Hrozba hladomoru kvôli globálnemu otepľovaniu
Pokiaľ zoberieme do úvahy len negatíva otepľovania tak áno, nárast prudkých výkovov teplôt, zhoršujúce sa suchá, invazívny škodci z juhu, zaniknutie niektorých polí, alebo zníženie vegetačného obdobia vplyvom vysokých teplôt (Severná Afrika, rovník), všetko toto môže spôsobiť pokles úrody v roku 2100 až o 50%. Dobre, lenže treba zarátať aj pozitíva otepľovania na úrodu. Zvyšovanie CO2 v atmosfére má hnojivý efekt, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené (voda, teplo, slnko, hnojivá), má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšiť úrodu o 10-60% v závislosti od jednotlivých plodín. Pri otepľovaní tiež pribúda množstvo slnečných dní, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia v strednom a severnom pásme, a k vzniku nových rozsiahlých polí (obrázok 1) hlavne na severe kde sa kedysi pestovať vplyvom veľkej zimy nedalo. Netreba zabúdať ani na pokrok vo vede, tá vedie a bude viesť do budúcna k výrobe efektívnejších postrekov, lepších zavlažovacích systémov vplyvom efektívnejšieho odchytávania dážďovej vody, k plodinám odolnejším voči suchám, výkyvom teplôt, už teraz šlachtíme plodiny ktoré sú odolnejšie o 10-25% voči suchám, extrémnym teplotám, pričom vývoj GMO sa každým rokom zlepšuje, a do roku 2100 sa môže odolnosť plodín zvýšiť o niekoľko desiatok percent. Zlepšuje sa aj vývoj hnojív a postrekov, stále produkujeme efektívnejšie hnojivá a postreky.
Ak zohľadníme negatíva otepľovania, a zohľadníme aj jeho pozitíva + pokrok vo vede, negatíva otepľovania sa vynulujú a dokonca plusy prevýšia mínusy. To vidíme aj v súčastnosti, otepľovanie je na Zemi už minimálne 100 rokov, zhoršila sa za 100 rokov úroda ? Nie, síce otepľovanie niekde spravilo nejaké škody na úrode, inde ale spravilo plusy, a do toho pokrok vo vede viedol k tomu, že dnešné výnosy úrody sú v radoch stoviek percent v porovnaní spred 100 rokmi. Áno, hoci emisie stále viac stúpajú, a otepľuje sa, jedla máme stále viac a viac, to je jasný dôkaz toho, že škody vplyvom otepľovania sú rádovo menšie než jeho plusy a pokrok vo vede. Otepľovanie nepredstavuje problém, lebo jeho plusy a pokrok vo vede prinášajú viac jedla, ako sa ho stratí.
Hladomory v budúcnosti nehrozia, ak nejaký hladomor bude tak nie vplyvom otepľovania ale v dôsledku nejakej katastrofy nezávislej od otepľovania (výbuch sopky, pád meteoritu, atómova vojna, preľudnenie). Ale aj v tomto prípade by ľudstvo zvládlo bez hľadovania pokles úrody až o 63%. Prečo je tomu tak ? Dokázalo by sa totiž prispôsobiť,, v prípade 65% poklesu úrody by ľudstvo :
1 : Prešlo na vegetariánsku stravu - vďaka tomu, stačí o 30% menej plodín na zásobenie ľudstva potravou
2 : Prestali by sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Tieto zvieratá spotrebujú 5% stravy.
3 : Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stan jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť.
4 : Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú, a celosvetové množstvo potravy sa tak zníži o 5%.
5 : Globálny odchod plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady, by dokázalo znížiť spotrebu plodín o 5%
6 : Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín.
Všetkých týchto 6 bodov by sa dalo aplikovať okamžite, a v prípade akútneho nedostatku plodín dokážu znížiť spotrebu plodín až o 63% ! V prípade, že by nedostatok plodín trval desiatky rokov a časom sa zhoršoval a pokles úrody by bol vyšší než 63%, ľudstvo by sa dokázalo takisto prispôsobiť, menšou pôrodnosťou, tým sa množstvo ľudí bude znižovať, čo zlepší prístup k potrave. Každý jeden živočíšny druh takto funguje, keď je potravy dostatok populácia stagnuje alebo sa zvyšuje, ak množstvo potravy klesá, populácia klesá aby sa zabránilo hladomorom do budúcna. Keď sa niektoré už teraz horúce africké, ázijské krajiny, ktoré sú preľudnené obávajú dopadu otepľovania na ich ekosystémy, prečo podporujú preľudňovanie v ich krajinách ? Žijú neudržateľným spósobom života, a od nás severných krajín chcú aby sme kvôli ním vynaložili bilióny dolárov a ťahali ich z ich brindy, ktorú si sami spôsobili, a ktorej sa nechcú vzdať a chcú v nej pokračovať aj naďalej ? Chcete mať 1,5 miliardovú populáciu, majte si ju, ale dôsledky si znášajte sami, kto si čo zaseje to si bude aj žať. Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie do takej miery, koľko sú schopné ich krajiny vyprodukovať plodín, a nie spoliehať sa na druhých že ich budú ťahať z brindy, dotovať ich, a ničiť kvoli ním svoje ekonomiky na greendeal.
Hlad je predpovedaný a bude v dôsledku chudoby, vojen, extrémom počasia a chamtivosti ľudí.
Hlad je predpovedaný a bude v dôsledku chudoby, vojen, extrémom počasia a chamtivosti ľudí.
@anonym_71b47c
Hlavne kvoli preludneniu, počasie má na to malý vplyv, ak vobec nejaký.
@leonard1997 trosku viac by si to mal rozpisat... 🙂
@leonard1997 trosku viac by si to mal rozpisat... 🙂
@anonym_c7883c co konkrétne ?
Hej,hrozia
A bude to čoskoro, v lete 50 stupňov,zima bez snehu,vody niet.
Lenže ľudia vidia len to čo chcú vidieť
Paneboze, zas ty a tvoje fantazmagorie.
Radšej si vydrnkaj,zmierni to pretlak v hlavičke a ukludnis sa
@leonard1997 ok zrusme zahraničné reťazce a spoliehajme sa len sami na seba, niečo nám v tom bráni?
Hej,hrozia
A bude to čoskoro, v lete 50 stupňov,zima bez snehu,vody niet.
Lenže ľudia vidia len to čo chcú vidieť
@anonym_b9f442
Neprehánaj, ani za érydinosaurov ked bolo 0,3% CO2 tu nebolo u nás 50 stupnov... tak oteplovanie nefunguje... Pri 0,1% CO2 tu v strednej Europe bude počasie ako dnes v Južnej Europe.
A v mestách je teplo preto lebo v nich neexistujú zavlažovacie systémy.
Vody je stále rovnako, zrážok je rovnako veľa, mení sa len intenzita. Aký máš rozdiel či padne 100 m3 vody počas 10 dáždivých dní za mesiac, alebo 100 m3 vody počas 5 daždivých dní za mesiac ? Množstvo je stále rovnaké....
Okrem toho 90% vody sa neodchytí ale vyleje do oceána. Ciže v tomto hladaj problém,
Tebe vadí zima bez snehu ? Vadí ti že tu nemáš poladovice ?
@anonym_b9f442
Neprehánaj, ani za érydinosaurov ked bolo 0,3% CO2 tu nebolo u nás 50 stupnov... tak oteplovanie nefunguje... Pri 0,1% CO2 tu v strednej Europe bude počasie ako dnes v Južnej Europe.
A v mestách je teplo preto lebo v nich neexistujú zavlažovacie systémy.
Vody je stále rovnako, zrážok je rovnako veľa, mení sa len intenzita. Aký máš rozdiel či padne 100 m3 vody počas 10 dáždivých dní za mesiac, alebo 100 m3 vody počas 5 daždivých dní za mesiac ? Množstvo je stále rovnaké....
Okrem toho 90% vody sa neodchytí ale vyleje do oceána. Ciže v tomto hladaj problém,
Tebe vadí zima bez snehu ? Vadí ti že tu nemáš poladovice ?
@leonard1997 🤦🏻♀️🤦🏻♀️🤦🏻♀️
Sipim dalsie "veldielo". Idem pozriet co zas z genia vypadlo
1 : Poľnohospodárska pôda tvorí ~ 48 miliónov km², lesy. 40,5 milióna km². Zvyšovanie množstva plodín by sme mohli skrze rúbanie lesov a ich nahradzovanie poľnohospodárskou pôdou. Ak by sme lesy znížili z 40 na 10 miliónov km2, a na úkor nich vytvorili poľnohospodársku pôdu, tá by sa mohla zvýšiť z 48 miliónov km² na 78 miliónov km², takže nárasť až o 62%, čiže o 62% viac plodín. Iste s rúbaním lesov sa spájajú niektoré obavy :
1 : Nebude dostatok kyslíka
Nepravdivé tvrdenie, atmosféra obsahuje obrovskú zásobu kyslíka: cca 1,2 × 10¹⁸ kg (≈ 21 % vzduchu). Aj keby sme zastavili všetku lesnú fotosyntézu o 75%, kyslíka by bolo dosť na tisíce rokov, než by ho spotreboval rozklad, požiare a dýchanie organizmov. Takže neexistuje reálne riziko, že by ľudia prestali mať čo dýchať, ak by lesov bolo výrazne menej. Za druhé, najväčším producentom kyslíka nie sú lesy, ale oceánsky fytoplanktón – ten vytvára odhadom 50–80 % kyslíka, ktorý sa dostáva do atmosféry.
2 : Nedostatok lesov spôsobí povodne, nedostatok vody
Tvrdenie je pravdivé len vtedy ak krajina nemá vybudované odchytávanie vody, a prečerpávanie vody. Tak napríklad Holandsko má len 10% lesov a napriek tomu ho nesužujú povodne, nedostatok vody, lebo má dobre vybudované zachytávanie vody a veľa prečerpavujúcich čerpadiel ktoré v prípade silných dáždov odčerpávajú vodu zo zatopených miest a prečerpávajú ju do mora/alebo do veľkých vyhĺbených jám.
3 : Nedostatok lesov = nekvalitná pôda.
Nepravdivé tvrdenie, Brazília (Amazonas), Konžská republika, Indonézia, Papua-Nová Guinea majú dostatok lesov, lesy sú veľmi husté, biodiverzita extrémne vysoká, pokrytie až 60–80 % územia, pôda je však: väčšinou chudobná a kyslá (lateritická pôda, oxisol).Živiny sú väčšinou viazané v stromoch a vegetácii, nie v pôde. Silné dažde rýchlo odplavujú minerály.
Rusko, Kanada, Škandinávia (Švédsko, Fínsko). Lesy: rozsiahle boreálne lesy, až tisíce km². Pôda: kyslá, piesčitá alebo podzolizovaná, často s málo živinami. Chladné podnebie spomaľuje rozklad organickej hmoty → pôda má nízky obsah humusu. Ihličnaté listy sa rozkladajú pomaly → pôda je kyslá.
Nepál, Ekvádor (Andes), Kolumbia (Andské oblasti). Lesy: husté, často stále zelené, dažďové alebo hmlové. Pôda: úrodná len povrchovo, často veľmi náchylná na eróziu. Strmé svahy → voda ľahko odplavuje ornicu. Kolobeh živín je rýchly, veľká časť živín je viazaná v biomase stromov.
______________________
A naopak sú krajiny ako Holandsko, Egypt (údolie Nílu), Irán (niektoré nížiny a delty riek), Spojené štáty – centrálna prérie (Kansas, Nebraska), Ukrajina (Černozemová zóna), Argentína – Pampy ktoré majú len minimum lesov a napriek tomu úrodné pody. To čo rozhoduje o kvalite pôdy nie sú primárne lesy ale
1 : Strmosť svahu - čím menej strmý svah tým viac vody sa zachytí v pôde, menšia erózia. Vhodné sú ploché svahy
2 : Hnojivá - tie umelo vyrábané
3 : Zavlažovacie systémy, odčerpávanie prebytočnej vody.
4 : Počasie a množstvo co2 - teplé počasie podporuje vegetáciu, studené spomaľuje. Dostatok co2 zvyšuje úrodu, nedostatok znižuje.
1 : Poľnohospodárska pôda tvorí ~ 48 miliónov km², lesy. 40,5 milióna km². Zvyšovanie množstva plodín by sme mohli skrze rúbanie lesov a ich nahradzovanie poľnohospodárskou pôdou. Ak by sme lesy znížili z 40 na 10 miliónov km2, a na úkor nich vytvorili poľnohospodársku pôdu, tá by sa mohla zvýšiť z 48 miliónov km² na 78 miliónov km², takže nárasť až o 62%, čiže o 62% viac plodín. Iste s rúbaním lesov sa spájajú niektoré obavy :
1 : Nebude dostatok kyslíka
Nepravdivé tvrdenie, atmosféra obsahuje obrovskú zásobu kyslíka: cca 1,2 × 10¹⁸ kg (≈ 21 % vzduchu). Aj keby sme zastavili všetku lesnú fotosyntézu o 75%, kyslíka by bolo dosť na tisíce rokov, než by ho spotreboval rozklad, požiare a dýchanie organizmov. Takže neexistuje reálne riziko, že by ľudia prestali mať čo dýchať, ak by lesov bolo výrazne menej. Za druhé, najväčším producentom kyslíka nie sú lesy, ale oceánsky fytoplanktón – ten vytvára odhadom 50–80 % kyslíka, ktorý sa dostáva do atmosféry.
2 : Nedostatok lesov spôsobí povodne, nedostatok vody
Tvrdenie je pravdivé len vtedy ak krajina nemá vybudované odchytávanie vody, a prečerpávanie vody. Tak napríklad Holandsko má len 10% lesov a napriek tomu ho nesužujú povodne, nedostatok vody, lebo má dobre vybudované zachytávanie vody a veľa prečerpavujúcich čerpadiel ktoré v prípade silných dáždov odčerpávajú vodu zo zatopených miest a prečerpávajú ju do mora/alebo do veľkých vyhĺbených jám.
3 : Nedostatok lesov = nekvalitná pôda.
Nepravdivé tvrdenie, Brazília (Amazonas), Konžská republika, Indonézia, Papua-Nová Guinea majú dostatok lesov, lesy sú veľmi husté, biodiverzita extrémne vysoká, pokrytie až 60–80 % územia, pôda je však: väčšinou chudobná a kyslá (lateritická pôda, oxisol).Živiny sú väčšinou viazané v stromoch a vegetácii, nie v pôde. Silné dažde rýchlo odplavujú minerály.
Rusko, Kanada, Škandinávia (Švédsko, Fínsko). Lesy: rozsiahle boreálne lesy, až tisíce km². Pôda: kyslá, piesčitá alebo podzolizovaná, často s málo živinami. Chladné podnebie spomaľuje rozklad organickej hmoty → pôda má nízky obsah humusu. Ihličnaté listy sa rozkladajú pomaly → pôda je kyslá.
Nepál, Ekvádor (Andes), Kolumbia (Andské oblasti). Lesy: husté, často stále zelené, dažďové alebo hmlové. Pôda: úrodná len povrchovo, často veľmi náchylná na eróziu. Strmé svahy → voda ľahko odplavuje ornicu. Kolobeh živín je rýchly, veľká časť živín je viazaná v biomase stromov.
______________________
A naopak sú krajiny ako Holandsko, Egypt (údolie Nílu), Irán (niektoré nížiny a delty riek), Spojené štáty – centrálna prérie (Kansas, Nebraska), Ukrajina (Černozemová zóna), Argentína – Pampy ktoré majú len minimum lesov a napriek tomu úrodné pody. To čo rozhoduje o kvalite pôdy nie sú primárne lesy ale
1 : Strmosť svahu - čím menej strmý svah tým viac vody sa zachytí v pôde, menšia erózia. Vhodné sú ploché svahy
2 : Hnojivá - tie umelo vyrábané
3 : Zavlažovacie systémy, odčerpávanie prebytočnej vody.
4 : Počasie a množstvo co2 - teplé počasie podporuje vegetáciu, studené spomaľuje. Dostatok co2 zvyšuje úrodu, nedostatok znižuje.
@leonard1997 ja ti napíšem len jedno slovo ..oceán
@leonard1997 ja ti napíšem len jedno slovo ..oceán
@minenkaa
skus sa vyjadrovat jasne, kto ma chapat tvojim jednoslovnym vyrazom.
@minenkaa
skus sa vyjadrovat jasne, kto ma chapat tvojim jednoslovnym vyrazom.
@leonard1997 keby si bol tak vzdelaný ako si myslis,by si pochopil
@leonard1997 keby si bol tak vzdelaný ako si myslis,by si pochopil
@minenkaa nepochopil, kedze ani nevies co si povedala, povedala si prve slovo ktore ta napadlo, a ani nevies ako to suvisi
@minenkaa nepochopil, kedze ani nevies co si povedala, povedala si prve slovo ktore ta napadlo, a ani nevies ako to suvisi
@leonard1997 ja narozdiel od teba ,viem uplne presne
@leonard1997 ja narozdiel od teba ,viem uplne presne
@minenkaa
Ak by si vedela uz by si davno povedala, ale nic nevies
@minenkaa
Ak by si vedela uz by si davno povedala, ale nic nevies
@leonard1997 samozrejme
Chod sa učiť a rozširuj obzor
@leonard1997 samozrejme
Chod sa učiť a rozširuj obzor
@leonard1997 Áno, ak už tieto 2 škodia, tak koniec. Ďalší primitív na MK.
@leonard1997 uz len tebe ja potrebujem skodit. Ty si aj bez mojej pomoci poskodeny viac ako dost.
@leonard1997 tak ak udávanie rozumných informácii a názorov je škodiť ,tak ano škodím
Ty pako ,koľko krát som ti tento týždeň napisala
A aké alternatívy ,k čomu,k tvojim bludom ,ako môžem k bludom napísať alternatívu
Inak jedna alternatíva tu padla,máš ist pracovať a nevyžierat štát a rodičov
Čo si dnes prínosné spravil,nie pre spoločnosť ,prírodu ,len tak pre seba ,ako si sa dnes vzdelal,zušľachtil svoje telo
@leonard1997 hovori ti toto niečo?
Ak by sa malo vycislit kolko skod ste napachali na tomto fore, tak vy ste nekonecno neprekonali ani o kilometer, ani o dva, ale o dalsie nekonecno
Pre teba by mali v OSN vymyslieť nejakú veľmi významnú pozíciu, aby si nemal čas plytvať svojim talentom na Modrom koníkovi.