Vtieravé myšlienky / úzkosť / strach
Ahojte, už dlhšie trpím strachom zo smrti, obavami že sa mi niečo stane, mala som už pár panickych záchvatov (extrémne búšenie srdca tlak na hrudi...) bola mi na nezrologii diagnostikovana tetania. Lieky neberiem ale chodim na terapiu. Začala som však mávať rôzne neželané myšlienky / predstavy. Mám pocit že idú z mojej hlavy, sú to bujné predstavy, cudzie hlasy nepočujem. Chcem sa spýtať či to mávate aj vy ? Moja psychologicka tvrdi vraj to ma mate clovek obcas ale vie to pustiť a nezaoberá sa tym. Ja mam z tých myšlienok strach, bojim sa sama seba svojich myšlienok, co ak sa to naozaj stane??? Myslienky na diaľnici ze prejdem to opačného pruhu, myšlienky ze sa nieco stane mojim detom, myslienky co ak raz spácham samovraždu (ale nechcem to spraviť ale mam strach co ak mi raz prepne a nebudem vediet ovládnuť svoju myseľ - nebudem mat nad sebou kontrolu)... Kdesi som čítala ze toto moze byt aj OCD alebo to je len uzkost? Lieky sa bojim beat zasa zo strachu lebo švagor bral lieky a vyvolali v nom samovražedné sklony, nechcem aby moju myseľ ovládali lieky, zas mam strach ze stratím kontrolu... Prosim neodsudte ma, prosim o radu. Inak zijem normálny plnohodnotný zivot a manzelom a 3 detmi v peknom meste, mávame návštevy žijeme aktivity zivot, toto je akoby moje tajomstvo ktore nikto o mne nevie hanbim sa za to...
@momof3 určite to rieš, už aj preto, ked to urobil brat, gény sú geny, takže nenechaj to tak.
@momof3 necitala som celu diskusiu ale - ano vyzera to na OCD, no s depresiou a samovrazednymi sklonmi to nic nema, tym sa nedaj zmiast. Okrem liekov existuju rozne psychoterapie, urcite by som najskor skusila tuto cestu a nie hned lieky. Milujem ako niektore zeny na MK rovno predpisuju lieky, rozvadzaju a pod. Ked vies zit normalny zivot popri tom tak to nemoze byt take zle.
@momof3 Ahoj. No v prvom rade sa vôbec nemusis báť, volá sa to pure OCD, alebo čisté obscesie. Sú to vtierave myšlienky, ktoré sa človek aj napriek tomu, že ich nechce a nevie ich ovládať. Mám to tiež. Je to úzkostna porucha, ktorá sa dá liečiť, ale mala by si navštíviť psychiatra. Predpise ti pravdepodobne niečo na spätné vychytavanie serotonínu. A ohľadne tých vedľajších účinkov, aj Paralen ma vedľajšie účinky ako každý liek. Ja som nič také nepociťovala, ale je to individuálne, pokiaľ budeš pociťovať nejaké vedľajšie účinky, treba to ihneď povedat svojmu lekárovi a on ti nasadí iné. Hlavné je to normálna úzkostna porucha, ktorú ale TREBA LIECIT a sama sa nelieč, lebo sa to môže zhoršiť
Neboj sa ísť doktorovi, držím palce a nemáš sa vôbec čoho báť. Je nás veľa, čo mám tento typ uzkostnej poruchy, takže môžeš byť kľudná. Dá sa to liecit
@krasnyzivot9 ahoj, reagujem na tvoj prispevok, ja mám roky uzkostno depresivna poruchu, liecim sa, no momentalne mi je velmi zle, zacala som z nicoho nic mat vtierave myslienky, ktore ma desia a mám z nich este vacsiu uzkost, mám strach ze je to ocd. Dá sa to prosim vyliecit, ake más skusenosti, odidu tie myslienky, ci uz ostanem takto pokial sa nezblaznim? Dakujem ti vopred za odpoved
@mamia85 samozrejme, ze je obdobie kedy sa to zhorsi aj to je normalne. Mam to aj ja, v prvom rade Ti poviem nieco, co povedala mne doktorka: " pokial si to uvedomujes, si v poriadku." Znamena to to, ze pokial si si vedoma svojich myslienok atd, je to stale uzkostna porucha a v zadnom pripade Ti nesibe. Neviem, ci mas nejakeho lekara, ale pokial sa Ti stav zhorsi, treba to vzdy konzultovat so svojim lekarom....ale zo svojej skusenosti Ti poviem, kedze sa uz dlllllllllllho liecim, je to typ poruchy, ktoru ma velmi vela ludi. Ako som spomenula, ano pravdepodobne je to OCD, ale na to nieje nic zle, musis sa to naucit prijat a nebojovat s tym, lebo si budes vytvarat dalsie uzkosti. NIE SI SAMA, MNOHO LUDI MA OCD a netreba mat z toho strach. V ZIADNOM PRIPADE SA NEZBLAZNIS, UPLNE VIEM TVOJE POCITY. Vzdy ked Ti pridu myslienky, sadni si vklude zatvor si oci a zacni iba dychat. Sustred sa iba na svoj dych. Myslienky Ti POJDU STALE ale nechaj ich nech tam su. Tie MYSLIENKY SU UPLNE NORMALNE, LEBO JE TO UZKOSTNA PORUCHA ( pravdepodobne si zazila v minulosti nejaku traumu) Bolo by dobre najst si aj psychologa, kt. sa zameriava na OCD a popripade skus nieco z tradicnej cinskej mediciny. Upozornujem, ze pisem iba zo svojich skusenosti, ja mam antidepresiva na OCD a este mam nejake doplnky z trad. cinskej mediciny. Mozes sa citit velmi unavena, lebo neustale Ti idu myslienky, oslabujes slezinu. Hlavne neprepadaj panike, uzkostna porucha je nieco bohuzial na cely zivot, ale to neznamena, ze sa aj MY nemozeme mat dobre. Ked prestanes venovat pozornosz tym myslienkam pomaly si vytratia a ked obcas pridu tak si povedz no tak su tu zase a tak ako prisli, tak aj odidu. Drzim palce
@krasnyzivot9 velmi pekne ti dakujem ze si mi odpisala, ak by ta to prilis neotravovalo, mohla by som napisat IP? Dakujem
@krasnyzivot9 mozem sa opytat ake ad na to beries a ci ti pomahaju alebo pomohli a po akom case, ja mám uz aj strasne uzkosti. Tiez sa liecim mám aj ad, teraz mi menila citalopram na escitil ale mám pocit ze mi je kazdym dnom horsie. Mám strach ze mi uz nikdy nebude dobre, nikdy sa nevyliecim a nebudem vediet vychovat svoje deti ktoré nadovsetko milujem. Boze, som taka zufala, bojim sa velmi nemocnice. Je to utrpenie takto byt. Nedavam to, zo dna na den mi je horsie.
@mamia85 Ahoj, vidím Tvoje príspevky, tak reagujem. Ja mám už roky ocd, prešla som si všetkým už, aj nemocnicou, neboj, sa, dostaneš sa z toho, musíš mať ale správn liečbu. Koĺko escitilu berieš?Escitil, alebo escitalopram je skoro to isté, tá istá účinná látka. Čo sa ocd týka, tak prvá voľba liečby je vždy akékoľvek SSRI vo väčších dávkách, ja som bola roky na SSRI, nebolo to ono, ale dalo sa to zvládať, ale ja som stále udržiavala nižšiu dávku, pri vyššej by mi bolo určite lepšie. Po rokoch som vymenila za anafranil, staré, ale stále v liečbe ocd najúspesnejší liek a môžem povedať, že je to skutočne pravda, skoro po 14 rokoch mám ocd tak na 80 % vyliečené. A ja mám ocd naozaj vLmi silné, mávala som kvantá myšlienok za deň, aj keď úzkosť nebola, myšlienky sa držali ako kliešť, boli celý deň, trvalo to roky, život tak na 50 %. A tie obdobia, keď som bola v nemocnici, moja rodina, malé deti doma a ja na pokraji síl s myšlienkou ukončiť svoj život. Neboj sa, zvládneš to, ide to a bude lepšie....drž sa
@sida447 ahoj, velmi pekne Ti dakujem ze si mi napisala. Ja sa roky liecim na recidivujucu uzkostno depresivnu poruchu. Mám toho strasne vela na pleciaxh, zijem v permanentnom strese a strachu, napriek tomu som to celkom dobre zvladala. Brala som dlhsie sertralin, ten mi cca pred 2 rokmi vymenili na citalopram a tiez xanax pri uzkostiach. Medzitym som porodila 2 nadherne deti ktoré milujem viac nez cokolvek na svete. Nikdy by som im neublizila aj tak ma napadaju myslienky tohoto typu co ma strasne desi a z toho prichadzaju dalsie uzkosti. Bojim sa ze pridem o rozum, o rodinu, o deti a skoncim zatvorena niekde v blazinci. Mám roky chorych rodicov, mama maniodepresia od mojho detstva, tak si vsetky tie negativne zazitky nesiem so sebou cely zivot. Otec 6 rokov medzi zivotom a smrtou, ma nevyliecitelnu chorobu. Surodencov nemam, som na vsetko sama. Priatela mám dobreho s detmi mi pomaha, ale napriek tomu som v neustalom strese a strachu ze hocikedy moze prit zlom a ja pridem o mojho milovaneho ocka. Roky sa obetujem druhym, predovsetkym rodicom, seba som davala vzdy na posledne miesto aj ked viem, ze to je velka chyba. A teraz to zrazu prislo, najskor uzkosti tlaky na hrudi, a od nedele tie nezmyselne myslienky ktoré mi nahanaju najvacsi strach. V pondelok mi psych vymenila citalopram za escitalopram 10mg, viem ze tomu treba cas kym to zaberie. Ale dovtedy co? Zblaznim sa? Pridem o zdravy rozum? Bojim sa byt sama aj s vlastnymi detmi, je to proste des...
@sida447 deticky mám este malé, dcerka bude mat o 2 tyzdne 4roky a syncek 1.maja rocik a ja tu s nimi nebudem lebo musim ist do nemocnice. Tak som sa tomu chcela vyhnut, tak velmi som to chcela zvladnut, je mi do placu ked si pomyslim, boh vie kedy ich znova uvidim, obijmem, vystiskam. A ci vobec este niekedy so zdravym rozumom.
@mamia85 neviem, čo mám odpísať, len to, že verím, že lekári ti nastavia dlhodobo účinnú liečbu, pri iných diagnózach tiež na každého účinkuje niečo iné a treba aj skúšať. Veeeeľmi prajem, nech sa ti stav liečbou ustáli ako ostatným mamičkám, ktoré ti krásne napísali 🍀 Deti, ty, aj priateľ to zvládnete. Máš výborného priateľa, ktorí sa o ne postará. Každú mamku, aj bez úzkosti, takéto veci položia. Bude lepšie, len vydrž do pondelka.
@mamia85 Ja úplne viem, čo prežívaš, ja keď som skončila v nemocnici, bolo mi hrozne zle a tie staršné výčitky, tiež som mala doma dve malé deti vtedy, bola som v strašnej depresii, úzkosti som mala neskutočné a tie vtieravé myšlienky boli neuveriteľne silné a tá bolesť, keď som sa len pozrela na svoje milované deti, bolo to peklo na zemi, ver, že naozaj viem, čo prežívaš. Teraz je najdôležitejšie aby ťa čo najskôr nastavili na liečbu-dobrú liečbu, Teraz pred citalopramom si bola bez liečby? Na úzkostno- depresívnu poruchu je veľmi dobrý paretín, je to jedno z najsilnejších SSRI a SSRI by malo byť tiež prvou voľbou pri ocd, tento Paretín som presvedčená, že by Ti dobre zabral aj na depresie, na úzkosti je výborný a určite skrotí aj obsedantné myšlienky. Koľko mg berieš toho escitalopramu? Neboj sa, nezblázniš sa, ja viem, že máš taký pocit a že je to na nevydržanie, ale dostaneš sa z toho. Aj keby si zrovna mala ísť do nemocnice, tam by liečba išla rýchlejšie. Teraz sa dáš do poriadku a všetko detičkám vynahradíš, budeš potom roky skvelou maminkou, teraz to robíš aj kôli nim, nevyčítaj si to. Chcem Ti len povedaŤ, že nech Ti je teraz akokoľvek zle, to všetko sa dá zvrátiť a Ty sa budeš ešte tešiť zo života. Keď budeš po tejto stránke v poriadku, budeš aj inak zvládať ten stres a všetky tie udalosti, ktoré sa okolo Teba budú diať. Hlavne čo Ti teraz pomôže opakujem sú dobre nastavené lieky. Ak chceš a potrebovala by si, kľudne sa môžme spojiť aj telefonicky. Neboj sa, zvládneš to, len vydrž a tiež by bolo dobré teraz prechodne užívať frontin, alebo niečo podobné, neviem, teraz či užívaš.?
@mamia85 Viem, že sa bojíš, tá neistota, či to ešte niekedy bude dobré, tiež som v nemocnici hrozne trpela, ale zároveň som nemohla byť doma, v takom zlom stave som bola. Teraz je dôležité, aby Ti nasadili dobrú liečbu a čo najskôr. Mne hneď zabral ten paretin, dali mi vlastne len paretin vo vysokej dávke, už po týždni som pocítila zlepšenie v depresii a úzkostiach, obsesie boli tiež miernejšie. Po troch týždňoch som sa vrátila, doma som esšte bojovala, ale už to išlo lepšie. Ale mne naozaj zabrala tá prvá voľba lieku. Neboj sa, zvykneš si aj v nemocnici,ešte si nebola?Verím, že Ťa to bolí kôli deťom, ale je to len chvíľa, kým sa dáš do poriadku, oproti tomu, koľko pekného a radostného času spolu vás ešte čaká. Buď statočná a bojuj pre svoju rodinu, Ja som mala presne tak isto staré deti ako Ty, keď som ležala na psychiatrii. Zvládneš to a ver mi, že Ti bude dobre.
@sida447 ani nevies ako mi pomahaju tvoje pismena, vlievaju do mna taku nadej ze tie dotierave myslienky vacsinou s nozikom😔 casom pominu. Víkend je tu o nicom, nic sa tu nedeje,ale doma som uz tiez ostat nemohla. Bála som sa aj na moje milovane deti pozriet, vzdy ma napadala ta hlupost s nozom😔 hospitalizovana som uz raz bola v 2015,vtedy som dotierave myslienky ale nemala. Myslis, ze aj tie prejdu alebo sa uz vzdy budem bat pozriet sa do tváre mojim detom a celkovo ludom? Momentalne mám nasadeny escitil, uz mi ho nechceli zas menit, docasne 3xdenne xanax, a na noc mirzaten a nieco na spanie. Hrozne tolko liekov, ale tak snad to bude docasne. Som velmi velmi rada, ze mi pises a dakujem ti za to z celeho srdca. ❤️
@mamia85 Vôbec nie je za čo, som rada, že Ti to aspoň trochu pomôže. Určite sa dá z toho dostať tak, že budeš môcť ďalej žiť a tešiť sa zo života a z detičiek. Ja som mala neskutočne veľa myšlienok, všetko, čím sa dalo ublížiť, ja som nemohla v rukách držať ani nič papierové, textilné (udusenie), nič ťažšie (buchnutie), mala som od agresívnych obsesií až po sexuálne. Po druhom ataku sa moje obsesie rozšírili, už neboli len na moje deti, ale na každého v mojej blízkosti, aj na seba samu, bolo to neuveriteľné utrpenie. Pre mňa alfou a omegou nastavenie liečby, z vlastných skúseností. Neviem, možno Tebe escitil zaberie plus mirzaten, niekedy sú obsesie sprievodným javom depresie, ja som mala depresie z obsesií, keď sa mi tie podarilo dostať pod komtrolu, depresia ako taká nebola. Viem len, že keď chce človek liečiť ocd ako takú, tak SSRI-paretín, fevarin plus k tomu v zlých prípadoch a pri dobrej tolerancii nízka dávka antipsychotika. Ale najlepším liekom stále ostáva staré antidepresívum Anafranil- najlepší pre ocd. Nechcem sa hrať na doktora, ale ja som za tie roky hľadala toľko informácii o možnostiach liečby, že už ich viac ani neexistuje. Vystriedala som niekoľkých psychiatrov, ktorí sa na ocd špecializujú a mám niekoľkých známych obsedantov a všetci sa zhodneme, Držím Ti veľmi palce, možno to bude dlhšia cesta (možno nie) kým Ti nájdu vhodnú liečbu, ale nech sa deje čokoľvek, pomoc existuje, je viac možností, ktoré máš. A naozaj sa to dá dostať tak pod kontrolu, že len si tak spomenieš, že máš vlastne ocd. Ale mne to úprimne priniesol až ten anafranil po 11 rokoch, dovtedy to bolo taký život na 50 %, síce bez úzkosti, ale milión obsesií za deň. Ale stále som bola na dosť nízkych dávkach toho SSRI, nechcela som ísť vyššie, veľmi som chcela mať viac detí, tak som si nejako hovorila, že to ešte vydržím, porodila som ešte dve detičky (mám ich štyri) a až potom som išla na anafranil, do ktorého som vkladala celé tie roky veľké nádeje a nesklamal, teraz som po tých rokoch oslobodená od obsesií. Ale tie dve posledné deti mám fakt vybojované 🙂Drž sa a neboj sa deti to nijak nepostihne, moje si to vôbec nepamätajú a vôbec nijak sa ich nedotklo to, čo mi celé roky bežalo hlavou, trpela som len ja, oni sú šťastné, hovorí sa, že obsedantky sú najlepšie matky 🙂
Ako ste sa z toho dostali ? Tych myslienok a uzkosti ;)
@tikalka len keď väčšinou je ťažké urobiť ten prvý krok a ísť k tomu doktorovi. Odhodlať sa uvedomiť si, že niečo nie je v poriadku a teda treba s tým niečo robiť! Držím jej a aj tebe palce, všetko bude dobré 🙂