Boj so životnými výzvami. Ako nájsť silu bojovať?
Ahoj, ani neviem prečo to sem píšem keď to môžem napísať aj na papier a spáliť v krbe. No, asi chcem počuť nejaké povzbudenie, že niekedy bude dobre. Som 24rocns baba..o chvíľu mám narodeniny25 (O mesiac) Možno si poviete, aké problémy môže mať 24 ročná baba? No..asi by ste sa čudovali....Nemám partnera (po rozchode 3 mesiace) Proste mám pocit že som generačne odsúdená na samotu rovnako ako moja teta ku ktorej ma v rodine dosť prirovnávajú. Pracovný život mizerný.. Žijem s rodičmi kde nemam súkromie a kamkoľvek idem rodičia sa pýtajú "kam ideš" ? A ja im nedokážem odpovedať že idem sa sama prejsť lebo by zo mňa urobili blázna.
Dlhodobo fungujem v režime prežitia. Zijeme v malej dedine a premyslala som aj o AD, no je to nemožné pri takej ambulancii čo mame, by to asi vedela polka dediny..Dlhodobo mám problém sa zamestnať a zotrvať v tej práci..Jednoducho stále je nejaký problém (nie malý) alebo dôvod kedy musím skončiť. Teraz som nastúpila do prace ktorú mám 80km denne pretože sa naozaj snažím zarobiť peniaze a žiť hodnotnejšie..Cele tieto tyzdne keď mám voľno tak len ležím v posteli a som nečinná lebo som stratila iskru, seba a dôvod žiť keďže všetko v mojom živote krachuje rad radom. Hovoríte si, to sa stáva, to treba čas..No mam už pocit že sa točím v kruhu.
Kamarátky nemám..A mám pocit že život niekedy nie je fér..fakt nie som náročná a moji rodičia tiež nie..Obaja pracuju no nehorazne splátky platia a nestačí to potom na vyžitie.. Brat nedávno prekonal rakovinu čo je fajn a sme všetci v rodine šťastný kvôli tomu pretože sme prežili ťažké obdobie. Jednoducho s rodičmi život zametá úplne rovnako. S mamkou sme sa už bavili že sme asi prekliaty alebo minimálne ten starý dom..A nie, nie sme rodina ktorá míňa na hlúposti alebo nedokáže hospodáriť s peniazmi..naopak vždy sme boli veľmi skromný.... už nemam ani tie posledné sily. 😢Neviem čo robím zle v živote, snažím sa hľadať odpovede v sebe.. Toto sa ťahá 2 roky v kuse.. Naozaj sa snažím za každou fackou postaviť sa no už to nejde. Už som na tom tak, že mám chuť sa úplne zrútiť a mesiac iba ležať v posteli zavretá bez jedla a pitia alebo úplne prestať existovať. Pozdielajte prosím svoje skúsenosti ako sa popasovať s podobnymi životnými skúškami..
Ďakujem všetkým chápavým ľudom..a vopred dakujem aj ženám ktoré začnú písať o tom aká som nemožná a slabá. Nikdy som to nemala ľahké v živote. A ani neviem či vôbec niekedy budem. Každý deň sa snažím ďakovať za to že mám teplo v dome, že si môžem zapáliť svetlo, pokojne sa uložiť do postele, že môžem vôbec kráčať po vlastných nohách..No stále nedokážem prestať premýšľať nad všetkým tým čo je zle a čo ma čaká alebo čo sa zase udeje..
@liliana330 potrebuješ odísť od rodičov. Možno si dorobiť vzdelanie a opustiť nešťastný rodný dom.
Chce to zmenu, to vieš. Je mi ľúto, čo zažívaš, ale musíš sa nasrať a odísť. Viem, že je to strašidelné, ale inak sa nedá. To je na mladosti to najťažšie. Odísť. Potom sa už aj kamaráti nájdu.
Dievčatá ti radia dobre.Ja,z vlastnej skúsenosti ti napíšem len ,aby si do budúcnosti nehľadela s očakávaním negatívnych vecí.Kym som to robila, zlé veci sa aj diali.Okrem zmien v živote, ktoré ti radili dievčatá, zmeň aj svoje zmýšľanie.Necakaj negatívne veci, ale dúfaj v to, že sa budú diat v tvojom živote aj dobré veci.Ked máš pocit, že potrebuješ lekára, môžeš si ho skúsiť nájsť aj vo vzdialenejšom meste
@liliana330 rozmyslala si o praci v zahranici, aj manualnej? Potrebujes vypadnut z rodic. domu a dediny
@liliana330 A s takýmto mentálnym nastavením sa čuduješ, ze nemáš vzťah? Si chodiace negatívum, kto by to zvládol, samé sťažnosti a vylihovanie v posteli. Tu presne vidieť, ze deti dedia životné vzorce po rodičoch. Tí sú takí istí, nesnazia sa, akurát si asi nabrali kopec splátok a teraz to nezvládajú a prenášajú svoju neschopnosť aj na Teba. Odíď preč za prácou, odsťahuj sa, prestaň sa fixovať na neúspešnú rodinu, spoznávaj inych ľudí a bude ti lepšie.
Život na malej zaprdenej dedine, vyčerpávajúce dochádzanie do práce, málo peňazí....to nie je život, to je prežívanie. To by nebavilo ani mňa.
Odporúčam sa zbaliť a ísť pracovať do zahraničia, tam makať na sebe a snažiť sa rásť profesne do lepšej a lepšej roboty. Nie zaprdieť sa v jednej robote a jednej dedine, čo robí mnoho ľudí, kde na jednom neperspektívnom mieste "prerobia" aj 15 rokov a potom sú urazení na celý svet, že im sa nedarí. A už sa im ani nikdy dariť nebude..
Okrem toho ze si mala tazko choreho brata s tebou zivot kde zameta?
Je to tvoje nastavenie, budes tazka povaha, ked nemas jedinu kamaratku, s frajerom ste sa s nikym nestretavali?
Lekar sa da zmenit za lekara v meste.
Z dediny sa da odstahovat.
24r odsudena na samotu? To by si ani v 1980 nebola oznacena este za staru dievku.
Hore hlavu, chod niekam na skupinove cvicenia, vylet s cestovkou aspon na 1 den a hned si najdes kamky.
Rodicia sa opytaju kam ides, povedz von do lesa, do mesta na kavu....co je na tom divne? Aj ja sa to dietata pytam. A aj mu to oznamujem ked odchadzam z domu a to na vlastny vchod v mojom dome.
@liliana330 prestahovat sa, zmenit pracu ( samozrejme, najprv pracu najdes a az potom sa stahujes) si zacyklena vo vire svojich myslienok a tocis dokola. Si mlada, zdrava, co maju hovorit ti, co si vazne chori? Vaz kazdeho dna...Kamarati pridu a odidu, to iste frajeri, ludia si presli horsimi vecami nez ty a verim ze si nie AI vygenerovana tema zas..
Ja som zazila vela kamartov aj frajerov rozpady rozchody psychicke nasilie znasilnenie a ine pikosky, a som tu a bopjujem o to aby som zila co najdlhsie a ano, tiez som zacyklena vo vire myslienok preto treba pracovat aby clovek nezosalel
Máš 24 a pocit že si v riti. Našťastie nemáš 70. Vidíš že nikomu sa vám tam nedarí ale hovoriť o tom a nič nerobiť nestačí. Fakt sa potrebuješ odstahovat. Mala dedina život ako v roku 5 finančne negramotny rodičia 80 km dochádzať???? Len to čítam som unavena depresívna a mám dosť. Potrebuješ odísť inak ta to zomelie ako tvojho brata. Začať úplne inde a toto všetko odstrihnúť. Ubytovňa zdielany byt hocico. Nevadí že si sama vadí to že si rezignovala. Držíte sa jeden druhého a to nie je dobre. Táto čierna diera kde žiješ ťa zničí musis odtiaľ preč. Začať niekde sama v inej atmosfére tu ti lieky nepomôžu kým si v takomto prostredí. Zrazu zbadas že máš 50 si vážne chorá sama a život fuč keď tam ostaneš
@liliana330 aké majú tvoji rodičia splátky, keď pracujú ale musia žiť skromne? Asi nejaké spotrebné úvery?
Si vo veku mojich detí, mojim deťom by som povedala asi toto: zbaľ sa a choď inde. Nájdi si prácu s ubytovaním na začiatok. Potom keď niečo našetríš, hľadaj zdieľanú izbu. Hlavne pracuj a nelež doma! Práca, ľudia, činnosť ťa posunú ďalej, nie ležanie v posteli. Prekonaj sa a funguj. Vyfiltruj si na profesii ponuky práce s ubytovaním a odtiaľ začni. Sama a sama za seba, bez rodičov.
Na tvojom mieste by som sa skor bala generacnej chudoby, ako generacnej samoty😏 to, ze nemas frajera, je tvoj najmensi problem. Treba sa odstahovat. Ked uz nechces ist do zahranicia, tak aspon do najblizsieho krajskeho mesta. Tam si skor pracu najdes. Zdielane byvanie. Potrebujes nutne vypadnut z tej diery. Lebo dopadnes ako rodicia. V zapadnutej dedine, s dlhmi na krku.
@liliana330 potrebujes dostat z hlavy prec veci typu" sme prekliata rodina" - takto ked zmyslas len pritahujes na seba vsetky zle veci. Dalej by bolo lepsie odist od rodicov a najst si nejake byvanie v meste kde pracujes aby si nemusela dochadzat. To ze nemas frajera je cerstve, preto sa aj citis sama, kamosky nie su lebo si bola furt s frajerom. Je to normalne po rozchode. Urcite si nedavaj AD. To das aj bez nich. Vela stastia.
@liliana330 za mna je normalne, ked sa rodicia opytaju kam ides, to ked sa cuduju, ze sa ides sama poprechadzat, tak mozno preto, lebo oni to tak nerobili, alebo si myslia, ze ides na nejake rande a su zvedavi, ale muza s tymto nadstavenim ani nehladaj, lebo si uviazes na krk nejakeho psychopata.
@liliana330 vytiahnem len jednu vetu, ktorej fakt nechapem...ze ked ides von sama...je normalne, ze chcu mat info a este normalnejsie, ze chces ist von. Preco by ta mali mat za blazna? Aj ja chcem vediet, kde ide manzel a kde deti (malolete). Syn sa zoberie a ide na bike, ja idem na prechadzku za dedinu do prirody.
Velky problem vidim v tom, ze nemas ziadnu kamosku a nemas s kym pokecat a vsetkom moznom...dat veci zo seba von, najst porozumenie.
Je otazka, ci len ty potrebujes nejako nakopnut, najst dovody na snahu, radost, aktivitu, alebo ma na tom podiel aj tvoja rodina. Ked je v tom rodina, tak odist tak ako radia. Ale ak nie, tak si najdi zalubu, venuj sa aj niecomu inemu ako praci a rodine, rob nieco pre seba, co ti bude robit radost...hobby, sport. Ze nemas frajera je najmensi problem, ja som nemala ziadneho do 25r, az potom prisiel. Najdi si nejaku "partiu" mladych ludi s podobnymi zaujmami. Viem, ze na malej dedine je to tazke.
Ked nic nepomoze, tak skus psychoterapiu, nech ti pomoze spoznat samu seba a tvoje moznosti ake mas na zmenenie tvojho stavu a myslenia. Kludne si mohla prebrat negativne myslenie od rodicov atd.
Urob si maly zoznam veci, hoci 1-2 ktore chces v ten den urobit a urob ich...a bude Ti lepsie.
@liliana330 V prvom rade si myslim, ze by si mala prestať "bojovat". Namiesto toho si zacni zivot uzivat. Napriklad cesta do prace 80km moze byt boj, ale moze to byt aj super vylet busom. Mozes pozorovat ludi co tam chodia, veci oklo co sa menia a skusit si tam najst kamosku a podobne...moznosti mas nekonecne vela, ked sa okolo seba poobzeras. Vytvor si aj dlhodby ciel a potom rob aktivity ktore ta budu k nemu viest. Neobavaj sa spravit aktivitu co mozno nevyjde, alebo si si nie ista - ci ta posunie blizsie k cielu. Ked sa ti do niecoho nebude chcieť, tak si vzdy spomen na toto: Zazrak ktory hladas je ukrytý v praci co stale odkladas. Prajem pekny den, plny usmevov 😉
@liliana330 vytiahnem len jednu vetu, ktorej fakt nechapem...ze ked ides von sama...je normalne, ze chcu mat info a este normalnejsie, ze chces ist von. Preco by ta mali mat za blazna? Aj ja chcem vediet, kde ide manzel a kde deti (malolete). Syn sa zoberie a ide na bike, ja idem na prechadzku za dedinu do prirody.
Velky problem vidim v tom, ze nemas ziadnu kamosku a nemas s kym pokecat a vsetkom moznom...dat veci zo seba von, najst porozumenie.
Je otazka, ci len ty potrebujes nejako nakopnut, najst dovody na snahu, radost, aktivitu, alebo ma na tom podiel aj tvoja rodina. Ked je v tom rodina, tak odist tak ako radia. Ale ak nie, tak si najdi zalubu, venuj sa aj niecomu inemu ako praci a rodine, rob nieco pre seba, co ti bude robit radost...hobby, sport. Ze nemas frajera je najmensi problem, ja som nemala ziadneho do 25r, az potom prisiel. Najdi si nejaku "partiu" mladych ludi s podobnymi zaujmami. Viem, ze na malej dedine je to tazke.
Ked nic nepomoze, tak skus psychoterapiu, nech ti pomoze spoznat samu seba a tvoje moznosti ake mas na zmenenie tvojho stavu a myslenia. Kludne si mohla prebrat negativne myslenie od rodicov atd.
Urob si maly zoznam veci, hoci 1-2 ktore chces v ten den urobit a urob ich...a bude Ti lepsie.
@euka210 Ďakujem 🩷
@liliana330 potrebujes dostat z hlavy prec veci typu" sme prekliata rodina" - takto ked zmyslas len pritahujes na seba vsetky zle veci. Dalej by bolo lepsie odist od rodicov a najst si nejake byvanie v meste kde pracujes aby si nemusela dochadzat. To ze nemas frajera je cerstve, preto sa aj citis sama, kamosky nie su lebo si bola furt s frajerom. Je to normalne po rozchode. Urcite si nedavaj AD. To das aj bez nich. Vela stastia.
@ivana11155 Ďakujem 🩷
Život na malej zaprdenej dedine, vyčerpávajúce dochádzanie do práce, málo peňazí....to nie je život, to je prežívanie. To by nebavilo ani mňa.
Odporúčam sa zbaliť a ísť pracovať do zahraničia, tam makať na sebe a snažiť sa rásť profesne do lepšej a lepšej roboty. Nie zaprdieť sa v jednej robote a jednej dedine, čo robí mnoho ľudí, kde na jednom neperspektívnom mieste "prerobia" aj 15 rokov a potom sú urazení na celý svet, že im sa nedarí. A už sa im ani nikdy dariť nebude..
@anonym_f5a1d2 Ďakujem za pohľad. Musím začať asi od seba, aby som nevidela tu čiernotu okolo, keďže toho bolo moc naraz tak som rezignovala.
@liliana330 A s takýmto mentálnym nastavením sa čuduješ, ze nemáš vzťah? Si chodiace negatívum, kto by to zvládol, samé sťažnosti a vylihovanie v posteli. Tu presne vidieť, ze deti dedia životné vzorce po rodičoch. Tí sú takí istí, nesnazia sa, akurát si asi nabrali kopec splátok a teraz to nezvládajú a prenášajú svoju neschopnosť aj na Teba. Odíď preč za prácou, odsťahuj sa, prestaň sa fixovať na neúspešnú rodinu, spoznávaj inych ľudí a bude ti lepšie.
@anonym_6c0558 No, ja som bola vždy veselé dievča dokonca ma v práci často označovali za smejku a že mám dobrý vibe, som komunikatívna a pod. Fakt sociál človek..Ale kamošky sa nedarí aj tak si nájsť. Dnes je úplne iná doba..Chcela som sa tu vyrozprávať z tohto obdobia ktoré ma ťaží už dlhodobo a už nedokážem byt z vonku taká aká som vzdy. Neviem či som sa dostatočne vyjadrila aby si našla pochopenie. Keď si prečítaš moju výpoveď tak jasné že tam nájdeš samé sťažnosti a negatíva. Jednoducho som spadla pretože nepoznam v svojom okoli mladú ženu ktorá by neustála za každou fackou sa snažila postaviť a napriek tomu zakaždým prichádzajú facky. Partnera si momentosme ani nehľadám. Nejde tu o chlapa..Skôr o tu samotu po rozchode a o tom že všetko musím dusiť v sebe..Vtedy človek naozaj nevie čo so sebou a ľahko sa dostane do nepríjemných stavov. Nechcela som aby ste ma tu teraz súdili prostredníctvom jednej spovedi. Skôr som hľadala iný pohľad ako to cele zvládnuť napriek kopancom a snahe. To je cele. Ale ďakujem za pohľad.
Všetko v tvojom živote krachuje rad radom? Akože čo konkrétne? Ja som si to prečítala 3x, ale nenašla som na tvojom živote nič, z čoho by si mala byť depresívna. Tak prestaň skuvíňať a trošku sa vzchop. V tvojom veku si mala byť už dávno samostatná, nie visieť rodičom na krku.
Všetko v tvojom živote krachuje rad radom? Akože čo konkrétne? Ja som si to prečítala 3x, ale nenašla som na tvojom živote nič, z čoho by si mala byť depresívna. Tak prestaň skuvíňať a trošku sa vzchop. V tvojom veku si mala byť už dávno samostatná, nie visieť rodičom na krku.
@marci9 Ak nevieš odpovedať na moju otázku alebo vyjadriť nejaké povzbudivé slová, tak sa prosím nevyjadruj. Nebudem vypisovať konkrétne udalosti ktoré sa mi dejú a diali.. Z toho čo čítaš to je iba mini príklad. Asi si nepochopila pointu môjho príspevku. Nechcela som počuť, že sa mám vzchopiť a prestať skuvíňať. Chcela som len malé povzbudenie a radu niekoho kto si prešiel nejakým takým obdobím kedy mal pocit že sa všetko naňho rúca. Ľudskosť s tvojho komentára len tak srší. Ale ak chceš pozicam ti svoje topanky 🙂 Ale pekne od utleho detstva od najmensich po doterajsie.
Ale prijmam aj takú odpoveď čo už 😏
@liliana330 zober si za príklad mňa. Ludia ma tu neznášajú, aj napriek tomu že im nerobím. Tiež ma z každej práce vyhodia, som nemožné nemehlo. Bez vzťahu, u rodičov (v podstate lebo keby mi brat nepožičal byt tak som doteraz v detskej izbe) a vkuse bez peňazí, už idem do veke keď začínajú aj zdravotné problémy. A beriem to jak je. Zmeniť to neviem, tak som sa s tým zmieril. Chodím hľadať/zbierať zálohované fľaše a kovošrot čím si zarobím nejaké drobné. Z tých pracovných pomerov čo mám každý mesiac pár týždňov mi príde nejaká výplata čo mi vykrije náklady na bývanie. Takže som v podstate stále na nule a iba prežívam. Keď mi dlhšie vydrží pracovný pomer že mi stihne prísť celá výplata alebo aj dve, tak si zájdem na výlet, do kina, kúpim si niečo na burze alebo z bazáru. Nové si nemôžem dovoliť ale tak zvykol som si že len bazárovky a darované pre mňa je to úplná samozrejmosť. Nové beriem ako niečo nedostupné. A tak prežívam zo dňa na deň. Pozerám TV, vypisujem na fórum, a také drobné radosti. Tie iné sú pre mňa nedostupné, tak si užívam to čo je. Kamarátim sa s chudobnými rómami lebo tí to pochopia, majú podobné záluby ako ja. Máme podobne obmedzené možnosti. Oni nemajú predsudky, a chápu to lebo tiež žijú podobne, a majú inú povahu že nevyžadujú dokonalosť. A mme nerobí problém povedať rodičom (keď žijem u nich) že idem na futbal, do kina, na zábavu, na jarmok, na maratón ako divák atď.
@liliana330 Ahoj, ak by si niekedy chcela pokecať a možno aj nájsť pomoc, podporu, povzbudenie, tak tu na modrom koníku mám skupinku Mental health, kde pokojne môžeš napísať alebo si prezrieť rôzne tipy ako si pomôcť v ťažkých chvíľach apod. A kašli na to, či niekto bude, nebude vedieť o tom, že by si mala AD, ak ti majú pomôcť nájsť zase iskru v tvojom živote, tak to za to stojí, nemám pravdu?🫶😊 Ale určite môžeš skúsiť , ak máš takú možnosť ísť do iného mesta k psychiatrovi.. Drž sa!❤️
@liliana330 moje zlaté 🥹 nie si prekliata...Si a pravdepodobne aj tvoja maminka, veľmi citlivá osoba ktorá žije do hĺbky svojej duše a tento svet ktorý žiješ, je len taký povrchový. Som rovnaká dušou...vieš čo mi pomohlo? Psíky..Od malička to boli moje spriaznené duše a neskôr zmysel života. Tak je to aj teraz (mám skoro 35). Psíky milujem stále viac a viac aj keď mám každý deň pocit, že viac už to nejde. Vždy keď som mala slabšie myšlienky, ony boli môj motor. A zároveň aj ťa donútia chodiť von, priniesli mi do života zmysel a šťastie 🥹
Mám 2 útulkáčky...Nie je to navádzanie. Držím ti veľmi palce, aby si našla svoj smer...Život ti všetko oplatí, ale asi ti to potrebuje dať zaslúžiť si...🥹 vydržkaj, všetko bude krásne, počúvaj svoje srdiečko ❤️
@liliana330 objimam Ta na dialku...mas kamaratku? Odstahovat sa,najst si inde pracu,si velmi mladučká,potrebujes zmenu..