Reagovala som prehnane? Skúsenosti so zubnými implantátmi

Ahojte, toto bude dlhší príspevok. V februári som si na nemenovanej veľmi vychýrenej klinike dala aplikovať dva zubné implantáty. Cena bola riadne vysoká, ale išla som do toho s tým. Pri aplikácii implantátov mi už rovno dali vhojovacie valčeky. Následne som prišla raz na kontrolu, dokonca skôr mnou vynútenú, kde to lekár pozrel a povedal, že všetko je ok. Potom ma tri mesiace nevidel - len sa spravil RTG a že keď bude niečo zlé, tak sa mi ozvú. Mňa to však bolelo, aj po mesiaci, aj po dvoch, aj po troch, upozorňovala som na to, hovorila som o tom recepčnej, chcela som sa stretnúť s lekárom. Aj sa tak stalo, 3 min small talk na chodbe, že to je úplne normálne, že to dlho trvá, kým si to sadne. V máji som bola objednaná na otlačky, ešte som sa pýtala, či to bude nejaký zásah, injekcia apd, nie iba odtlačky, 15 min. Mala som termin 11.00 a 12.30 dohodnutý pracovný obed. Prijal ma jeden pán doktor (UA národnosti), značne arogatný, ktorý mi pozrel do úst a povedal, že mne tie vhojovacie valčeky zarástli ďasnom, takto nemá byť a on to musí teraz opraviť, narezať, vybrať a vymeniť. A že z toho ma ten zub bolí a ani sa vlastne nečuduje, že mám bolesti, že bolo od začiatku treba dať iný vhojovací valček. Ešte sa ma pýtal, či beriem hormóny, lebo preto to mohlo byť. Hormóny neberiem. A už mal v ruke ihlu s anestetikom. Povedala som mu, že ma to mrzí, ale ja dnes nemôžem byť napichaná a narezaná, lebo mám o hodinu dôležitý pracovný obed a musím fungovať. On nervózne povedal, že veď budeme. Ale ako budem so strpnutou polkou tváre? Tak veľmi nervozne povedal, že ďalší termín má až o viac ako mesiac. A odišiel. Tak ma objednali o viac ako mesiac. Prišla som na kliniku a čakala som 45 min v čakárni. Zvyknú brať vždy načas. Keď som prišla dovnútra, tento istý doktor sa ma pýta, či mám ešte stŕpnutie z anestézie. Prekvapene som sa ho opýtala, ako to myslí? Že či mi účinkuje ešte anestézia. Keď som nechápala, tak zistil, že si ma s niekým pomýlil. Sadla som si do kresla a on povedal, že teda ideme robiť odtlačky. Na čo som mu prekvapene povedala, že nejdeme robiť odtlačky, veď som tu bola pred mesiacom a povedali ste mi, že to treba otvoriť a vymeniť valčeky. On poznamenal, že si nemôže pamätať všetko. Tu už som bola nahnevaná z celej situácie.
Povedala som mu, že nemôže si pamätať, ale je viac ako vhodné pred zákrokom a príchodom pacienta si prebehnúť jeho dokumentáciu a pozrieť sa, čo sa ide robiť. On mi arogantne povedal, že má denne 15 pacientov a nemá na to čas. Poznamenala som, že aj ja mám denne veľa klientov a na každého sa pripravím, čo i len 3 min a nedovolila by som si prísť nepripravená. Že som nahnevaná na celý tento prístup nielen jeho. On dal dole rukavice, nahnevane odišiel z ordinácie, že si mám hľadať iného lekára. Situácia bola veľmi vyhrotená obojstranne. Na recepcii som sa sťažovala na celý postup, pokojne. Zobrali ma vedľa do miestnosti, aby to náhodou nepočuli iní pacienti. Vysvetlila som im, že ak by ma doktor videl možno prvý mesiac, a neriešil všetko iba podľa rtg, ak by počúvali, že ma to bolí, zistili by, že je problém a nedošlo by to až sem. A ani nehovorím o prístupe lekára, kto ani nevie koho ma v ambulancii a čo ide robiť.

Odchádzala som odtiaľ nahnevaná, rozčarovaná a frustrovaná.
Zákrok mi napokon spravil iný lekár, ale vyšla som z toho ja ako nepríjemná arogantná pacientka. Tak som len chcela vedieť vaše názory, ako vy vnímate túto situáciu a či som ja reagovala nepatrične. Ďakujem.