Boj so životnými výzvami. Ako nájsť silu bojovať?

Ahoj, ani neviem prečo to sem píšem keď to môžem napísať aj na papier a spáliť v krbe. No, asi chcem počuť nejaké povzbudenie, že niekedy bude dobre. Som 24rocns baba..o chvíľu mám narodeniny25 (O mesiac) Možno si poviete, aké problémy môže mať 24 ročná baba? No..asi by ste sa čudovali....Nemám partnera (po rozchode 3 mesiace) Proste mám pocit že som generačne odsúdená na samotu rovnako ako moja teta ku ktorej ma v rodine dosť prirovnávajú. Pracovný život mizerný.. Žijem s rodičmi kde nemam súkromie a kamkoľvek idem rodičia sa pýtajú "kam ideš" ? A ja im nedokážem odpovedať že idem sa sama prejsť lebo by zo mňa urobili blázna.
Dlhodobo fungujem v režime prežitia. Zijeme v malej dedine a premyslala som aj o AD, no je to nemožné pri takej ambulancii čo mame, by to asi vedela polka dediny..Dlhodobo mám problém sa zamestnať a zotrvať v tej práci..Jednoducho stále je nejaký problém (nie malý) alebo dôvod kedy musím skončiť. Teraz som nastúpila do prace ktorú mám 80km denne pretože sa naozaj snažím zarobiť peniaze a žiť hodnotnejšie..Cele tieto tyzdne keď mám voľno tak len ležím v posteli a som nečinná lebo som stratila iskru, seba a dôvod žiť keďže všetko v mojom živote krachuje rad radom. Hovoríte si, to sa stáva, to treba čas..No mam už pocit že sa točím v kruhu.
Kamarátky nemám..A mám pocit že život niekedy nie je fér..fakt nie som náročná a moji rodičia tiež nie..Obaja pracuju no nehorazne splátky platia a nestačí to potom na vyžitie.. Brat nedávno prekonal rakovinu čo je fajn a sme všetci v rodine šťastný kvôli tomu pretože sme prežili ťažké obdobie. Jednoducho s rodičmi život zametá úplne rovnako. S mamkou sme sa už bavili že sme asi prekliaty alebo minimálne ten starý dom..A nie, nie sme rodina ktorá míňa na hlúposti alebo nedokáže hospodáriť s peniazmi..naopak vždy sme boli veľmi skromný.... už nemam ani tie posledné sily. 😢Neviem čo robím zle v živote, snažím sa hľadať odpovede v sebe.. Toto sa ťahá 2 roky v kuse.. Naozaj sa snažím za každou fackou postaviť sa no už to nejde. Už som na tom tak, že mám chuť sa úplne zrútiť a mesiac iba ležať v posteli zavretá bez jedla a pitia alebo úplne prestať existovať. Pozdielajte prosím svoje skúsenosti ako sa popasovať s podobnymi životnými skúškami..
Ďakujem všetkým chápavým ľudom..a vopred dakujem aj ženám ktoré začnú písať o tom aká som nemožná a slabá. Nikdy som to nemala ľahké v živote. A ani neviem či vôbec niekedy budem. Každý deň sa snažím ďakovať za to že mám teplo v dome, že si môžem zapáliť svetlo, pokojne sa uložiť do postele, že môžem vôbec kráčať po vlastných nohách..No stále nedokážem prestať premýšľať nad všetkým tým čo je zle a čo ma čaká alebo čo sa zase udeje..