5-ročný syn kričí, štípe a bije nás. Je rozmaznaný?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj 5-ročný syn je od narodenia náročné dieťa. Na všetko je citlivý a príliš naviazaný. Už dlhšie máva amoky. Ak sa mu niečo nepáči, tak kričí, vrieska, bije nás, hryzie, štípe. Naposledy sa snažil hodiť po mne stoličku.
Uznávam jeho pocity a snažím sa rešpektovať, keď sa mu niečo nepáči. Vysvetľujem mu, že prečo niektoré veci nemôže a prečo sa mu nemôžem práve venovať. Aj tak príde amok. Naposledy sa doslova zacyklil a opakoval dookola tie isté slová. Približne po pol hodine sa ukľudnil, ospravedlnil sa, ale zakončil to slovami, že to nezvládol a pokazil celý deň. Ostala som zaskočená, ťažko sa mi na to reagovalo.
Taktiež nedokáže byť sám v miestnosti, stále pri ňom musí niekto byť. V škôlke je vraj ukážkové dieťa, nevystrája, zapája sa. Keď mu povedia, že má ležať, tak bude ležať aj 1,5 hodiny pokým učitelia nepovedia, že môže vstať.
Doma je to presne naopak. V jednom kuse skáče behá. Keď večeria, tak sa počas toho musí prejsť, spraviť kotúľ, prebehnúť sa po byte a pod. Viem, že po škôlke musí vypustiť emócie.
Prihlásili sme ho na športový krúžok, veľmi sa tam teší, chce tam chodiť. Chodí tam však s plačom a slovami, že to nezvládne. Keď už tam je, prvých 5 minút cvičí s plačom. Keď sa do toho dostane, tak dá do toho všetko a je na seba hrdý. Po cvičení však znova upadá a rozpráva, že to nezvládol, lebo na začiatku plakal.
Pediatrička sa vyjadrila, že máme byť dôslednejší, prísnejší a nie je možné, aby nám tak malé dieťa skákalo po hlave.
Je potrebné to riešiť so špecialistom, alebo je to ako viacerí tvrdia rozmaznanosť a nedôslednosť?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili. U synčeka sme si podľa Vášho opisu všimli dva problémy, budeme sa im venovať postupne.
1. Agresívne správanie v domácom prostredí:
Je v poriadku, že rešpektujte synove pocity a názory. Je však potrebné stanoviť mu určité mantinely, za ktoré nesmie ísť. To, že sa mu niečo nepáči, nie je dôvodom, aby bol agresívny voči Vám, či komukoľvek inému. Nakoľko má už 5 rokov a v škôlke sa tak nespráva, plne si uvedomuje, že je jeho konanie nesprávne. Ak na Vás krikom alebo fyzicky zaútočí 2-ročné dieťa, zrejme si ešte úplne neuvedomuje nesprávnosť svojho konania. V piatich rokoch je to už iné. Je potrebné, aby ste nastavili pravidlá, ktoré budete dodržiavať vy, aj on. Každé pravidlo mu v pokoji vysvetlite, nestanovujte ho počas afektu. Počas afektu mu ho môžete pripomenúť, ak je Vás schopný vnímať, alebo naň poukázať po upokojení.
Vytvorte si spoločné rodinné pravidlá - napr. fyzický útok (štípanie, hryzenie) je neprípustný. Kope sa len do lopty, ak s niečím nesúhlasím, poviem to pokojne a podobne.
Súčasne sa naučte počas jeho agresívneho správania chrániť seba aj jeho:
Po úplnom upokojení mu vysvetlite nevhodnosť jeho správania, Vaše pocity počas toho (strach o seba aj o neho, smútok). V pokoji si vysvetlite, čo bolo nesprávne a nesmie sa to opakovať. Nájdite správny spôsob ako to riešiť v budúcnosti (pekne poprosiť, počkať - záleží od situácie).
Ak počas afektu niečo zničil, alebo niekomu ublížil, musí to napraviť. Môžete mu pomôcť, ale časť práce musí vykonať on. Samozrejme, aj ospravedlnenie je namieste. Ak nejakú situáciu potom zvládne bez útokov, kriku a podobne, oceňte jeho snahu a upevníte u neho tento vzorec správania. Napr.: "Viem, že sa ti to nepáčilo a som hrdá, že si to zvládol bez kriku a bitky."
2. Sebavedomie:
Problémom v jeho prípade môže sebavedomie. My to nevieme presne posúdiť, nakoľko nám chýbajú ďalšie informácie a osobný kontakt, ale problém so sebavedomím tam zrejme bude. Na jednej strane môže byť nízke a on sa prejavuje agresívne, aby to skryl, aby ste si ho všimli. Zrejme má pocit, že ak by o to požiadal pokojnejšie nedosiahol by to, čo chce. Potvrdzuje to aj jeho správanie na krúžku a prvotný strach. Na druhej strane však často preháňa s tým, aký majú jeho činy dosah. Napr. Afekt Vám zničí celý deň, že 5 minút plaču na krúžku zničí jeho snaženie počas zvyšku hodiny. V tomto prípade je dôležité oceniť ho, keď niečo zvládne, ale nechváliť ho za všetko. Mohol by si to vyložiť tak, že je to neúprimné.
Na základe jeho prejavov má Váš synček zrejme problém so spracovaním emócií, čo je v jeho veku pochopiteľné, no nie je to ospravedlnením takéhoto správania. Nájdite si spôsob ako rozvíjať jeho emocionálnu inteligenciu, empatiu, sebaovládanie i sebavedomie. V súčasnosti už existujú mnohé programy aj pre rodičov, ktoré im dávajú návody na to, ako pracovať s emóciami u svojich detí. Samé sme jeden takýto program vytvorili, no určite nájdete viac, z ktorých si budete môcť vybrať taký, ktorý Vám bude vyhovovať.
Ak by sa napriek Vašej snahe situácia nezlepšovala, resp. by sa afekty zhoršovali, alebo by boli častejšie, skúste kontaktovať psychológa alebo centrum včasnej intervencie.
S prianím pokojného večera
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.