• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám panickú poruchu a chcem bábo

8. augusta 2017 
Ahojte babulky, aj ja mam PP , ale nijako sa neliecim.... :unamused: ..dostala som ju pred styrmi rokmi a odvtedy mam pocit ze sa nejako neviem tesit zo zivota tak ako predtym... :unamused: ...velmi som sa bala otehotnenia, ze ako to vsetko zvladnem, ale asi vplyvom hormonov mi bolo cele tehu uplne perfektne, tesila som sa na babatko a vzdy som sa niecim zamestnavala... :slight_smile:
camilla neboj sa porodu, aj ja som sa bala ako to zvladnem a ked som rodila tak som zabudla na svet okolo a vsetko bolo uplne v poriadku...da sa povedat ze som bola v psychickej pohode pocas porodu napriek tomu ze trval velmi dlho a musela som ist nakoniec sekciou... dokonca aj tlak som mala uplne dobry a to sa liecim na vysoky tlak.. :wink: ...takze vam vsetkym drzim palce a tebe camilla prajem lahky a kratky porod... :wink:
28. okt 2010 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1
Ano poznam to ja tiez niesom rada sama doma a teraz uz vobec nie .Stale opakujem muzovi ci ma zo sebou mobil ked ide do prace hehe .No neviem ako to bude s liekmi ani na to nemyslim lebo sa bojim porodu aby sa nedostavil zachvat triaska,zle dychanie atd ved to poznas :unamused: ....pripravujem sa na to denne aj ked myslim ze sa na to neda pripravit no aspon si hovorim ze musim byt silna ved ide len o jeden den a skonci sa to .... Drzim ti palce.A este nech maly pocka aspon tyzden :slight_smile:
28. okt 2010 o 16:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simisimca
dakujem si mila
28. okt 2010 o 16:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@camilla_1 neboj ved ked tvoj pôrodník vie že máš taký problém tak musí taktiež rátať so všetkým a on musí rozhodnúť či cisarak alebo normálny pôrod. Ja si osobne myslím že ak prídu pôrodné bolesti tak záchvat nepríde.... budeme sa zvíjať od bolesti :slight_smile: a počula som že ked ti dajú epiduralku tak že to ťa ukludní... tak spolieham na to.
28. okt 2010 o 16:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babule nebojte sa, fakt ma ani nenapadlo mysliet na zachvaty a podobne veci ked sa to vsetko rozbehlo... :wink:
Mna vzdy ked chyta zachvat tak mi strasne pomoze ked to poviem muzickovi, schulim sa mu na kolena a on ma hladka po hlave... :slight_smile: ..vzdy mi to pomoze... :wink:
28. okt 2010 o 19:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby a je to tu!!! včera na ultrazvuku mi zistili že bábätko ma hlavičku v pôrodných cestách a že musím ísť na PN. No a teraz dilema lebo trpím PP a posledné dni mi býva fakt trochu zle.... poradťe mi prosím ako to zvládnuť aby som nemala záchvaty.... poriateľ bude v práci a ja sama doma......bojím sa toho :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2:
3. nov 2010 o 16:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, ja teda nemam PP, ani poriadne neviem, ake su to zachvaty, ale jak pisete o dychani, ja mam hyperventilacnu neurogennu tetaniu, a tiez som sa bala, ci sa mi to pri porode nespusti, nezadusim sa, a podobne ... aj lekari sa obavali, nakoniec v pohode, je pravda, ze proste myslis na ine veci, zachvaty su skor zriedkave, som teda este nepocula o zachvate pri porode, a to som sa pytala aj porodnikov, nebojte!!
3. nov 2010 o 17:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. PP trpím už 7 rokov, od autonehody, ktorú sme mali s manželom. Počas oboch tehotenstiev som lieky nemusela našťastie brať, ataky som moc nemávala, pomáhalo mi dýchanie. V prvom tehu som pracovala až skoro do konca, išla som na MD 7 týždňov pred termínom pôrodu. Pri druhom tehu som bola na Pnke tak od druhého mesiaca, lebo som mala chrípku a po chrípke mi prišlo zle a skončila som na pohotovosti. Mala som vyšší tlak a tep 120/min. Poslali ma na interné, porobili všetky vyšetrenia a všetko bolo ok aj na gynde. Tak som dostala 3krát denne po 2 tabl. Magnerotu na ukľudnenie. Určite to bol atak. Do konca tehu som bola doma a cítila som sa relatívne dobre. Oba pôrody som mala cisárskym. Pri prvom som sa neotvárala, malý mal málo plod. vody, tak mi museli urýchlene robiť sekciu, tlak som mala 160/100 a rýchly pulz aj pri zákroku, bola som pri vedomí,v spinálnej anestézii. Bolo to krásne, že som malého hneď videla, no zároveň´hrozné tie reči naokolo, keď každý vraví o tlaku a pulze, potom som sa musela liečiť na vysoký tlak a chodiť pravidelne na kardiologiu, aj keď som brala len minimálne dávky liekov, lebo EKG a aj sono srdca bolo ok.Druhý pôrod som mala samozrejme tiež sekciou, ktorá bola plánovaná a to bolo hrozné, lebo som nastúpila do nemocnice a čakala tam do rána na to.. Skoro vôbec som nespala a hrozne som sa bála a tešila zároveň. Museli ma nakoniec uspať,lebo mi nezabrala spinálka a cítila som ako ma režú. Malú som videla až na izbe, ale bolo všetko ok, len po pôrode som mala ešte alerg. reakciu na inf. nejaké a trpla mi tvár a telo a to tiež prešlo a ja som sa hrozne tešila z malej. S tlakom už našťastie problém nemám a keď mi vyskočí, tak viem, že je to len atak. Celé toto obdobie 7 rokov som striedavo na liekoch a bez nich. Teraz som znovu musela začať chodiť k psychoške, lebo mi bývalo opäť zle a zhoršovalo sa, dávala som si magnézium, pila medovkové čaje a nič. Teraz beriem AD Cipralex, ale len 1/2 tabl. ráno. Je mi lepšie, ale nieje to nič moc. Iné okrem toho nemám, niekedy mi dávala Frontin, ale teraz nie. Keď mi nebude lepšie tak si vypýtam. Magnézium užívam stále a beriem aj Tachyonizovanú modrozelenú riasu, aby som si chránila orgány pred zlým vplyvom tabletiek. A je to taktiež prírodné antidepresívum. No dúfam, že sa to zlepší. Už ma to nebaví, toľko rokov s tým bojovať. Kvôli deťom chcem byť fit. Najhoršie sú tie somatické prejavy a ten strach zo smrti, ja to mám skoro stále. Strašne ma to trápi, že nemôžem žiť naplno. Deti a muž ma držia nad vodou a som Bohu vďačná, že ich mám. :slight_smile: tak sa majte a tehuľky držte sa. Keď som to zvládla ja, zvládnete to aj vy. Ten krásny uzlíček vám to všetko vráti aj s úrokami. :wink:
3. nov 2010 o 19:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@p69majka ahoj veľmi ma zaujal tvoj článok, ja som momentálne na PN a nieje mi zrovna najlepšie pretože mám tiež blbé pocity a bojím sa ísť sama aj do obchodu.... ako si s tým bojovala ked si nebrala lieky a prišlo ti zle???
4. nov 2010 o 19:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ahoj, chcela by som Ta povzbudit, ja som s PP bojovala cca dva roky pred otehotnenim, dlho lekari nevedeli prist na to, co mi vlastne je, behala som od neurologa, cez ortopeda, kardiologa, reflexne masaze, psychologa ... asi to poznas. skoncila som na Serlift-e, brala som ho asi rok. potom som otehotnela, a teda lieky vysadila. velmi som sa bala, ze sa mi ataky vratia.
velmi mi pomohlo magnezium (cim vyssi obsah Mg v tabletke, tym lepsie). Brala som Magne B6, ten silnejsi ... keby si napriek tomu mavala ataky, lekar ti moze predpisat aj magneziove injekcie, tie su este niekolkokrat silnejsie ako tabletky, a mozes ich v tehotenstve. ak si z BA, mam kontakt na vybornu neurologicku, ktora ma vtedy liecila.
a este som vysadila uplne kavu (castokrat mi zachvat vyvolala).
skus sa niecim zamestnat, pocuvat hudbu a pokial sa to da, prestan sa neustale sledovat. ak pride atak, skus ho predychat s tym, ze si budes hovorit ... je to "IBA" atak, pripadne skus dychat do papieroveho vrecka, kym to neprejde.
co sa porodu tyka, ak sa velmi obavas ataku, upozorni na to svojho porodnika. pravdepodobne Ti odporuci epi. a este Ti odporucam mat niekoho blizkeho pri sebe. (manzela)
z mojej skusenosti, pocas porodu na atak ani len nepomyslis :wink:
drzim Ti palce, neboj sa, zvladnes to !!
ps: po porode som uz atak nikdy nemala. (klop, klop, klop) :wink:
4. nov 2010 o 21:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@seva veľmi pekne ti ďakujem za povzbudenie pre mňa je najhoršie to že som zostala PN. Kým som chodila do práce tak som to nejako neriešila a ako sa nesledovať... stále sa snažím hovoriť si že je to ok a predýchavať to. Chodím aj k psychologičke ale ked som sama doma je to des..... bojím sa aby sa mi niečo nestalo....
4. nov 2010 o 21:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 rozumiem Ti ... aj pre to, ze som sa neskutocne bala ostat sama doma, som pracovala prakticky az do konca 39.tt... ked som bola sama, pomahalo mi mat pustene radio, alebo TV, mat manzela na "telefone" (vzdy som mu volala, ked som mala pocit, ze prichadza atak). neboj sa niekedy "schuti" vyplakat (manzelovi, mamine), aj to velmi pomaha. a ak mas naozaj pocit, ze Ti je napriek tomu zle, a ataky sa casto opakuju, skusila by som to s tymi Mg injekciami ...
4. nov 2010 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@seva vieš mg beriem lebo mi tvrdne brucho a priateľ je do večera v práci tak je to pre mňa peklo... nemám ani vychádzky,,,,,
4. nov 2010 o 21:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
chapem ... skus si mozno este povedat, ze je vela ludi, ktori tymto trpia, a ze nastastie je to "len" panicka porucha (ja som sa v tych mojich stavoch, co som mavala, bala vsetkych moznych hrozostrasnych diagnoz ...)
a mozno si este skus definovat, z coho mas vlastne najvacsi strach - u mna to bolo, ze omdliem, alebo stratim vedomie ... potom som si povedala, ze - vsak ale nikdy sa mi to nestalo. atak vzdy pominie.
verim, ake je to tazke prezivat v tehotenstve ... no ver ze Tvoja Emmka Ti vsetko stonasobne vynahradi :dizzy_face:
4. nov 2010 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ahoj. Ďakujem, že reauguješ na môj článok. Určite by som v Tvojom prípade, hlavne keď čakáš bábinko, navštívila psychiatra. To Ti veľmi pomôže. Je najlepšie, keď sa zdôveriš niekomu, kto tomu skutočne rozumie. Ja keď som bola tehotná v obidvoch prípadoch, tak som liekdy nebrala a cítila som sa relatívne dobre. Pomáhali mi dýchacie cvičenia. To by Ti všetko vysvetlil odborník. Máš diagnostikovanú PP? Mal by o tom vedieť aj gynekológ, lebo pri pôrode je dosť dôležité, že máš takéto ochorenie. Aké máš vlastne pocity? Kľudne mi napíš na IP. Ahoj a drž sa. :slight_smile:
4. nov 2010 o 22:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ešte ma napadlo, že mi veľmi pomáhalo počúvanie, relaxovanie pri CD "Cesta k uvoľneniu". Dala mi ho lekárka. Tiež som pri oboch tehu brala vysoké dávky magnézia. :slight_smile:
4. nov 2010 o 22:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@p69majka no ja som psychiatra navštívila niekoľko krát ale nechce aby som brala počas tehu lieky tak chosím aj k psychologičke a beriem homeopatiká sedatif PC a tiež mi dala to cd cesta k uvolneniu tiež robím dýchacie cviky tebe to pomohlo??? mne býva tak že príde na mňa taký stav uzkosti a búši mi srdce mám vysoký tep cca 100 a divný pocit v hlave ty si sa ako cítila ked to na teba došlo
4. nov 2010 o 22:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 presne tieto pocity poznám. Cítila som sa úplne rovnako. Mne pomáhalo to cd veľmi, zo začiatku som sa akosi nevedela uvoľniť, ale to sa tiež musíš naučiť. Ja sa aj vždy bojím, že odpadnem alebo že umriem. Zo začiatku, keď som ešte nevedala čo mi vlastne je, tak som pochodila všetky vyšetrenia po tej havárke. Až neurológ mi poradil psychošku a som vďačná, že som tam šla. Vtedy som mala aj horšie stavy - závrate, strach z ľudí. Nebola som schopná chodiť do práce, do obchodu, všade som sa klepala a mala som aj hnačky. Sledujem každé pichnutie a hneď si namýšľam sto chorôb, no des a hrôza. Mávam niekedy aj také návaly tepla a potom zase naopak triašky. Je ťažké žiť s touto chorobou. Mám kámošku, ktorá má podobné problémy, ale trochu iného charakteru a aj vážnejšie. Ona brala lieky počas oboch tehu. Bola aj na liečení, keď po prvom dieťaťi dostala popôrodnú depresiu a doteraz sa to s ňou ťahá. Tak s ňou si volám /včera sme spolu volali/ a je to super, kecali sme hodinu a pol a moc mi to pomáha. Niekedy mi pomôže aj pohár vína alebo piva na také uvoľnenie, ale niekedy naopak mi je ešte horšie. Tak určite to netreba riešiť alkoholom, ale ja tak príležitostne alebo len za pohárik vína na vyrovnanie tlaku. :slight_smile: A ešte najhoršie boli pocity,ale to už našťastie nemávam, tak boli pociti derealizácie a depersonalizácie. Som sa cítila ako keby všetko čo je okolo mňa je ako vo filme, také haluze, ani to neviem opísať. no bolo to nepríjemné :frowning2: .
4. nov 2010 o 23:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@p69majka aku si mala havarku? ja som mala 23.2.2010 dost vaznu.
7. nov 2010 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
My sme mali pred 7 rokmi. Išli sme po hlavnej a do nás vrazil z boku, z ľavej strany . Nedal nám prednosť, mal naponáhlo. Pretočili sme sa a skončili v kanáli, no na kolesách. Okná sme mali vyletené, aj predné, aj zadné. Fyzicky sa nám vlastne nič nestalo, čo bol veľký zázrak, lebo to auto vyzeralo hrozivo, ešteže sme mali pásy. V nemocnici nás popozerali a všetko bolo ok, boli sme len doudieraní. Všetko vyzeralo v pohode, normálne som chodila do práce a potom sme išli na vianočné nákupy do Poľska a tam mi na trhu ostalo strašne zle, cítila som nevoľnosť, tlak v hlave, no mala som pocit, že odpadnem. Nejakko som to rozdýchala v autobuse, no mala som aj hroznú zimnicu a tu sa začal kolotoč vyšetrení: neurológia, EEG, CT, očné kvôli tej hlave. Všetko bolo ok, zostala som pn, lebo som mala zablokovanú krčnú chrbticu, no tá nespôsobovala tieto moje problémy. Brala som kopu liekov na uvoľnenie, ukľudnenie, závrate a cítila som sa horšie a horšie. Nakoniec mi neurológ doporučil psychiatričku a tá mi skutočne pomohla, dostala som diagnózu panická porucha a agorafóbia. Dodnes sa liečim, striedavo s liekmi a bez nich. Je to ťažké, ale dúfam, že vyhrám boj na touto pliagou, ktorá mi ničí život :frowning2: .
7. nov 2010 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@p69majka takze myslis, ze Ti to vyvolala ta havaria? Ja som chora na PP od 14 rokov ale poslednych 10 som relativne v poho. Zachvaty mavam velmi malo, naposledy v lete ked bolo velmi horuco.
Co sa tyka havarie, tak ja som otocila do pola velkeho pegueota 806, tri krat som sa otocila a skoncila na streche. Dostala som smyk, isla som max 50 km/h. Mala som v aute obe deti, ale akurat som dostala dobru pokutu, inak nam nic nebolo, okrem modrin a udretych tiel. Ale auto, to islo hned do srotu a pole vyzeralo na 100 metrov ako po leteckej katastrofe.
Ta agorafobia to je strach z otvoreneho priestranstva? Mozes s tym lietat v lietadle?
7. nov 2010 o 12:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nezlobte se, že vám sem lezu, ale asi pl roku touto nemocí trpí moje mamka, začlo to po léčbě rakoviny.....ta je ted pryč, a zdá se že je fyzicky v pořádku, ale mamka se nechce vrátit ani do práce, ani ke svému bývalému živ. stylu, nevychází vůbec sama ven, nechce vidět žádné lidi...mylsím že má i depresi.
taky se stává že se třepe..nechápu to nevíme jak jí pomoct...:( jak to řešíte vy?
7. nov 2010 o 12:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@daniela1974 ahoj a ty si bez liekov???
7. nov 2010 o 12:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@meleri ahoj no v prvom rada by tvoja mamina mala zájsť k psychiatrovi a nechať sa vyčetriť odborníkom a ten by jej následne predpísal lieky, ktoré ju opäť vrátia do života....tak ako ma aj ked teraz sa moc dobre necítim lebo čakám mimčo a lieky som vysadila, ale akonáhle to bude možné chcem ich nasadiť znova a žiť v klude a bez atakov....
7. nov 2010 o 12:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 Ahoj. Ja zijem s liekmi od 14 rokov. Pri prvom tehu som ich nebrala, ked mala malá 1,5 roka tak som dostala strasny zachval az som kricala a behala po ulici :unamused: , z toho som dostaala depresiu klinicku a opat som isla na lieky. Pri druhom tehu som prestala brat a depresia sa mi vratila neskutocne, museli mi nasadit AD a benzodiazemap a teraz pri tretom som len na jeden mesiac prestala brat - ten prvy a skoro som umrela od tych stavov - ale nie panickych ale depresivnych, same cierne myslienky, derealizacia, depersonalizacia - presne ako p69majka. Tak som znova na liekoch - ale pri nich som uplne v pohode a ziadne - skoro ziadne zachvaty. Mna viac desi moja depresia ako zachvaty PP. Naozaj ich vitam skor ako depresiu. Hrozne.
7. nov 2010 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1
mamka právě chodí....bere léky, silné léky a myslím že několik, ale nevím! dokonce strávila měsíc v ps. klinice, ale zdá se že celkem bez výsledku...bloudí domem, je mi do pláče...
nevím či by měla změnit psychiatra?
hlavně nechápu proč se chvílema třepe a mluví jako bez duše, ale je to zvláštní - k večeru se to zlepší, jakoby to byla zase ona! ale ráno nanovo, unavená, vyčerpaná...nevím jeslti v tom hraje roli ještě ta chemoterapie...:(
7. nov 2010 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@daniela1974 bože dja sa tiež tak strašne bojím.... ked toto počúvam... je to hrozné.... teraz si tehu a berieš lieky??
7. nov 2010 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
holky této nemoci se fakt nedá zbavit, to už je na celý život?
7. nov 2010 o 12:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@meleri fuuuha tak to je naozaj hrozné, hlavne by sa mala niečím zamestnať ak sa to dá...poznám to podla seba ked nič nerobím je mi veľmi zle ale ked som brala lieky tak som nemusela nič robiť a cítila som sa ok....keby som aspo§ vedela že z čoho to mám....
7. nov 2010 o 12:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@meleri ja ti neviem ja to mám už asi 6 rokov.... je to najhoršie v živote čo sa mi mohlo stať...
7. nov 2010 o 12:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok