Ako sa vysporiadať s pocitom nedostatočnosti po dosiahnutí plnoletosti?
Mám toho teraz strašne veľa na mysli a chcem sa vyrozprávať pred ľuďmi.
Celkovo sa cítim tak strašne pozadu, ako keby som ani nič nedosiahol, nič extra neskúsil, nijak ťažko nezapracoval. Príde mi, že ostatní ľudia v mojom veku sa už oveľa viac naučili zo života ako ja a ja si stále pripadám ako malé usoplené dieťa. Nikdy som nemal vážnejší vzťah, objatie, pusu, sex, nikdy som nebol na párty, nikdy som nepil a ani som sa neopil, nikdy som nefajčil, nikdy som nerobil nejaké debiliny na uliciach ako zvyknú mladí robievať v skupinkách. Keď sa na to tak pozriem, retrospektívne, do osemnástky som len tak nejak prežíval do piatku a cez víkend som maximálne prokrastinoval.
Mimo rodiny ani neviem, či to nejak viac oslávim. Posledný rok som odrezal strašne veľa ľudí z môjho života a ani neviem, či by som vôbec mal niekoho, s kým to osláviť. Príde mi to také trápne, potupné.
Neviem teraz čo zo sebou. Naivne som veril, že v to ráno, keď budem mať osemnásť, všetky existenčné, vzťahové a aj fyzické problémy sa vyriešia. Nič sa nezmenilo, mám rovnaké problémy ako pred týždňom. Neviem teraz, či sa mám brutálne opiť a zgrcať niekde v nejakom bare, zavolať si nejaké dievča na jednu noc k sebe domov, zdrhnúť z domu niekde do Malajzie na tri mesiace alebo niečo v podobnom štýle, Neviem, či mám dosiahnuť svetový mier, vymyslieť liek na rakovinu, nájsť si vernú ženu a plánovať s ňou budúcnosť, získať financie na dostavanie D1 - neviem, či mám už byť plne zodpovedný dospelý človek alebo si mám ešte tieto roky nejak užiť a vykompenzovať to, čo som nikdy nezažil.
Veľmi by som ocenil nejaké rady, aj keď malé, alebo nejaké vaše názory na moju momentálnu problematiku. Viem, že je to veľmi osobný a asi aj existenčný problém a viem si ho vyriešiť len ja sám, ale všetky rady vedia nejak pomôcť.
@anonym_autor ked sa opijes a bude ti zle,uz to nebudes ty😅.Celkom nechapem,tvoje myslienkove pochody,ale nemusim vsetkemu rozumiet.Dovrsenim veku dospelosti sa nic nemeni.Tí co boli hlupi pred 18-kou,su aj
po 18- ke na tom rovnako.Zi svoj zivot,nestresuj sa,co ma prist,pride.
@anonym_autor Mať 18 rokov, znamená, že už si sám zodpovedný za svoje činy a inak nemusíš nič robiť z toho čo tu píšeš, treba dokončiť školu a tam sa nájdu aj nejakí kamaráti. Na vzťah je ešte dosť času.
Nemusis vobec nic. Zi svoj zivot tak ako to tebe vyhovuje, nemusis robit to co tvoji rovesnici. Si za svoj zivot zodpovedny, vsetko co spravis od dnesneho dna je tvoja zodpovednodt. Tak zi tak aby si so sebou vedel zit aj o rok, aj o desat, aj o patdesiat a nemusel si sa za seba hanbit ani si nic vycitat
@anonym_autor Opíšem ti 18.narodeniny jedného chalana.Tesil sa na ne, že ich oslávi s rodinou a potom aj s kamošmi Deti však prestali chodiť do školy.Nasi mocní zakázali návštevy cudzích v domácnostiach.Restauracie,bary, krčmy boli zavreté Vieš ako oslávil svoje 18.narodeniny?Vo dvojici s mamou.Nie si na tom lepšie? Nemusíš robiť vylomeniny, ale môžeš mať oslavu s rodinou.Mozes pozvať kamošov na pizzu.Mozes pozvať dievča, ktoré sa ti páči na rande... Spomínaný chalan nemohol nič.
V 18 rokoch mojim jedinym uspechom boli same jednicky vo vsetkych predmetoch. Inak ziadne uspechy, ziadne cesty, ziadne kamosky, ziadny alkohol, ziadna pusa ani nic podobne, ziadny zamilovany chalan. O 6 rokov pozdejsie som mala dva cervene diplomy, lukrativnu prax z brigady v IT, v ramci studia precestovanu Europu a scasti dalsie dva kontinenty (pocas tychto studii som preliala svojim organizmom hektolitry alkoholu a aj nejake bonusy), nasla som si kamaratov a kamosky, ktori by za mna dali zivot a ja za nich, a tiez zazila vztahy s tak dobre vyzerajucimi chalanmi, ze ludia, co ma poznali, si mysleli, ze som ich podplatila. Proste som sa "naucila" dobre vyzerat, atraktivne sa chovat (napodobovala som, ako sa chovaju oblubeni ludia), odburala predsudky o ostatnych a sucasne sa vzdy snazila spravat sa slusne. A hlavne som teda dostala som sancu studovat na vyske, kde sa konecne ocenovali akademicke uspechy, takze som bola ako ryba vo vode. Nasla som svoju oblast, a to mi uplne vlialo krv do zil, i ked som si musela popritom zarabat, lebo penazi u nas v rodine bolo velmi malo a vztah rodicov hrozny. Toto rodinne prekliate som zlomila za dalsich 10 rokov. Kebyze sa mozem vratit dozadu, svoje stare utrapene a vecne uplakane ja preplesknem a rovno mu poviem, ze dosiahne vsetko, o co sa bude snazit.
v prvom rade ti odporucam sa naucit spoznat sameho seba. Je to proces na dlho. Kto si, co by si chcel, a ako to dosiahnut. Potom, nemusis kopirovat ostatnych. Nic nebrani ti uzivat si zivot a zaroven byt aj zodpoveny. Jedno nevylucuje druhe. Najprv rozmyslaj, potom konaj. Aby si odstranil problemy, treba preto aj nieco urobit. Lebo nic sa samo neurobi. Ak by sa ti napriklad nieco nepodarilo, netreba to brat ako tragediu, ale skolu zivota. Chybami sa totiz ucime.
Ja mám pocit, že toto je príbeh len na rozptýlenie diskusie...moje 18 ročné dieťa len vytreštilo oči, že čo je toto za typka, keď tu vypisuje a pýta rady od matiek na MK
@anonym_autor nie, nic nemusis