem sa vás spýtať či ste mali napísané aj tehotenskej knizke ze máte PP?lebo ja nemám, pýtali sa mi iba ci beriem lieky ale na diagnozu sa ma nepýtala sestrička ked mi vypisovala knizku.dakujem
16. jún 2011 o 21:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@cestovatelkaandrea fuuu tak to ti závidím a berieš počas takého obdobia aj lieky??
19. jún 2011 o 12:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok