Akí boli vaši rodičia?

neviem či začať mamou alebo otcom 😏 nechcem mame krivdiť, ale s otcom sa mi viac spája moja povaha a celoživotné nastavenie, som viac po ňom…
môj otec bol intelektuál a bohém, bol veľmi mladý keď som sa narodila a asi nebol na to pripravený - na prácu a výchovu bola mama a on na zábavu, politiku a šport. keď ma chcel vychovávať veľmi mu to nešlo. bol vzdelaný, športovo nadaný, hudobne aj výtvarne talentovaný, výborne varil, mal zmysel pre humor, hral šach na vysokej úrovni, s ním som vyrastala úplne volne a hedonisticky. mal veľa priateľov, s ktorými pil, debatoval o politike, o divadle, o všetkom (starý šimečka mi ho primomína intelektuálne, ale ten je od môjho fotra viac asketický..). zomrel keď nemal ani 56 - bol to dôsledok jeho rýchleho života, starostlivosť o zdravie bola pre neho otravná vec čo ho brzdila…
moja mama je presný opak - pragmatická, zodpovedná, držala ma viac pri zemi, oni dvaja boli ako úplne z iných svetov. nebola ani tak vzdelaná, ani intelektom neboli rovnakí, nevie ani kresliť ani hrať na hudobný nástroj, pohybovo tiež nic moc, ako vravím, úplne iní ľudia… na môj vkus s ním vydržala dlho ☺️ ona je ten človek čo pomáha každému, miluje deti, nemá rada neprávosť. miluje operu. v telke pozerá šport ( donedávna platila 20€ mesačne aby mala športové kanály 🤦‍♀️). teraz má 80 a ľudia jej toľko nehádajú, čo ma ale hnevá športu veľmi neublížila celý život, tak nie je tak fit ako by mohla byť - inak má dobré gény…
ja som viac na otca. niečo z mamy ma ale brzdí aby som nebola úplne ako otec nedisciplinovaná… po otcovi som hedonista. po mame som zdedila vôľu ten hedonizmus krotiť… po otcovi mám všetko u zadku, po mame mám niečo, čo mi občas povie neblbni, neži ako cigán teraz a hneď…

Ja neviem... nikdy som sa ako dieťa doma necítil ako doma. Neviem prečo. Boli akoby tri partie. Oco so sestrou, mama s bratom a ja sám :D Ja som najstarší fackovací panák.
Myslím, že moji rodičia boli trošku skostnatelí, boli sme dosť chudobní, ako poslední z bytovky sme mali vlastné auto až v roku 2009. Oco jazdenku nechcel, lebo on nevie šrubku odkrutiť, na taketo "chlapské" práce je ľavý... A na nové nebolo.

Mama bola prakticky 8 rokov na MD a "živil" nás otec, ak sa to dá nazvať živením. Skôr živorením. Pamätám sa, ako si mama chodievala ku babke (svojej mame) požičiavať 1000 korún, ako nám kupovala 5 koliesok salámy, bo na viac neboli lóve... ťažké časy. Oblečenie sme mávali často od susedov. Ako dieťa som to nevnímal. Nemali sme všetko, čo sme si pískli, ako majú moje deti... Ale o to viac som si vážil.

Mali sme vždy krásne vianoce. Každý rok, až dokým nám neprezradili, ako to je naozaj s Ježiškom, vtedy som reval haha.

Nikdy som nemal s rodičmi taký vzťah, že by som im vešal na nos nejaké svoje prvé lásky a takéto veci, raz som to skúsil a vždy to otočili proti mne. Toto ja mojim deťom nikdy neurobim.

@thirstymonk môj otec si prvé auto kúpil v roku 1981 a šetril na neho od svadby v roku 1967. Škoda 105 stála vtedy 30 000 Ksč. O pár rokov neskôr kúpili 1i byt mojej sestre za 10 000 Ksč, tak si vieš predstaviť, aké drahé bolo pre nás to auto. Slúžilo nám do roku 2007 mimochodom, kedy dal otec ďalšie svoje ťažko našetrené peniaze 180 000 Skk na Fabiu Sedan. Čo obdivujem na rodičoch, že vždy si šetrili, nikdy nebrali úvery, pôžičky.

@anonym_autor psychicky vydierajúci. Ak nebolo podla nich, tak vydierali vetami typu ked zomriem si spomenies a podobne. Dost aj zakazovali, nevedeli si predstavit aby som mala vztah napr ako 20 rocna. Az ked mi bolo cca 27 tak sa zacali pytat kedy bude frajer a dieta. Samozrejme vztahy som mala ale tajne.

Stále žijú a sú skvelí ❤️ áno, majú aj svoje muchy ako každý človek. Po 70 sú stále velmi spoločenski, pracovití, športovo založení, cestujú vela, vzdelávajú sa ( anglicky jazyk) v instituciach. Vnúčatá ľúbia, aj sa im venujú, ale pritom nestratili “seba”a svoje potreby a záujmy.

@anonym_autor naši? Naši boli skvelí, obaja vyrástli na dedinách, ocinovi zomrel otec, keď mal 7 rokov, babka sa starala sama o 5 deti, mala dve práce. Preto chcel, aby sme mali všetko, čo oni nemohli mať. Bol šoférom. Mamka pracovala v škole, chcela, aby sme vždy všetko vedeli, aby sa nemusela hanbiť za nás. Varila, piekla, zavarala, záhradu obriadila, šila nam sukničky, šaty, plietla svetre na zimu a robila najlepšie karamelové cukriky s vlasskymi orechami. Už tu nie sú, no my so sestrou často spomíname ❤️❤️.

@anonym_17c9d0 V 1968 moc na výber nebolo. Nedalo sa zarobiť viac, dalo sa len viac šetriť. No a ja som sa nenarodil na to, aby som šetril :D Dnes sú našťastie možnosti iné. Otec v roku cca 2012 otvoril živnosť a začal zarábať jak sa patrí. Akurát, že to som ja už bol dospelý a tiež začínal zarábať...

Ako jediný z rodiny ma pochopil, keď som ja otvaral živnosť. Ostatní dudrali, vrátane mojej ženy.

@anonym_autor Moje spomienky na rodicov su ako boli vecne zduti jeden na druheho a ostalo im to dodnes. U nas nikdy nevladla pohoda domova,vsetko bolo napate. Ja celkovo nerada spominam na detstvo,lebo v podstate nemam ziadne prijemne spomienky. Nasi nevedeli vytvorit dobru atmosferu.

Ja mojich rodičov našťastie ešte mám a ďakujem Bohu, že ich ešte mám a že boli a sú akí boli a sú.

Obaja pracovití, finančne gramotní, veľa cestovali, veľa sa vzdelavali. K nám deťom boli milujúci a prajni, podporovali nás vždy. Vnúčatá vždy postrazili, ukázali im iné perspektívy, ako my rodičia.
Okrem toho boli ako mladí obaja veľmi pekní a zostalo im to. Na svoj vek vyzerajú fantasticky. Stále sa milujú, aj keď sa vedia pohadat ako taliani 🤣 a potom nám volajú a sťažujú sa. Jeden mne, druhý sestre 🙊.
Každému by som dopriala takých rodičov.

Oco bol mudry, nadany hudobne, aky nastroj chytil, hned sa naucil, taky intelektual. Mama bola taka jednoduchsia, velmi manualne zrucna, taka typicka socialisticka gazdina. Povahovo sme si velmi nesadli, ale milovala ma, bola velmi starostliva, ale na druhej strane ma nechala zit a dychat. Do nicoho zasadneho mi nikdy nekecala. Detstvo som mala pestre, vesele, dedinske. Alurat ze zo mna chcela taku babiku na obliekanie, saticky, sukienky, bluzicky… no
narazila tvrdo 🙂. Tie z som lava, co sa domacich prac tyka, ani ma to nezaujimalo nikdy,to tiez nechape. Nikdy som ale v nej nemala taku tu spriaznenu dusu, nikdy som ja jej nezdoverovala, nepytala na nazor ani radu. Ale mame sa rady, aj ked sme su to v zivote nepovedali. A miluje svojho vnuka, velmi mi vzdy pomahala a uplne ho zboznuje🙂

Mám šťastie na rodičov aj na brata. Ďakujem Bohu za nich. Dali nám vždy to najlepšie čo mohli. A to aj teraz keď sme dávno dospelý.
Nechodievali sme na dovolenky k moru ale boli sme šťastný aj na kúpalisku. A pamätám si tie časy tam veľmi dobre. Naši sú spolu snáď 60r a prosím Boha nech sú ešte dlho s nami a v zdraví. Aspon ako takom 🙏🙏🍀🙏🙏
Kiežby každé dieťa malo také šťastie na rodičov.

@anonym_autor moji rodičia boli veľmi dobrí rodičia, mala som šťastné detstvo. Boli milujúci, podporujúci. Otec bol stará škola, charakterný muž, ktorý vždy dodržal svoje slovo. Takého muža ako on, by som chcela, no myslím, že takí už neexistujú. Otec zomrel pred 28 rokmi. Myslela som, že len ako dieťa som ho mala zidealizovaného v spomienkach, no keď som stretávala jeho bývalých kolegov, alebo rodinných známych, každý o ňom hovoril, že to bol veľmi charakterný človek. Našli sme aj listy, ktoré si písali s mamkou a tiež sa mi to.potvrdilo, keď som čítala jeho myšlienky. Milujúci, rodinne založený muž, chrániaci svoju manželku a deti. Môj syn vravieva, že môj otec nastavil vysoko latku na mužov a teda ja osobne ani nepoznám muža, ktorý by sa mu rovnal. Mamka stále žije, je to žena, ktorá nenápadne riadila rodinu tak, aby si otec myslel, že ju riadi on. Všetko vždy vedela vybaviť a vyriešiť. Ďakujem za to, že som sa narodila takým rodičom a že ma, myslím si, dobre vychovali, dostala som veľa lásky.

Este ziju. Mama cely zivot nestastna v manzelstve bez lasky, fungujuca ako stroj, pracujuca za minimalku, starajuca sa o vsetko. Ale inak skvely clovek, doproprajny, srdecny, len dost pesimisticky. Chodievala som s nou kazdy vikend k starym rodicom na chatu, tam sme to obe zboznovali. Otec, nezaujem o domacnost, obcas zarabal, obcas nie, pravidelne chodiaci do krcmy, ale neskodny, fajciar. Mam na neho par peknych spomienok z detstva, ale skutocne len par, prednejsia mu bola vzdy krcma a kamarati.

Moji rodičia boli prísni. Nechceli nám dovoliť nič. Najlepšie na tom je to, že oni mali sobáš na úrade bez otcovej rodiny, ktorá ani nemala potuchy že ich syn sa žení.
Ako manž . Ok, vydržalo im to celý život.

Otec emočne nedostupný krýpel, ktorý svoje nízke ego zvyšoval tým, že udrel mamu aj nás. Mama emočne labilná, nezrelá narcisticka, ktorá závidela, keď jej vlastne dcéry boli v niečom lepšie ako ona. Vtedy nám to dala poriadne vyžrať. Bili nás obaja. Domov boli pre mňa peklo. Chlad. Srdce som mala až v krku, keď som odomykala dvere. Nenávidela som byt doma…

@anonym_autor mama citovo chladna, emocne pochopenie nula bodov, hoci bola ucitelka. Obcas som mala pocit, ze je lepsia k svojim ziakom ako k nam. Nebila nas, ale ani neobjala nikdy. Je zatazena na zdravie a boji sa bacilov...to musi byt nejaka dg. Kym som tam byvala, tak mi to divne neprislo. Az ked mam vlastnu rodinu. Negativne myslenie a sama cierna kronika, manzel tam nerad chodi. Ale bola a je velmi pracovita, chodili sme k jej rodicom na zahradu, aj sami sme potom chodili cele prazdniny na pole pomahat...drina to bola. Doma sme zavarali a dzemovali...na domaci dzem nedam dopustit, aj ja dzemujem, z obchodu mi nechuti.
Otec mudry, inteligentny, na tu dobu IT, ale introvert a hajzel, ktory mi znicil zivot kvoli svojej sexualnej uchylke hrat sa na sex s vlastnou malou dcerou a este vsetku vinu hodil na mna. On uz nie je mojim otcom a vymazala som ho zo svojho zivota aj zivota mojej rodiny.

Otec neviem aky bol, vraj zly, mamu bil a tak. Neviem, az v dospelosti som sa s nim stretla a nepýtala som sa ho na túto minulosť.
Detstvo s mamou bolo velmi zle, pre mna peklo, zničila ma teda riadne a nesiem si to uz dlhe roky so sebou. Nepamätám si, ze nam povedala, ze nas ľúbi, alebo by nas objala. Každý den len krik, nadávky, bitky, furt daco zle bolo. Plus nas kosila chudoba, ale ked si tak premietam, na frajerov peniaze boli, nam do ust uz striedmo. Nikdy som doma nebola spokojna a šťastná. Hned v 18tich som odišla.

@anonym_autor otec=sedliak, pracujúci v štátnej správe, komunista. Matka=ucitelka, teraz vyhorena. Matka nespravodlivá, otec v pohode

Baby, až mi je smutno z niektorých príspevkov. ☹️ Žiadne dieťa si nezaslúži mať zle detstvo

@anonym_autor Matka alkoholička, bez záujmu o deti, nedoštudovala ani učňovku, umrela skoro... Otec dobrý človek, veľmi inteligentný, avšak slabý, bez vôle, len s učňovkou, lebo bol tiež alkohol prednejší. S otcom vzťah dobrý, máme sa o čom porozprávať, ale matke som ani na hrobe ešte nebola za tých xy rokov, čo umrela. A áno, ovplyvňuje ma to celý život. Mám ho dobrý, ale štartovacia čiara bola veľmi chabá. Preto, ak mi niekto povie, že všetci máme rovnakú štartovaciu čiaru, pošlem ho vždy tam, kde slnko nesvieti.

Rodicia ziju, pili obaja az do nedavna. Otec makal az do dochodku, nezil s nami. Rozviedli sa ked som mala cca 5.
Mama nikdy nerobila prepila aj byt. Boli casy ked sme nemali co jest. Otec nepije uz 6 rokov, usiel hrobarovy z lopaty mama cca 5 lebo po prepitom poslednom byte nemala kam ist a sestrea jej dala ultimatum.
Ale tak nehnevam sa, zato som mala babku ktora bola hotovy anjel. Kazde prazdniny som bola u nej.
Moja dcera najmensia sa vola po nej.

Obaja rodičia skončili učňovku. Mama celý život pracovala ako predavačka. Denne som počúvala, aká je unavená, vyčerpaná, ako ju to nebaví, zákazníci sú zlí. Malá výplata. Denno-denne. Nikdy nič s tým neurobila. Nezmenila zamestnanie, nedorobila si externe maturitu. Mohla ísť robiť opatrovateľku, alebo niečo iné. Ale nikdy žiadna zmena. Vydržala takto do dôchodku. Otec - tiež učňovkár. Pre cudzích, ktorý ho nepoznajú - je dobrý a pracovitý človek. Pre mňa to bol zlý otec. Bil ma, hoci som bola vzorná a slušná žiačka. Nemala som nikdy žiadne problémy v škole, žiadneho priateľa. Skončila s červeným diplomom univerzitu. Veľmi bol prísny. Bála som sa ho. Po každej facke od neho som plakala a mama nikdy neprišla a neobjala ma. Obaja rodičia boli chladní, nikdy nás neobjali, nepovedali, že nás majú radi. Tón iba rozkazovačný. Nikdy žiadne prosím, ďakujem. Nemali sme veľa peňazí. Nikdy nikde sme neboli. Dokonca ani na tých výletoch - čo sú zadarmo /ísť na zrúcaninu hradu, či do prírody/. Nikam sme nechodili. Len doma a do záhrady. Nebola som na lyžovačke zo školy, na jazykovom pobyte. Vlastne nikde /iba tie jednodňové exkurzie/. Spomienky na detstvo - nič moc. Obaja žijú, navštevujeme sa však minimálne.