Spomienky na detstvo bez internetu
Ahojte všetci.Ja ako 90 tkové dieťa si často zaspomínam na časy bez internetu.Na skákanie gumy, pretáčanie kaziet ručne s perom alebo ceruzkou 😂,na nahrávanie piesní z rádia na kazetu, atď.Na čo si vy s úsmevom radi zaspomínate?
@anonym_autor Na Wiliama a Harryho ked boli teenegeri.
Spomínam na svoju dôležitú funkciu v rodine -dialkovy ovládač k tv 😃
Jaaaj to áno 🤣
@anonym_autor Keď sme hrávali Modrý Pacifik - to bol seriál o policajtoch na bicykloch niekde v USA😁…
@anonym_autor Keď sme hrávali Modrý Pacifik - to bol seriál o policajtoch na bicykloch niekde v USA😁…
Tak na ten seriál som aj zabudla 🤣ale už si spomínam.Ja a kamošky sme zvykli zase tancovať ako v pesničke Aserehe 😄od Las Ketchap alebo Ketchup?🤣
Tak na ten seriál som aj zabudla 🤣ale už si spomínam.Ja a kamošky sme zvykli zase tancovať ako v pesničke Aserehe 😄od Las Ketchap alebo Ketchup?🤣
@anonym_autor pls v ktorom roku si stihla tie kazety a skákať cez gumu?
Pamatam si na sobotne kakao a nedelnych kakaoslavikov, na skakanie gumy, tiez kadejake hry s loptou. Na kazety, na nahravanie pesniciek na kazety, kedy vsetci museli byt ticho. Na okay radio... na cecka, ktore mi mamka kupila len ked sme boli v meste, a do mesta sme sli raz za polroka na nakupy do cinana 😀 na to, ze sme vzdy jedli u toho, kde sme sa hrali, proste vzdy nam dali najest kamaratkine mamky 😀
mna fascinuje ako sme zili bez okamziteho pristupu k informaciam. Ak nas daco zaujimalo museli sme ist do kniznice ( obmedzene zdroje aj tak), kupit si knihu ci casopis. To je uplne crazy sialene, ze dnes na taketo cosi ludia nie su odkazani.
No a bola to nuda. terajsie moznosti su uzasne, len treba dodrzat balans
@anonym_autor ja na cééčka😂😂 Alebo aj na pogy, keď sme si ich vymieňali a vyrážatka, to bolo krásne detstvo
Moje detstvo 🙂 ja si este pamatam v puberte, ze som si pravidelne kupovala v stanku bravo, divky, top divky, in 🙂 a citali ich vsetky moje spoluziacky pod lavicou 😁 a skakanie gumy bolo top, skakali sme vsetci spoluziaci, aj chlapci, aj dievcata, cez velku prestavku na dvore.. a mali sme tamagociho a tetris
mna fascinuje ako sme zili bez okamziteho pristupu k informaciam. Ak nas daco zaujimalo museli sme ist do kniznice ( obmedzene zdroje aj tak), kupit si knihu ci casopis. To je uplne crazy sialene, ze dnes na taketo cosi ludia nie su odkazani.
No a bola to nuda. terajsie moznosti su uzasne, len treba dodrzat balans
@ljmmm nuda to nebola absolutne, vzdy sme niekde behali, bicyklovali, stavali si bunkre v zahrade 😁 precitala som milion knih
@anonym_autor my sme mali anténu na žŕdke, a keď náhodou fúkalo alebo bolo zlé počasie, tak bol zlý signál. Tak sme museli otcovi kričať ktorý bol pri žŕdke kedy je dobrý obraz aby nastavil anténu.
spominam si na to , hlavne dožuta oblubena paska , to dokazolo doviest do slz ...
osobne je mi luto že ma internet a tieto možnosti nezastihli v 18 bola by som uplne niekde inde
Jeden mal vzdy sluzbu a cakal doma ked budu davat vecer v telke Káčerovo a zvolal potom domov cele sidlisko
Určite nebola nuda. Vybíjaná, bedminton či naháňačky na ulici, totálna zaujatosť hračkami (ktorej dnes deti presýtené nadbytkom nie sú schopné), Zlatá brána v telke, brigády počas žatvy s kopou srandy, točená zmrzlina, ktorá mala podstatne lepšiu chuť než dnes, Vitacit lízaný z dlane...
Sčasti spomienková nostalgia, ale bolo to skvelé.
Som rocnik 1970 a bolo to super detstvo, bezpecne, plne slobody, aku dnesne deti nemaju a plne hier s rovesnikmi. Stale sme lietali niekde von a ked nieco bolo treba, kolektivne sme kricali pod oknami "maaaamiiiiii".
Ďakujem za oživenie spomienok.
Detsku izbu som mala plnu plagatov z casopisu markiza. Ak sme isli von tak proste decka z celej dediny na jednom mieste. A to nas veru bolo aj 20-30. Aj viac. Proste niekto hral vybijanu. Kto prisiel neskor iba sledoval 😂 kupali sa v miestnom potoku... dnes by som tam nohu nenamočila.... nuž.... nostalgia.
nemala som sice telefon, ale mali sme doma ako prvy pocitac, nintendo, game boy a potom aj ten mobil so sluchadlom na snuru, a este laptom, ktory bil hruby ako pecen chleba ... takze vsetci susedia a kamarati boli u nas a sedeli sme pri tom a handrkovali sa kto je na rada.. moj otec bol na tieto veci vzdy vysadeny a vedel do toho investovat 100 000 vtedy to boli nehorazne peniaze... a ajtak to podla mna bolo na nic
@anonym_autor Keď sme hrávali Modrý Pacifik - to bol seriál o policajtoch na bicykloch niekde v USA😁…
@nikoletta1712 v Santa Monica, Kalifornia 🙂
ako tu bolo spomenuté Bravo, to sme ráno šli do novinového stánku, aby sme stihli kúpiť 2kusy, lebo to sa hneď vypredalo, lebo tam boli tetovačky na nechty (ktoré sa potom zalakovali priesvitným lakom)
aj v škole sme skákavali cez prestávku cez gumu
Ešte mám doma Dataprojektor (momentálne nefunguje, musím zistiť prečo), minule som to ukazovala neterkám a tak boli z toho fascinované; najmä to, že sa to proste ručne s tým niečo robí, posúva filmový pás s rozprávkou (mám dokonca jeden pás aj zo starého fotoaparátu, čo sme boli ako deti na dovolenke)
Lebo teraz je všetko digitálne a reálne ľudia len ťukajú a nič nerobia rukami (čítala som, že sa vracajú ručné práce- háčkovanie atd... možno aj kvôli tomu, že decká nemajú čo robiť. Kedysi sa šilo, štrikovalo, atd... aby mal čo človek nosiť. Teraz preto, aby mal čo človek robiť)
@anonym_autor pls v ktorom roku si stihla tie kazety a skákať cez gumu?
Cca 2000 až 2002
mna fascinuje ako sme zili bez okamziteho pristupu k informaciam. Ak nas daco zaujimalo museli sme ist do kniznice ( obmedzene zdroje aj tak), kupit si knihu ci casopis. To je uplne crazy sialene, ze dnes na taketo cosi ludia nie su odkazani.
No a bola to nuda. terajsie moznosti su uzasne, len treba dodrzat balans
Ja som rada chodievala do knižnice a rada som čítala časopis Bravo,Bravo Girl, Kamarát
@anonym_autor ja na cééčka😂😂 Alebo aj na pogy, keď sme si ich vymieňali a vyrážatka, to bolo krásne detstvo
Pamätám si aj na hekis neviem ako sa to správne píše . Chlapci si to vyrábali s ponožky a ryže
@anonym_autor my sme mali anténu na žŕdke, a keď náhodou fúkalo alebo bolo zlé počasie, tak bol zlý signál. Tak sme museli otcovi kričať ktorý bol pri žŕdke kedy je dobrý obraz aby nastavil anténu.
My sme mali anténu v byte na vesiaku 🤣🤣🤣
Nestíham všetkým odpisovať ale pri čítaní sa usmievam bolo to krásne detstvo 😁
@anonym_autor ja si pamatam Filmárika a Filmušku, Dancúľa, aj Od Kuka do Kuka, aj Slniečko na rukavičke, aj vysielanie pre školy a prázdninové vysielanie. A knižky, bicykel, gumu, školku nakreslenú kriedou na chodníku, a hru na schovku, aj hru na remeselníkov, sochy, a s loptou rozne hry. A stretávali sme bud pred bytovkou na lavicke alebo za bytovkou na pracheri.
nemala som sice telefon, ale mali sme doma ako prvy pocitac, nintendo, game boy a potom aj ten mobil so sluchadlom na snuru, a este laptom, ktory bil hruby ako pecen chleba ... takze vsetci susedia a kamarati boli u nas a sedeli sme pri tom a handrkovali sa kto je na rada.. moj otec bol na tieto veci vzdy vysadeny a vedel do toho investovat 100 000 vtedy to boli nehorazne peniaze... a ajtak to podla mna bolo na nic
Ja si spomínam ešte na segu a prvé playstation
@anonym_autor ja si pamatam Filmárika a Filmušku, Dancúľa, aj Od Kuka do Kuka, aj Slniečko na rukavičke, aj vysielanie pre školy a prázdninové vysielanie. A knižky, bicykel, gumu, školku nakreslenú kriedou na chodníku, a hru na schovku, aj hru na remeselníkov, sochy, a s loptou rozne hry. A stretávali sme bud pred bytovkou na lavicke alebo za bytovkou na pracheri.
@tykat My sme sa v lete na prázdninách u babky (viac vnúčat) hrávali Pevnosť Boyard na dvore :D
spomínam si na mixy, ktoré nám otec nahrával z rádia :D vždy čakal a keď začala hrať dobrá pesnička bežal zapnúť nahrávanie :D Vďaka nemu milujem 80tkové rockové kapely. Pamätám si skákanie gumy, pogy, céčka, guličky, kreslenie po chodníkoch, to bývala celá ulica pokreslená, teraz len sem tam niekde vidím obrázky od detí.A pamätám si ako som celú základnú žiarlila na iné decká lebo mali tamagochi a mne ho rodičia nechceli kúpiť :D
spomínam si na mixy, ktoré nám otec nahrával z rádia :D vždy čakal a keď začala hrať dobrá pesnička bežal zapnúť nahrávanie :D Vďaka nemu milujem 80tkové rockové kapely. Pamätám si skákanie gumy, pogy, céčka, guličky, kreslenie po chodníkoch, to bývala celá ulica pokreslená, teraz len sem tam niekde vidím obrázky od detí.A pamätám si ako som celú základnú žiarlila na iné decká lebo mali tamagochi a mne ho rodičia nechceli kúpiť :D
Tamagoči mal môj brat on si ho vydobil od otca.V tej dobe to nebol lacný špás
Spomínam na svoju dôležitú funkciu v rodine -dialkovy ovládač k tv 😃