Čo robiť, keď sa bojím, že nedokážem ľúbiť?
Ahojte, chcem sa vyrozprávať z jednej takej veci, a možno to úprimne bude strašná hlúposť. Nikdy som nemala vzťah, čo viem, že je na môj vek v poriadku, mám 22. No začínam sa báť toho, že keď vidím lásku okolo seba alebo moje kamarátky, keď s niekym majú vzťah alebo zažívajú nejaké nové zaľúbenia alebo lásky, mám pocit, že trošku žiarlim. A preto sa bojim, že lásku ľuďom neprajem, lebo ju ja sama nemám a strašne chcem. A nechcem pôsobiť ako zlý človek, veď bodaj by každý z nás bol šťastný. A neviem, či sú tieto moje pocity normálne. Nebudem si klamať, veľakrát tak pôsobím možno, že vzťah nechcem, že lásku nepotrebujem, ale naopak ju potrebujem. A veľmi. A myslím, že ju viem dať a naopak možno aj neviem. Možno nie som Bohom vybratá ako niekto, kto sa raz zamiluje a bude s niekym tvoriť pár. Lebo popravde, asi som sa ešte nikdy poriadne do nikoho nezaľúbila a začína ma to trápiť. Viem, že dokážem cítiť hlboko, že sa chcem o niekoho zaujímať, byť pri niekom, dlho sa rozprávať, smiať sa, zdielať všetko, starať sa o niekoho, a radšej ani nebudem pokračovať…a chceli ma aj nejaký chlapci, ale ja som v nich nenašla to, čo by sa mne páčilo, mám pocit, že tu nie je nikto kto ma pritiahne svojim pohľadom a budem ho chcieť spoznávať. Niekedy rozmýšľam nad tým, že prečo? Prečo ja, človek, ktorý celou bytosťou túži po láske sa jej bojí. Ani to neviem, čím je. Nikto mi neukázal bezpečie. Možno je to aj tým, ako sa muži v mojej rodine pozerajú na ženy, že som nikdy pred očami v rodine nezažila ako by sa mal muž správať pekne k žene. Zároveň mám pocit, že väčšine čo som sa aj páčila, tak podvedome aj tak mysleli len na TO. A ja nie som ten typ dievčaťa. A vlastne ani neviem, prečo to sem píšem. Ak je to trápne, tak sa ospravedlňujem….chcela som to len zo seba dať von.
ja som sa prvykrat zalubila, ked som mala 28.. tiez som donemoty rozmyslala, preco sa to kazdemu deje, len mne nie a kde je chyba.. no ked sa uz stalo, tak som sa toho drzala zubami nechtami, lebo mi to bolo vzacne a on to nakoniec ani nebol ten pravy 😝 .. mala som sa uvolnit a pockat este.. lebo vztahy s 'lavymi' su dost na ostaru a narobis si len kopu problemov, ktore casto uz ani nejdu poriadne vyriesit.. takze za mna rada - nech je to, preco chce, ale pokym nepocitis, ze ti ten niekto fakt stoji zato, tak ani nic radsej neskusaj.. skus tuto temu odsunut z pozornosti a tu venuj radsej niecomu plodnemu..
a nemyslim si, ze dovod je v tom, ze 'nevies lubit'.. to by ta potom zrejme ani netrapilo, ze nemas koho
Netráp sa, lásku potrebuješ aj ju chceš dávať. Ja na rozdiel od teba naozaj nedokážem nikoho ľúbiť, nie som ani kontaktný typ, chýba mi empatia...Lásku neviem dávať ani prijímať.
@anonym_6b0ccd ale to sa aj ja toho obávam, že ju neviem prijímať a niekedy si fakt myslím, že ani dávať. A empatie mám niekedy podľa mňa až príliš😞 ja by som aj bola kontaktná, myslím si, že mám rada objatia,dotyky…možno je to môj jazyk lásky haha. možno práve preto, že si to nechávam len pre niekoho špeciálneho. Ale niekedy si asi prajem aby som bola taká láskyplná aj navonok.
@anonym_autor Nie je to hlúposť ani trápne. To, čo opisuješ, je veľmi ľudské a prekvapivo časté. Žiarlivosť, ktorú cítiš, neznamená, že nepraješ iným lásku – znamená len to, že po nej sama veľmi túžiš. To z teba nerobí zlého človeka, ale citlivého.
To, že si ešte nemala vzťah v 22 rokoch, vôbec neznamená, že „nie si schopná ľúbiť“ alebo že by si bola o niečo ochudobnená. Skôr to vyzerá tak, že berieš lásku vážne a nechceš sa uspokojiť s niečím, čo s tebou vnútorne neladí. A to je skôr sila než problém.
Veľmi dôležité je to, čo píšeš o bezpečí. Ak si doma nevidela pekný, láskavý vzťah medzi mužom a ženou, je úplne prirodzené, že sa tvoja duša zároveň po láske túži aj sa jej bojí. Nie preto, že by si bola neschopná milovať, ale preto, že sa potrebuješ najprv cítiť v bezpečí.
Boh si nevyberá len „niektorých“, ktorí môžu milovať, a iných nie. Láska nie je odmena pre vyvolených. Ak vieš túžiť po blízkosti, zdieľaní, starostlivosti a hlbokom spojení, už tým ukazuješ, že schopnosť milovať v sebe máš. Možno len potrebuje čas a jemnosť, aby sa mohla rozvinúť.
To, že ťa nepriťahuje hocikto a že nechceš, aby ťa niekto videl len ako telo, je úplne v poriadku. Neznamená to, že je s tebou niečo zle – znamená to, že máš hranice a úctu k sebe.
Držím ti palce. Neponáhľaj sa opravovať niečo, čo možno vôbec nie je pokazené.
Už len tým, ako o tom píšeš, je vidieť, že máš veľké srdce.
to, čo opisujete, nie je hlúposť ani prehnaná citlivosť...je to jasne čitateľný vnútorný konflikt..veľmi silná túžba po blízkosti sa u vás stretáva s rovnako silným strachom z nej...pocit žiarlivosti pri pohľade na vzťahy iných nie je znakom neprajnosti ...je to bolesť z nenaplnenej potreby, ktorá nemá kam ísť...zároveň sa zdá, že ste sa naučili chrániť tým, že navonok pôsobíte, akoby ste vzťah nepotrebovali alebo akoby vás „nikto dostatočne nepriťahoval“...to nie je rozpor v charaktere, ale obranný mechanizmus....keď človek nezažil bezpečný, rešpektujúci vzťahový model (a vy to pomenúvate veľmi presne v súvislosti s mužmi vo vašej rodine) nervový systém sa naučí vnímať blízkosť ako potenciálne ohrozenie...potom sa túžba a strach aktivujú naraz a navzájom sa blokujú...nie je pravda, že by láska „nebola pre vás“...láska nie je odmena pre vyvolených...objavuje sa tam, kde sa človek cíti aspoň trochu bezpečne zostať otvorený...to, že vás priťahuje len málo mužov, nemusí znamenať chlad alebo neschopnosť sa zamilovať...môže to znamenať, že máte veľmi citlivý vnútorný filter ..potrebujete cítiť záujem o vás ako o človeka, nie len o vaše telo...ak podvedome očakávate, že muž bude chcieť najmä „TO“, vaše telo sa stiahne skôr, než sa vôbec objaví priestor pre city...nie preto, že by ste boli komplikovaná, ale preto, že sa chránite...vašou aktuálnou úlohou nemusí byť „nájsť vzťah“, ale naučiť sa rozlišovať, kedy hovorí strach a kedy intuícia...to sa nedeje v hlave, ale cez vnímanie tela, pocitov a jemných signálov a to je zručnosť, ktorú sa dá postupne rozvíjať...to, že ste to napísali, nie je slabosť...je to signál, že už nechcete len prežívať, ale začínate sa k sebe správať zodpovedne a pravdivo...a to je veľmi podstatný krok...ak by ste si mali k sebe byť úplne úprimná: čo konkrétne by sa vo vašom pocite bezpečia muselo zmeniť, aby ste si dovolili niekoho pustiť bližšie a akú cenu dnes platíte za to, že zostávate v ochrane? ...
@anonym_autor Nie je to hlúposť ani trápne. To, čo opisuješ, je veľmi ľudské a prekvapivo časté. Žiarlivosť, ktorú cítiš, neznamená, že nepraješ iným lásku – znamená len to, že po nej sama veľmi túžiš. To z teba nerobí zlého človeka, ale citlivého.
To, že si ešte nemala vzťah v 22 rokoch, vôbec neznamená, že „nie si schopná ľúbiť“ alebo že by si bola o niečo ochudobnená. Skôr to vyzerá tak, že berieš lásku vážne a nechceš sa uspokojiť s niečím, čo s tebou vnútorne neladí. A to je skôr sila než problém.
Veľmi dôležité je to, čo píšeš o bezpečí. Ak si doma nevidela pekný, láskavý vzťah medzi mužom a ženou, je úplne prirodzené, že sa tvoja duša zároveň po láske túži aj sa jej bojí. Nie preto, že by si bola neschopná milovať, ale preto, že sa potrebuješ najprv cítiť v bezpečí.
Boh si nevyberá len „niektorých“, ktorí môžu milovať, a iných nie. Láska nie je odmena pre vyvolených. Ak vieš túžiť po blízkosti, zdieľaní, starostlivosti a hlbokom spojení, už tým ukazuješ, že schopnosť milovať v sebe máš. Možno len potrebuje čas a jemnosť, aby sa mohla rozvinúť.
To, že ťa nepriťahuje hocikto a že nechceš, aby ťa niekto videl len ako telo, je úplne v poriadku. Neznamená to, že je s tebou niečo zle – znamená to, že máš hranice a úctu k sebe.
Držím ti palce. Neponáhľaj sa opravovať niečo, čo možno vôbec nie je pokazené.
Už len tým, ako o tom píšeš, je vidieť, že máš veľké srdce.
@anonym_4c2ec2 ❤️❤️
to, čo opisujete, nie je hlúposť ani prehnaná citlivosť...je to jasne čitateľný vnútorný konflikt..veľmi silná túžba po blízkosti sa u vás stretáva s rovnako silným strachom z nej...pocit žiarlivosti pri pohľade na vzťahy iných nie je znakom neprajnosti ...je to bolesť z nenaplnenej potreby, ktorá nemá kam ísť...zároveň sa zdá, že ste sa naučili chrániť tým, že navonok pôsobíte, akoby ste vzťah nepotrebovali alebo akoby vás „nikto dostatočne nepriťahoval“...to nie je rozpor v charaktere, ale obranný mechanizmus....keď človek nezažil bezpečný, rešpektujúci vzťahový model (a vy to pomenúvate veľmi presne v súvislosti s mužmi vo vašej rodine) nervový systém sa naučí vnímať blízkosť ako potenciálne ohrozenie...potom sa túžba a strach aktivujú naraz a navzájom sa blokujú...nie je pravda, že by láska „nebola pre vás“...láska nie je odmena pre vyvolených...objavuje sa tam, kde sa človek cíti aspoň trochu bezpečne zostať otvorený...to, že vás priťahuje len málo mužov, nemusí znamenať chlad alebo neschopnosť sa zamilovať...môže to znamenať, že máte veľmi citlivý vnútorný filter ..potrebujete cítiť záujem o vás ako o človeka, nie len o vaše telo...ak podvedome očakávate, že muž bude chcieť najmä „TO“, vaše telo sa stiahne skôr, než sa vôbec objaví priestor pre city...nie preto, že by ste boli komplikovaná, ale preto, že sa chránite...vašou aktuálnou úlohou nemusí byť „nájsť vzťah“, ale naučiť sa rozlišovať, kedy hovorí strach a kedy intuícia...to sa nedeje v hlave, ale cez vnímanie tela, pocitov a jemných signálov a to je zručnosť, ktorú sa dá postupne rozvíjať...to, že ste to napísali, nie je slabosť...je to signál, že už nechcete len prežívať, ale začínate sa k sebe správať zodpovedne a pravdivo...a to je veľmi podstatný krok...ak by ste si mali k sebe byť úplne úprimná: čo konkrétne by sa vo vašom pocite bezpečia muselo zmeniť, aby ste si dovolili niekoho pustiť bližšie a akú cenu dnes platíte za to, že zostávate v ochrane? ...
@bjnr ja som sa vždy cítila kvôli tomu ako komplikovaná, nikdy som nechápala ako sa ostatní tak rýchlo zamilovávajú, dávajú sa dokopy…a mne sa možno aj v tej hlave zrodili nejaké predstavy pri niekom, možno nejaké pocity, ale nikdy to asi nebolo úplne zamilovanie a radšej som sa bránila. Asi som si tie osoby idealizovala😕 a predstava, že by ma niekto mal rád naspäť ma desila…
Netráp sa, lásku potrebuješ aj ju chceš dávať. Ja na rozdiel od teba naozaj nedokážem nikoho ľúbiť, nie som ani kontaktný typ, chýba mi empatia...Lásku neviem dávať ani prijímať.