Moja žena je agent?

Začínam mať vážne podozrenie, že moja manželka nie je predavačka, ale nejaký tajný agent alebo špión. A čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac mi to celé začína dávať zmysel. Napríklad jej menštruačný kalendár. Človek by si myslel, že si tam žena značkuje svoje dni, ale ja mám pocit, že ona si tam vedie normálne denník operácií. Zrazu sa tam objavujú srdiečka, hlavne v dňoch, keď som nebol doma. Náhoda? Možno. Ale prečo práve srdiečka a prečo práve vtedy? Potom sú tu tie prestieradlá. Párkrát som našiel krvavé a zakaždým mala niečo poznačené v kalendári. Ja sa do ženských vecí nerozumiem, ale časová súvislosť mi tam jednoducho nesedí. Buď je to úplne normálne, alebo máme doma človeka, ktorý vie veľmi dobre zahladzovať stopy. Ďalšia vec sú tie jej pomôcky a náradie. Niektoré vyzerajú, akoby ich navrhoval niekto v tajnom laboratóriu na výsluchy. Pýtam sa jej, čo to je, a dostanem odpoveď, že to potrebuje. Na čo presne, to sa už nedozviem. Samozrejme.

A telefonáty s kamarátkami? To je samostatná kapitola. Rozprávajú sa normálne, potom zrazu nejaké divné výrazy, kódové slová, smiech a ja z toho nerozumiem absolútne nič. Keď sa spýtam, o čom sa bavili, vraj o hlúpostiach. Tak jasné. Medzinárodná tajná operácia sa predsa vždy označuje ako hlúposti.A teraz to najhoršie. Ona tvrdí, že pracuje ako predavačka. Lenže ja už tomu príbehu prestávam veriť. Lebo buď má najkomplikovanejšiu prácu predavačky na Slovensku, alebo som sa náhodou oženil s človekom, ktorý má úplne inú pracovnú náplň, než uvádza v životopise. Zatiaľ nemám dôkazy. Mám len kalendár, srdiečka, krvavé prestieradlá, podozrivé nástroje a telefonáty, ktorým nerozumiem.

Ale jedno vám poviem.
Ak jedného dňa uvidíte v správach, že bola odhalená tajná agentka, ktorá celé roky pracovala v utajení ako predavačka, spomeňte si na mňa. Ja som to tušil prvý. Len som sa jej bál opýtať, či mám na tovar aj zamestnaneckú zľavu.